1, 2) So amenge kampel, sar phenel o Žalm 25:14, kaj te avas lačhe le Jehovaha?

 AKÉ vlastnosti sú podľa teba v priateľstve dôležité? Zrejme by si povedal, že dobrí priatelia by sa mali mať radi a mali by si pomáhať. Asi by ti ani nenapadlo, že v priateľstve je dôležitý strach. Ale ako vidno zo záhlavného textu tohto článku, ak chceme byť Jehovovými blízkymi priateľmi, musíme sa ho báť. (Prečítajte Žalm 25:14.)

² Takýto zdravý strach musíme mať všetci, bez ohľadu na to, ako dlho Jehovovi slúžime. Ale čo to znamená báť sa Boha? Ako sa to môžeme naučiť? A čo sa môžeme naučiť od správcu Obadiáša, veľkňaza Jehojadu a kráľa Joáša?

3) Sar amen oda, hoj daras, chraňinel?

³ Strach môžeme cítiť vtedy, keď si myslíme, že by sa nám mohlo stať niečo zlé. Takýto strach môže byť zdravý a pomáha nám dobre sa rozhodovať. Keď máme strach, že spadneme, nepôjdeme až na kraj útesu. Keď sa bojíme, že by sa nám niečo mohlo stať, vyhneme sa nebezpečnej situácii. A keď máme strach, že by sme stratili blízkeho priateľa, dávame si pozor, aby sme nepovedali alebo neurobili niečo, čo by sa ho dotklo.

4) So o Satan kamel te dochudel?

 ⁴ Satan by bol najradšej, keby mali ľudia z Jehovu chorobný strach. Chce, aby si mysleli to, čo povedal Elifaz – že Jehova je pomstychtivý, ľahko sa rozhnevá a nedá sa mu nijako zapáčiť. (Jób 4:18, 19) Satan chce, aby sme sa Jehovu až tak báli, že by sme mu prestali slúžiť. Ale to sa nestane, ak si k nemu budeme rozvíjať ten správny strach.

5) So oda hin, te daral le Devlestar?

⁵ Báť sa Boha znamená milovať ho a nechcieť urobiť nič, čím by sme si vzťah k nemu narušili. Aj Ježiš mal pred Bohom takúto „hlbokú bázeň“. (Hebr. 5:7) No nemal z neho hrôzu. (Iz. 11:2, 3) Naopak, veľmi ho miloval a chcel ho poslúchať. (Ján 14:21, 31) Tak ako on, aj my máme k Jehovovi hlbokú úctu a bázeň, lebo je milujúci, múdry, spravodlivý a mocný. A keďže nás miluje, nie je mu jedno, ako reagujeme na jeho rady. Môžeme mu spôsobiť bolesť alebo urobiť radosť. (Žalm 78:41; Prísl. 27:11)

6) So te kerel, kaj andre amende te barol e sasťi dar anglo Del? (Žalm 34:11)

⁶ S bázňou voči Jehovovi sa nenarodíme, musíme si ju rozvíjať. (Prečítajte Žalm 34:11.) Jeden zo spôsobov, ako to môžeme robiť, je pozorovať prírodu. Čím viac budeme vo veciach, ktoré Jehova vytvoril, vidieť jeho múdrosť, moc a lásku, tým viac ho budeme milovať a vážiť si ho. (Rim. 1:20) Sestra, ktorá sa volá Adrienne, povedala: „Keď si všímam, čo Jehova vytvoril, žasnem nad tým, aký je múdry. Pomáha mi to uvedomiť si, že vie, čo je pre mňa najlepšie.“ O tejto myšlienke často premýšľa, a tak prišla k tomuto záveru: „Prečo by som mala robiť niečo, čím by som medzi seba a Jehovu, ktorý mi dal život, postavila prekážku?“ Mohol by si si tento týždeň nájsť trochu času, aby si premýšľal o niečom, čo Jehova vytvoril? Budeš si ho tak ešte viac vážiť a milovať. (Žalm 111:2, 3)

7) Sar amenge pomožinen o modľitbi, kaj andre amende te barol e sasťi dar anglo Jehovas?

⁷ Ďalší spôsob, ako si môžeme rozvíjať zdravý strach z Boha, je pravidelne sa modliť. Čím viac sa k Jehovovi modlíme, tým je pre nás skutočnejší. Vždy, keď ho prosíme o silu, aby sme zvládli nejakú ťažkú situáciu, pripomíname si jeho obrovskú moc. Keď mu ďakujeme, že za nás dal svojho Syna, pripomíname si, ako veľmi nás miluje. A keď ho prosíme o pomoc pri riešení nejakého problému, uvedomujeme si, aký je nesmierne múdry. Vďaka takýmto modlitbám si ho ešte viac vážime a sme ešte pevnejšie rozhodnutí neurobiť nič, čo by naše priateľstvo ohrozilo.

8) So amenge pomožinel, kaj amen furt te el sasťi dar anglo Jehovas?

⁸ Čo nám pomôže, aby sme bázeň pred Jehovom nestratili? To, keď si pri štúdiu Biblie budeme všímať dobré aj zlé príklady a budeme uvažovať o tom, čo sa z nich môžeme naučiť. Teraz budeme hovoriť o dvoch verných Jehovových služobníkoch, o Obadiášovi, ktorý bol správcom paláca kráľa Achaba, a o veľkňazovi Jehojadovi. A potom si povieme o varovnom príklade judského kráľa Joáša, ktorý začal dobre, ale neskôr Jehovu opustil.

9) Savo sas o Obadiáš vaš oda, hoj les sas sasťi dar anglo Jehovas? (1. Kráľov 18:3, 12)

⁹ Prvé, čo sa z Biblie dozvedáme o Obadiášovi, je to, že „mal veľkú bázeň pred Jehovom“. b (Prečítajte 1. Kráľov 18:3, 12.) Ako sa to prejavovalo? Napríklad tak, že bol poctivý a spoľahlivý, a preto mu dal kráľ na starosť svoj palác. (Porovnaj Nehemiáša 7:2.) To, že sa bál Jehovu, mu dodávalo aj výnimočnú odvahu a tú veľmi potreboval. Žil v čase, keď vládol zlý kráľ Achab, ktorý „bol ešte horší ako všetci jeho predchodcovia“. (1. Kráľ. 16:30) A jeho manželka Jezábel, ktorá uctievala Baala, tak veľmi nenávidela Jehovu, že sa všetkým v severnom kráľovstve snažila zabrániť, aby ho uctievali. Dokonca dala zabiť veľa jeho prorokov. (1. Kráľ. 18:4) Teda Obadiáš slúžil Jehovovi naozaj v ťažkých časoch.

10) Sostar dičhol, hoj le Obadiáš sas bari odvaha?

¹⁰ Z čoho vidno, že Obadiáš bol výnimočne odvážny? Keď Jezábel začala prenasledovať Božích prorokov a chcela ich zabiť, Obadiáš 100 z nich „ukryl po 50 v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou“. (1. Kráľ. 18:13, 14) Keby to Jezábel zistila, určite by bol popravený. Samozrejme, nechcel zomrieť a zrejme mal aj strach. Ale viac ako svoj život miloval Jehovu a tých, ktorí mu slúžili.

11) Andre soste hine but phrala the pheňa ajse sar o Obadiáš? (Dikh the obrazkos.)

¹¹ V dnešnej dobe veľa bratov a sestier žije v krajinách, kde je naša činnosť zakázaná. Prejavujú vládam úctu, aká im patrí. Ale podobne ako Obadiáš dávajú Jehovovi to, čo patrí jemu – výlučnú oddanosť. (Mat. 22:21) Keďže majú bázeň pred Bohom, viac poslúchajú jeho ako ľudí. (Sk. 5:29) Ďalej oznamujú dobrú správu a tajne sa stretávajú na zhromaždeniach. (Mat. 10:16, 28) Robia všetko pre to, aby bolo o ich bratov  a sestry dobre duchovne postarané. Pekný príklad v tom dal Henri, ktorý žije v jednej africkej krajine, kde bola naša činnosť nejaký čas zakázaná. Počas zákazu sa ponúkol, že bude bratom a sestrám roznášať publikácie. Napísal: „Nie som veľmi odvážny. Preto som presvedčený, že moja odvaha vychádzala z hlbokej úcty k Jehovovi.“ Vieš si predstaviť, že by si bol taký odvážny ako on? Môžeš byť, keď budeš mať bázeň pred Jehovom.

12) Sar o Jehojada the leskeri romňi sikade, hoj hine verna le Jehovaske?

¹² Veľkňaz Jehojada sa bál Jehovu, a preto mu bol verný a zastával sa pravého uctievania. Jasne sa to ukázalo, keď sa trónu v Judsku zmocnila Jezábelina dcéra Atalia. Ľudia sa jej báli a mali aj prečo. Bola bezcitná a tak túžila po moci, že sa pokúsila vyvraždiť všetkých kráľových potomkov – svojich vlastných vnukov! (2. Kron. 22:10, 11) Ale jedno z tých detí prežilo. Bol to Joáš, ktorého zachránila Jehojadova manželka Jehošabat. Spolu s manželom ho ukrývali a starali sa oňho. Vďaka tomu sa zachovala rodová línia kráľa Dávida. Hoci bol Jehojada už starý, bol verný Jehovovi a z Atalie nemal strach. (Prísl. 29:25)

13) Sar o Jehojada pale sikaďa, hoj hino verno le Jehovaske?

¹³ Keď mal Joáš sedem rokov, Jehojada opäť ukázal, že je verný Jehovovi. Vymyslel plán. Ak by vyšiel, Joáš, právoplatný Dávidov dedič, by sa stal kráľom. Ale ak nie, Jehojada by takmer určite prišiel o život. S Jehovovou pomocou plán vyšiel. Jehojadu podporili aj náčelníci a Léviti, Joáš sa stal kráľom a Atalia bola usmrtená. (2. Kron. 23:1–5, 11, 12, 15; 24:1) „Potom Jehojada uzavrel zmluvu medzi Jehovom a kráľom a ľudom, že budú Jehovovým ľudom.“ (2. Kráľ. 11:17) A „k bránam Jehovovho domu postavil strážcov, aby doň nevstúpil nikto nečistý“. (2. Kron. 23:19)

14) Sar sas le Jehojadaske presikaďi e paťiv vaš oda, hoj ov presikaďa e paťiv le Jehovaske?

¹⁴ Jehova raz povedal: „Tých, ktorí ma ctia, budem ctiť.“ (1. Sam. 2:30) A tak to bolo aj v Jehojadovom prípade. Napríklad to, čo urobil, dal Jehova zapísať do Biblie, aby sme sa z toho mohli poučiť. (Rim. 15:4) A keď Jehojada zomrel, dostalo sa mu výnimočnej cti. „Pochovali ho v Dávidovom meste spolu s kráľmi, lebo vykonal v Izraeli veľa dobrého pre pravého Boha a jeho dom.“ (2. Kron. 24:15, 16)

15) So sikhľuvas pal o Jehojada? (Dikh the obrazkos.)

¹⁵ Zo správy o Jehojadovi sa môžeme všetci naučiť niečo o tom, čo znamená báť sa Boha. Pre zborových starších je Jehojada príkladom v tom, aby si všímali, čo by mohlo zbor ohroziť, a chránili ho pred tým. (Sk. 20:28) A čo tí, ktorí už majú vyšší vek? Jehojadov príbeh ich môže uistiť, že keď sa boja Jehovu a sú mu verní, neodsunie ich na vedľajšiu koľaj, ale stále ich môže používať. Mladí si zase môžu všímať to, ako sa k Jehojadovi správal Jehova. K starším bratom a sestrám, najmä k tým, ktorí Jehovovi slúžia už celé roky, by sa mali podobne  ako on správať s úctou. (Prísl. 16:31) A všetci sa môžeme niečo naučiť od náčelníkov a Lévitov, ktorí podporili Jehojadu. Verne podporujme bratov, ktorí nás vedú, a poslúchajme ich. (Hebr. 13:17)

16) Sostar dičhol, hoj o Joáš na sas zoralo andro paťaviben?

¹⁶ Na Joáša mal Jehojada veľmi dobrý vplyv, a preto tento mladý kráľ robil to, čo sa Jehovovi páči. (2. Kráľ. 12:2) Ale keď Jehojada zomrel, Joáš sa nechal ovplyvniť odpadlíkmi spomedzi judských kniežat. K čomu to viedlo? Spolu so svojimi poddanými „začal slúžiť posvätným kolom a modlám“. (2. Kron. 24:4, 17, 18) Jehovu to veľmi zraňovalo, a tak „k nim posielal prorokov, aby ich priviedli späť... ale oni nepočúvali“. Nepočúvali ani Jehojadovho syna Zachariáša, c ktorý bol nielen Jehovovým prorokom a kňazom, ale aj Joášovým bratrancom. Joáš mal byť za čo jeho rodine vďačný, ale napriek tomu Zachariáša bez milosti zabil. (2. Kron. 22:11; 24:19–22)

17) Sar dopeľa o Joáš?

¹⁷ Jehova vyhlásil: „Tí, ktorí mnou pohŕdajú, zažijú pohŕdanie.“ (1. Sam. 2:30) A tak to bolo aj v prípade Joáša,  keď stratil bázeň pred Jehovom. Sýrčania s malým vojskom porazili jeho „veľmi veľké vojsko“ a „zanechali ho ťažko raneného“. Keď odtiahli, Joáša zavraždili jeho vlastní sluhovia za to, čo urobil Zachariášovi. Tento zlý kráľ si ani nezaslúžil byť pochovaný „na pohrebisku kráľov“. (2. Kron. 24:23–25)

18) So amenge pomožinela, kaj te na avas sar o Joáš? (Jeremiáš 17:7, 8)

¹⁸ Aké ponaučenie plynie z toho, čo sa stalo Joášovi? Bol ako strom s plytkými koreňmi, ktorý stojí len vďaka tomu, že má oporu. Ale keď Jehojada zomrel, o túto oporu prišiel. A keď sa doňho oprel vietor odpadlíctva, vyvrátil sa. To je silná myšlienka. Jehovu by sme sa nemali báť len preto, že to robia iní bratia a sestry alebo naša rodina. Ak chceme zostať duchovne silní, musíme ho milovať a mať pred ním bázeň. A v tom nám pomôže pravidelné štúdium Biblie, rozjímanie a modlitba. (Prečítajte Jeremiáša 17:7, 8; Kol. 2:6, 7)

19) So amendar o Jehovas užarel?

¹⁹ Jehova od nás nechce príliš veľa. To, čo od nás očakáva, je zhrnuté v Kazateľovi 12:13: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania, lebo to je celá povinnosť človeka.“ Keď sa bojíme Boha, zostaneme mu tak ako Obadiáš a Jehojada verní bez ohľadu na to, čo príde. O priateľstvo s Jehovom nás nič nepripraví.