ŠTUDIJNO ČLANKOS 43
GIĽI 90 Povzbudzinas pes jekhetane
So te kerel, te tuke varesoha na sal isto
„Savoro predikhen.“ (1. TES. 5:21)
HLAVNÁ MYŠLIENKA
Čo môžeš robiť, ak máš pochybnosti, ktoré by mohli ovplyvniť tvoj vzťah k Jehovovi.
1, 2) (a) Pal soste peske varekana nane ista le Jehovaskere služobňika? (b) So rozkidaha andre kada člankos?
BEZ OHĽADU na to, koľko máme rokov, každého z nás občas prepadnú pochybnosti. a Predstav si napríklad niekoho mladého zo zboru. Pochybuje, či sa oňho Jehova zaujíma, a tak možno váha, či sa dať pokrstiť. Alebo si predstav brata v strednom veku, ktorý sa v mladosti rozhodol, že uprednostní službu Jehovovi pred kariérou vo svete. Ale teraz ledva uživí rodinu, a tak pochybuje, či to bolo správne rozhodnutie. A čo staršia sestra, ktorá už toľko nevládze? Možno je sklamaná, lebo už nemôže robiť to čo kedysi. Napadli aj tebe niekedy tieto otázky: Všíma si ma Jehova? Stálo za to toľko vecí preňho obetovať? Som preňho ešte užitočný?
2 Keby si si na takéto otázky neodpovedal, mohol by si stratiť vieru a dokonca prestať slúžiť Jehovovi. V tomto článku si rozoberieme biblické zásady, ktoré nám pomôžu, ak pochybujeme, (1) či sa o nás Jehova zaujíma, (2) či sme sa v minulosti rozhodli správne a (3) či sme pre Jehovu ešte užitoční.
SO TE KEREL, TE TUKE VARESOHA NA SAL ISTO
3) So šaj keras, te peske varesoha na sam ista?
3 Jeden spôsob, ako si s pochybnosťami poradiť, je hľadať odpovede na svoje otázky v Božom Slove. Ak to tak urobíš, posilníš si vieru v Jehovu, budeš s ním mať ešte bližší vzťah a dokážeš pevnejšie „stáť vo viere“. (1. Kor. 16:13)
4) Sar šaj „savoro predikhas“? (1. Tesaloničanenge 5:21)
4 Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:21. Biblia nám radí: „Všetko skúmajte.“ Ako to môžeme robiť? Ak o niečom pochybujeme, mali by sme preskúmať, čo sa o tom píše v Biblii. Napríklad sa vráťme k mladému človeku zo zboru, ktorý si nie je istý, či sa oňho Jehova zaujíma. Mal by to nechať tak? Nie. Mal by „všetko skúmať“ a zistiť, ako sa naňho Jehova pozerá.
5) Sar „šunaha“, sar amenge o Jehovas odphenel pre amare otazki?
5 Keď si čítame Božie Slovo, „počujeme“, ako sa nám Jehova prihovára. Ale ak chceme zistiť, čo si myslí o nejakej konkrétnej veci, ktorá nás trápi, treba urobiť niečo viac. Musíme nájsť verše, ktoré sa týkajú našej situácie, a preskúmať ich. Od Jehovovej organizácie na to máme úžasné študijné pomôcky. (Prísl. 2:3–6) Modlime sa k Jehovovi, aby nás pri štúdiu viedol a pomohol nám nájsť odpovede na svoje otázky. Potom hľadajme biblické zásady a praktické informácie, ktoré súvisia s tým, čo riešime. Pomôcť nám môže aj to, keď si v Biblii prečítame o niekom, kto prežíval niečo podobné ako my.
6) Sar amenge šaj pomožinen o zhromažďeňa, te peske varesoha na sam ista?
6 Jehova sa nám „prihovára“ aj na zhromaždeniach. Keď ich nevynechávame, v prednáške alebo v komentári môžeme počuť presne to, čo potrebujeme, aby sme sa nejakej pochybnosti zbavili. (Prísl. 27:17) Pozrime sa teraz, ako môžeme niektoré pochybnosti prekonať.
DŽAL LE JEHOVASKE PAL MANDE?
7) So šaj varekas trapinel?
7 Položil si si niekedy otázku, či si ťa Jehova vôbec všíma? Ak si pripadáš bezvýznamný, tá predstava, že by si sa mohol priateliť so Stvoriteľom celého vesmíru, sa ti môže zdať nereálna. O niečom podobnom premýšľal aj kráľ Dávid. Žasol nad tým, že Jehova sa zaujíma o obyčajných ľudí. Povedal: „Jehova, čo je človek, že si ho všímaš, čo je syn smrteľného človeka, že sa oňho zaujímaš?“ (Žalm 144:3) Kde môžeš nájsť na túto otázku odpoveď?
8) So o Jehovas dikhel pro manuša? (1. Samuelovo 16:6, 7, 10–12)
8 Z Biblie sa dozvedáme, že Jehova si všíma ľudí, ktorých druhí prehliadajú. Napríklad Jehova poslal Samuela k Izajovi, aby pomazal jedného z jeho synov za budúceho kráľa Izraela. Izaj mal osem synov, ale pred Samuela priviedol iba siedmich. Najmladšieho Dávida nezavolal. b Ale práve jeho si Jehova vybral. (Prečítajte 1. Samuelovu 16:6, 7, 10–12.) Videl, aký je naozaj – že je to mladý muž, ktorý ho veľmi miluje.
9) Soske tuke šaj aves isto, hoj le Jehovaske džal the pal tute? (Dikh the obrazkos.)
9 Zamysli sa, z čoho vidno, že Jehovovi na tebe záleží. Dáva ti rady ušité na mieru. (Žalm 32:8) Ako by to dokázal, keby ťa dobre nepoznal? (Žalm 139:1) Keď sa jeho radami riadiš a vidíš, ako fungujú, presvedčí ťa to, že sa o teba zaujíma. (1. Kron. 28:9; Sk. 17:26, 27) Vidí aj to, čo všetko preňho robíš a ako ho poslúchaš. Pozná tvoje vlastnosti a chce byť tvojím priateľom. (Jer. 17:10) Bol by veľmi rád, keby si jeho priateľom chcel byť aj ty. (1. Jána 4:19)
„Ak [Jehovu] budeš hľadať, dá sa ti nájsť.“ (1. Kron. 28:9) (Pozri 9. odsek.) c
KERĎOM MIŠTE?
10) So pestar šaj phučas, te rozmišľinas pal oda, či kerďam mište?
10 Časom možno niekomu napadne, či urobil kedysi dobré rozhodnutie. Možno sa vzdal sľubnej kariéry alebo úspešného podnikania, aby mohol viac slúžiť Jehovovi. Odvtedy už možno prešli desiatky rokov. Jeho známi, ktorí si kariéru budovali, sa majú zdanlivo dobre a sú za vodou. A tak si možno taký človek kladie otázku: Stálo to, čo som pre Jehovu obetoval, naozaj za to? Alebo som si šancu na lepší život nechal ujsť?
11) So trapinelas le pisaťeľis, savo pisinďa Žalm 73?
11 Ak si nad takýmito otázkami lámeš hlavu aj ty, zamysli sa, ako sa cítil pisateľ 73. žalmu. Zdalo sa mu, že ľudia, ktorí neslúžia Jehovovi, sú zdraví, bohatí a nemajú žiadne problémy. (Žalm 73:3–5, 12) A tak mal pocit, že snažiť sa slúžiť Jehovovi je zbytočné. A „celé dni“ sa tým „trápil“. (Žalm 73:13, 14) Čo s tým urobil?
12) So pomožinďa le pisaťeľiske, kaj pes imar te na trapinel (Žalm 73:16–18
12 Prečítajte Žalm 73:16–18. Žalmista šiel do Jehovovej svätyne, kde mohol o všetkom v pokoji popremýšľať. Uvedomil si, že aj keď sa teraz niektorým žije zdanlivo dobre, ich budúcnosť je neistá. To ho upokojilo a uistilo, že dať Jehovu na prvé miesto bolo to najlepšie rozhodnutie, aké urobil. Vďaka tomu opäť získal chuť slúžiť Jehovovi. (Žalm 73:23–28)
13) So šaj keres, te tuke na sal isto, hoj kerďal mište? (Dikh the obrazkos.)
13 Aj ty môžeš podobne ako žalmista prekonať svoje negatívne pocity. Ako? Zamysli sa nad všetkým tým dobrým, čo od Jehovu máš, vrátane pokladov v nebi. A porovnaj to s tým, ako sú na tom ľudia, ktorí majú len to, čo ponúka tento svet. Pre väčšinu z nich je najdôležitejšie vyťažiť zo života čo najviac teraz, lebo nemajú žiadnu nádej do budúcnosti. Ale tebe Jehova sľubuje takú budúcnosť, akú si nevieš ani predstaviť. (Žalm 145:16) Zamysli sa aj nad týmto: Vieš naisto, ako by vyzeral tvoj život, keby si sa rozhodol inak? Ale jednou vecou si môžeš byť absolútne istý: Keď sa rozhoduješ na základe lásky k Bohu a k ľuďom, nikdy neprídeš o nič, čo je skutočne dobré.
Často premýšľaj o krásnych veciach, ktoré ti Jehova v budúcnosti dá (Pozri 13. odsek.) d
HIN LE JEHOVAS MEK MANDAR CHASNA?
14) So zadživen varesave phrala pheňa u so len šaj trapinel?
14 Niektorí Jehovovi služobníci už majú svoj vek, zdravotné problémy alebo nejaké obmedzenie, a tak nemôžu robiť pre Jehovu toľko, koľko by chceli. Preto možno pochybujú, či si ich Jehova cení. Hovoria si: Som pre Jehovu ešte užitočný?
15) Pal soste peske sas isto o pisaťeľis, savo pisinďa Žalm 71?
15 Podobné pocity mal aj pisateľ, ktorý napísal 71. žalm. Modlil sa k Bohu: „Neopúšťaj ma, keď mi ubúda síl.“ (Žalm 71:9, 18) Aj keď sa cítil slabý, stále si bol istý, že keď bude Bohu verne slúžiť, bude ho viesť a podporovať. Na vlastnej skúsenosti zistil, že Jehova má veľkú radosť z tých, ktorí mu napriek svojim obmedzeniam slúžia zo všetkých síl. (Žalm 37:23–25)
16) So šaj keren predal o Jehovas o phrala pheňa, so hine andro berša? (Žalm 92:12–15)
16 Ak už nie si najmladší, pozeraj sa na svoju situáciu z Jehovovho pohľadu. Aj keď si fyzicky stále slabší, s Jehovovou pomocou môžeš duchovne prekvitať. (Prečítajte Žalm 92:12–15.) Netráp sa tým, čo už nemôžeš robiť. Sústreď sa na to, čo robiť môžeš. Napríklad môžeš povzbudzovať druhých tým, ako verne vytrvávaš a ako sa o nich osobne zaujímaš. Môžeš im hovoriť, ako ťa Jehova celé tie roky podporoval a na splnenie ktorých jeho sľubov sa už veľmi tešíš. A nepodceňuj ani to, akú silu majú tvoje modlitby za druhých. (1. Petra 3:12) Nech už bojujeme s čímkoľvek, každý z nás môže Jehovovi aj druhým niečo dať.
17) Soske na kamas te el smutna olestar, hoj na keras ajci, keci aver?
17 Ak si zo seba sklamaný, lebo nemôžeš robiť pre Jehovu viac, buď si istý, že si veľmi cení čokoľvek, čo preňho robíš. Možno sa porovnávaš s druhými, ale nerob to. Prečo? Lebo ani Jehova to nerobí. (Gal. 6:4) Napríklad Mária dala Ježišovi veľmi drahý vonný olej. (Ján 12:3–5) Ale chudobná vdova vhodila do pokladnice v chráme iba dve drobné mince, ktoré nemali takmer žiadnu hodnotu. (Luk. 21:1–4) No Ježiš tieto ženy neporovnával. Obidva dary bral ako prejav ich viery. A podobne to vníma Jehova. Aj keď možno máš pocit, že mu toho nedávaš veľa, ak dávaš z viery a lásky, nesmierne si to cení.
18) So amenge pomožinela te el peske andre varesoste isto? (Dikh the ramčekos „ Jehovovo Slovo ti môže pomôcť prekonať pochybnosti“.)
18 Každý z nás občas bojuje s pochybnosťami. Ale ako sme si ukázali, Biblia nám pomôže sa ich zbaviť. A tak rob všetko pre to, aby si ich prekonal a nad neistotou zvíťazil. Jehova sa o teba osobne zaujíma. Cení si všetko, čo si kvôli nemu obetoval, a odmení ťa za to. Buď si istý, že každého svojho verného služobníka miluje a záleží mu na ňom.
GIĽI 111 Sostar radisaľuvas
a VYSVETLENIE VÝRAZU: V tomto článku sa pochybnosťami myslí, že si nie sme istí, či máme pre Jehovu nejakú hodnotu alebo či sme sa rozhodli správne. Nejde o pochybnosti, ktoré vyplývajú z nedostatku viery v Jehovu a jeho sľuby.
b Aj keď Biblia nehovorí, koľko mal Dávid rokov, keď ho Jehova vybral, je dosť možné, že bol ešte len tínedžer. (Pozri Strážnu vežu z 1. septembra 2011, s. 29, ods. 2.)
