1) Soske sakoneske kampel goďi le Devlestar? (Príslovia 4:7)

 NEPOCHYBNE si už v živote musel urobiť nejaké závažné rozhodnutie. Určite si sa vtedy modlil o múdrosť, lebo si si uvedomoval, že ju potrebuješ. (Jak. 1:5) Kráľ Šalamún napísal: „Múdrosť je to najdôležitejšie, čo môžeš mať.“ (Prečítajte Príslovia 4:7.) Šalamún nehovoril o múdrosti vo všeobecnosti, ale o múdrosti, ktorá pochádza od Jehovu. (Prísl. 2:6) Ale môže nám táto múdrosť pomôcť aj v situáciách, ktoré zažívame dnes? Áno, a v tomto článku si ukážeme ako.

2) Sar dochudaha čačikaňi goďi?

² Ako môžeme získať takú múdrosť? Napríklad tak, že preskúmame rady dvoch mužov, ktorí boli známi svojou múdrosťou, a budeme sa nimi riadiť. Prvým z nich je Šalamún. V Biblii sa píše, že „Boh dal Šalamúnovi výnimočnú múdrosť a úsudok“. (1. Kráľ. 4:29) Tým druhým je Ježiš, najmúdrejší človek, aký kedy žil. (Mat. 12:42) Izaiáš o ňom prorokoval: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a pochopenia.“ (Iz. 11:2)

3) Pal soste vakeraha andre kada člankos?

³ Šalamún a Ježiš vďaka múdrosti od Jehovu dali veľa praktických rád, ktoré sa týkajú nášho každodenného života. V tomto článku budeme uvažovať o troch oblastiach – ako mať vyrovnaný pohľad na peniaze, na prácu a na seba.

4) Savo barvalo sas o Šalamún a savo o Ježiš?

⁴ Šalamún bol rozprávkovo bohatý a žil v prepychu. (1. Kráľ. 10:7, 14, 15) Naproti tomu Ježiš mal toho málo a nemal ani vlastný domov. (Mat. 8:20) Ale obaja mali vyrovnaný pohľad na hmotné veci, lebo ich múdrosť pochádzala z rovnakého zdroja – od Jehovu.

5) Sar dikhelas pro love o Šalamún?

⁵ Šalamún povedal, že peniaze poskytujú určitú ochranu. (Kaz. 7:12) Môžeme si za ne kúpiť to, čo potrebujeme, a možno aj niečo navyše. Aj keď bol Šalamún veľmi bohatý, uvedomoval si, že sú aj dôležitejšie veci než peniaze. Napríklad napísal, že „dobré meno [alebo „dobrá povesť“, pozn. pod čiarou] je viac ako veľké bohatstvo“. (Prísl. 22:1) Okrem toho si všimol, že ľudia, ktorí milujú peniaze, sú málokedy spokojní s tým, čo majú. (Kaz. 5:10, 12) A varoval nás, aby sme sa na peniaze nespoliehali, pretože bez ohľadu na to, koľko ich máme, môžeme o ne rýchlo prísť. (Prísl. 23:4, 5)

6) Sar dikhelas o Ježiš pro hmotna veci? (Matúš 6:31–33)

⁶ Aj Ježiš mal vyrovnaný pohľad na hmotné veci. Tešil sa z dobrého jedla a pitia. (Luk. 19:2, 6, 7) Vidno to napríklad z jeho prvého zázraku, keď premenil vodu na kvalitné víno. (Ján 2:10, 11) A v deň, keď zomrel, mal na sebe drahý spodný odev. (Ján 19:23, 24) Ale hmotné veci nepovažoval za to najdôležitejšie v živote. Svojim nasledovníkom povedal: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom... Nemôžete slúžiť Bohu aj bohatstvu.“ (Mat. 6:24) Učil, že keď dáme na prvé miesto Kráľovstvo, Jehova nám dá všetko, čo potrebujeme. (Prečítajte Matúša 6:31–33.)

7) Sostar radisaľol jekh phral vašoda, bo džanel sar te dikhel pro love?

 ⁷ Mnohí bratia a sestry zistili, že keď sa riadia Jehovovými múdrymi radami, ktoré sa týkajú peňazí, je to na ich dobro. Potvrdzuje to aj jeden slobodný brat, ktorý sa volá Daniel. Hovorí: „Už ako mladý som sa rozhodol, že duchovné veci budú v mojom živote na prvom mieste.“ Vďaka tomu, že žil jednoducho, mohol svoje schopnosti a čas využívať pre Jehovu a zapojiť sa do rôznych činností v jeho organizácii. Dodáva: „Nikdy som neoľutoval, ako som sa rozhodol. Samozrejme, keby som si to dal za cieľ, mohol som zarábať veľa peňazí. Ale peniaze by mi nikdy nemohli nahradiť priateľov, ktorých som získal. A nikdy by som sa necítil taký šťastný ako teraz, keď dávam Kráľovstvo na prvé miesto. Pocit uspokojenia, ktorý cítim, sa nedá kúpiť za žiadne peniaze.“ Je to tak. Keď sa zameriavame na duchovné veci, a nie na peniaze, prináša nám to veľa dobrého.

8) Sar džanas, hoj o Šalamún mište dikhelas pre buťi? (Kazateľ 5:18, 19)

⁸ Šalamún povedal, že radosť, ktorú človeku prináša namáhavá práca, je „Boží dar“. (Prečítajte Kazateľa 5:18, 19.) Napísal: „Každá namáhavá práca prináša úžitok.“ (Prísl. 14:23) Šalamún vedel, o čom hovorí. Sám mal plné ruky práce. Staval domy, vysádzal vinice, zakladal záhrady, budoval vodné nádrže a staval mestá. (1. Kráľ. 9:19; Kaz. 2:4–6) Táto ťažká práca mu určite prinášala radosť. Ale vedel, že na to, aby bol skutočne šťastný, to nestačí. Preto sa venoval aj práci pre Jehovu. Napríklad dozeral na stavbu veľkolepého Jehovovho chrámu, ktorá trvala sedem rokov. (1. Kráľ. 6:38; 9:1) K akému záveru prišiel, keď sa obzrel za tým všetkým, čo urobil? Uvedomil si, že práca pre Jehovu je omnoho dôležitejšia než akákoľvek iná činnosť. Napísal: „Záver z toho všetkého, čo bolo povedané, je takýto: Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania.“ (Kaz. 12:13)

9) Pre savo than sas e buťi andre le Ježišoskero dživipen?

⁹ Aj Ježiš bol veľmi pracovitý. Vyučil sa tesárskemu remeslu. (Mar. 6:3) Jeho rodičia boli určite veľmi radi, že im pomáha uživiť ich veľkú rodinu. Keďže bol dokonalý, práca mu išla veľmi dobre a o jeho výrobky bol veľký záujem. Práca ho pravdepodobne bavila. Hoci k nej mal zodpovedný prístup, nezanedbával duchovné veci. (Ján 7:15) Neskôr, keď slúžil Bohu celým časom, dal svojim poslucháčom radu: „Nepracujte pre pominuteľný pokrm, ale pre pokrm, ktorý je trvalý a dáva večný život.“ (Ján 6:27) A v Kázni na vrchu povedal: „Zhromažďujte si poklady v nebi.“ (Mat. 6:20)

10) Sar kamas te dikhel pre buťi?

¹⁰ Vďaka múdrym radám od Boha môžeme mať aj my vyrovnaný pohľad na prácu. Ako kresťania máme pracovať usilovne a čestne. (Ef. 4:28) Zamestnávatelia si často všímajú, že sme svedomití a pracovití, a niekedy nám aj povedia, že si vážia náš prístup k práci.  Mohlo by sa stať, že začneme v práci tráviť viac času, lebo si hovoríme, že tak ešte viac prispejeme k dobrému menu Jehovových svedkov. Ale zakrátko by sme možno zistili, že nemáme dosť času na rodinu a duchovné veci. V takom prípade by sme mali upraviť svoj pohľad na prácu, aby sme mali viac času na dôležitejšie veci.

11) So sikhľiľa jekh phral pal oda, sar te dikhel pre buťi?

¹¹ Jeden mladý brat, ktorý sa volá William, kedysi pracoval pre iného brata, ktorý bol aj zborovým starším. Od neho sa naučil, aké dôležité je mať vyrovnaný pohľad na prácu. William o ňom hovorí: „Je vynikajúcim príkladom človeka s vyrovnaným pohľadom na prácu. Tvrdo pracuje, a keďže je jeho práca kvalitná, má dobré meno u svojich klientov. No potom, keď je s prácou hotový, vie, ako ju pustiť z hlavy a venovať čas rodine a Bohu. A môžem vám povedať, že je to jeden z najšťastnejších ľudí, akých poznám!“ *

12) Sostar dičhol, hoj o Šalamún pre peste dikhelas mište a soske oda paľis našaďa?

¹² Kým Šalamún verne uctieval Jehovu, mal na seba vyrovnaný pohľad. V mladosti si pokorne uvedomoval svoje nedostatky a prosil Jehovu, aby ho viedol. (1. Kráľ. 3:7–9) Na začiatku svojej vlády si uvedomoval aj to, aká nebezpečná je pýcha. Napísal: „Pýcha predchádza pád a namyslenosť vedie ku skaze.“ (Prísl. 16:18) Je smutné, že sa tým sám neskôr neriadil. V priebehu svojej vlády spyšnel a prestal poslúchať Jehovu. Napríklad porušil zákon, ktorý hovoril, že izraelský  kráľ by si nemal „brať veľa manželiek, aby sa jeho srdce od [Jehovu] neodvrátilo“. (5. Mojž. 17:17) Šalamún mal 700 manželiek a 300 vedľajších manželiek a mnohé z nich uctievali falošných bohov. (1. Kráľ. 11:1–3) Možno si myslel, že sa mu nemôže nič stať. Časom však musel znášať následky svojej neposlušnosti. (1. Kráľ. 11:9–13)

13) So sikhľuvas olestar, sar pre peste dikhelas o Ježiš?

¹³ Ježiš na rozdiel od Šalamúna nikdy nestratil vyrovnaný a pokorný pohľad na seba. Predtým než prišiel na zem, spolupracoval s Jehovom na mnohých úžasných veciach. „Prostredníctvom neho bolo stvorené všetko ostatné v nebi i na zemi.“ (Kol. 1:16) Keď bol pokrstený, zrejme si spomenul na to všetko, čo so svojím Otcom urobil. (Mat. 3:16; Ján 17:5) Napriek tomu mu to nestúplo do hlavy a nikdy sa nepovyšoval. Svojim učeníkom povedal, že na zem „neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých“. (Mat. 20:28) Pokorne povedal, že „nemôže robiť nič sám od seba“. (Ján 5:19) Ježiš nám dal vynikajúci príklad v tom, čo znamená byť pokorný.

14) Sar amenge le Ježišoskere lava pomožinen mište te dikhel pre peste?

¹⁴ Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby mali na seba správny pohľad. Pri jednej príležitosti im povedal: „Sú vám spočítané i všetky vlasy na hlave.“ (Mat. 10:30) Tieto slová nás môžu veľmi povzbudiť zvlášť vtedy, keď sme k sebe príliš kritickí. Vidno z nich, že nášmu nebeskému Otcovi na nás veľmi záleží a že máme v jeho očiach veľkú hodnotu. Ak nás Jehova považuje za takých cenných, že nám dovoľuje, aby sme ho uctievali, a chce nás odmeniť večným životom v novom svete, nemali by sme to spochybňovať.

15) (a) Sar kamas pre peste te dikhel? (b) So našavas, te dikhas ča pre peste, sar oda dičhol pro obrazkos, pre sera 24?

 ¹⁵ O tom, aký pohľad by sme mali mať na seba, sa v Strážnej veži pred vyše 15 rokmi písalo toto: „Určite si nechceme o sebe myslieť priveľa, aby sme sa nestali samoľúbymi; no nechceme zájsť ani do druhého extrému a myslieť si, že sme úplne bezcenní. Naším cieľom by skôr malo byť získať na seba rozumný pohľad, pri ktorom berieme do úvahy svoje silné stránky i svoje obmedzenia. Jedna kresťanka to vyjadrila takto: ‚Nie som stelesnené zlo a nie som ani stelesnené dobro. Mám dobré i zlé vlastnosti, tak ako každý.‘“ * Chápeš, prečo je dobré mať na seba vyrovnaný pohľad?

16) Soske amen o Jehovas del goďaver lava?

¹⁶ Jehova nám vo svojom Slove dáva múdre rady. Miluje nás a chce, aby sme boli šťastní. (Iz. 48:17, 18) A to najväčšie šťastie zažívame vtedy, keď využívame svoj život múdro a dávame Jehovu na prvé miesto. Vďaka tomu sa vyhneme problémom, ktoré majú tí, ktorí sa príliš zameriavajú na peniaze, na prácu alebo na seba. Preto buďme múdri a Jehova z nás bude mať radosť. (Prísl. 23:15)