1) Pal soste prindžaraha le manušes, saveske pes del te paťal?

 DÔVERYHODNÝ človek vždy dodrží svoje slovo a hovorí pravdu. (Žalm 15:4) Druhí vedia, že sa naňho môžu spoľahnúť. Určite aj my chceme mať medzi bratmi a sestrami takúto povesť. Čo môžeme robiť, aby sme si získali ich dôveru?

2) So mušinas te kerel, kaj amenge aver džene te paťan?

² Dôveru si musíme získať, nie je možné si ju vynútiť. Hovorí sa, že s dôverou je to ako s peniazmi. Ťažké je ju získať, ľahké o ňu prísť. Ten, kto si určite zaslúži našu dôveru, je Jehova. Nikdy nás nesklame, lebo „všetko jeho konanie svedčí o jeho dôveryhodnosti“. (Žalm 33:4) A chce, aby sme ho napodobňovali. (Ef. 5:1) Teraz pouvažujme o niektorých jeho služobníkoch, ktorí ho napodobňovali a dokázali, že sú dôveryhodní. Povieme si aj o piatich vlastnostiach, vďaka ktorým môžeme byť dôveryhodní aj my.

3, 4) Sar o Daniel sikaďa, hoj pes leske del te paťal a pal soste kamas te premišľinel?

³ Vynikajúcim príkladom dôveryhodného človeka je prorok Daniel. Hoci sa dostal do Babylona ako zajatec, čoskoro si získal povesť človeka, ktorému môžu druhí dôverovať. Keď s Jehovovou pomocou vyložil kráľovi Nabuchodonozorovi jeho sny, ľudia mu začali dôverovať  ešte viac. Raz musel kráľovi odovzdať zlú správu od Jehovu, akú by určite nechcel počuť žiadny kráľ. Potreboval na to veľkú odvahu, lebo Nabuchodonozor mal výbušnú povahu. (Dan. 2:12; 4:20–22, 25) Po mnohých rokoch Daniel znovu dokázal, že je dôveryhodný, keď vysvetlil záhadné slová, ktoré sa objavili na stene paláca v Babylone. (Dan. 5:5, 25–29) Neskôr si aj Dárius Médsky a jeho úradníci všimli, že Daniel vyniká „mimoriadnou múdrosťou“. Uznali, že je „dôveryhodný a jeho konaniu sa [nedá] nič vyčítať“. (Dan. 6:3, 4) Teda aj pohanskí vládcovia potvrdili, že na tohto Jehovovho služobníka sa dá spoľahnúť.

⁴ Keď premýšľaš o Danielovom príklade, zamysli sa, akú povesť máš medzi ľuďmi vo svete. Povedali by o tebe, že si zodpovedný a dá sa na teba spoľahnúť? Prečo je dôležité, aby si sa takto preskúmal? Lebo keď si dôveryhodný, prinášaš tým chválu Jehovovi.

5) Soske sas o Chananjah murš, saveske pes delas te paťal?

⁵ V roku 455 pred n. l. boli znovu postavené jeruzalemské hradby. Miestodržiteľ Nehemiáš hľadal zodpovedných mužov, ktorí by sa dokázali dobre starať o mesto. Medzi tými, ktorých vybral, bol aj veliteľ Pevnosti Chananjah. V Biblii sa o ňom píše, že „to bol veľmi dôveryhodný muž a bál sa pravého Boha  viac ako mnohí iní“. (Neh. 7:2) Vďaka tomu, že miloval Jehovu a mal pred ním bázeň, bral vážne každú úlohu, ktorú dostal. Keď aj my budeme milovať Jehovu a budeme sa báť urobiť niečo, čím by sme sa mu znepáčili, budú z nás spoľahliví Boží služobníci.

6) Sostar dičhol, hoj o Pavol pes šaj zmukhelas pro Tychikos?

⁶ Ďalším príkladom je Tychikos, na ktorého sa apoštol Pavol mohol spoľahnúť. Keď bol Pavol v domácom väzení, napísal o ňom, že je „verný služobník“, a s dôverou mu zveroval rôzne úlohy. (Ef. 6:21, 22) Nielenže mal doručiť listy bratom v Efeze a Kolosách, ale mal ich aj povzbudiť a utešiť. Pripomína nám verných a spoľahlivých bratov, ktorí sa starajú o naše duchovné potreby. (Kol. 4:7–9)

7) So sikhľos le phurederendar andre tumaro zboros, the olendar, so lenge pomožinen?

⁷ Veľmi si ceníme, že na našich starších a služobných pomocníkov sa dá spoľahnúť. Tak ako Daniel, Chananjah a Tychikos berú svoje úlohy vážne. Keď prichádzame na zhromaždenie v týždni, vôbec nepochybujeme, že všetky body programu boli niekomu pridelené. Aj starší sú radi, že sa môžu spoľahnúť na bratov a sestry, že si svoje úlohy pripravili a že ich aj prednesú. Nebojíme sa pozývať záujemcov na víkendové zhromaždenie, lebo sme si istí, že bratia zariadili, aby mal niekto verejnú prednášku. Spoliehame sa aj na to, že bratia sa postarali, aby sme mali publikácie do služby. Títo verní bratia sa o nás veľmi dobre starajú a ďakujeme Jehovovi, že ich máme. Ale ako môže každý z nás dokázať, že sa na nás druhí môžu spoľahnúť?

8) Sar sikavas, hoj sam goďaver? (Príslovia 11:13)

⁸ Máme radi našich bratov a sestry a zaujíma nás, ako sa majú. Ale chceme v tom byť rozumní a rešpektovať ich súkromie. Niektorí kresťania v prvom storočí boli klebetní, miešali sa do cudzích záležitostí a hovorili o tom, o čom by nemali. (1. Tim. 5:13) Určite nechceme byť takí ako oni. Povedzme, že sa nám niekto zverí s nejakou osobnou vecou a poprosí nás, aby sme si to nechali pre seba. Napríklad nejaká sestra nám povie o svojom zdravotnom probléme alebo o niečom inom, čo ju trápi, a poprosí nás, aby sme o tom nikomu nehovorili. Mali by sme to rešpektovať. * (Prečítajte Príslovia 11:13.) Teraz sa pozrime na niekoľko ďalších situácií, v ktorých je dôležité zachovať dôvernosť.

9) Sar sikavena savore andre fameľija, hoj pes lenge del te paťal?

⁹ V rodine. Každý člen rodiny by mal dbať na to, aby určité rodinné záležitosti zostali v rámci rodiny. Napríklad manželka má nejaký zlozvyk, ktorý sa jej manželovi zdá smiešny. Mal by o tom hovoriť druhým a tak ju dostať do rozpakov? Určite nie! Miluje ju a nikdy by ju nechcel zraniť. (Ef. 5:33) Tínedžeri chcú, aby sa k nim druhí správali s určitou úctou a rodičia by na to mali pamätať.  Nemali by pred druhými hovoriť o ich chybách, lebo by to pre nich mohlo byť ponižujúce. (Kol. 3:21) Aj deti sa musia naučiť, že nemajú druhým hovoriť o veciach, ktoré by mohli niekoho z rodiny strápniť. (5. Mojž. 5:16) Keď si každý v rodine dáva pozor, aby neprezrádzal rodinné záležitosti druhým, rodinu to zbližuje.

10) Savo hino lačho prjaťeľis? (Príslovia 17:17)

¹⁰ Medzi priateľmi. Z času na čas prežívame niečo, s čím by sme sa potrebovali zdôveriť blízkemu priateľovi. Ale to pre nás nemusí byť ľahké, lebo možno na to nie sme zvyknutí. A keby sme sa neskôr dozvedeli, že náš priateľ o tom povedal niekomu ďalšiemu, veľmi by nás to bolelo. Ale určite sme radi, ak máme pravého priateľa, ktorému sa môžeme zdôveriť a vieme, že si to nechá pre seba. (Prečítajte Príslovia 17:17.)

11) (a) Sar o zborova phuredera the lengere romňija sikaven, hoj pes lenge del te paťal? (b) So sikhľuvas le zborove phurederestar, savo sas te vakerel varekaha andal o zboros pal oda, so našťi phenel avri a avľa pale khere? (Dikh o obrazkos.)

¹¹ V zbore. Starší, ktorí si nechávajú dôverné informácie pre seba, sú „ako úkryt pred vetrom, ako skrýša“ pre bratov a sestry. (Iz. 32:2) Vieme, že sa na nich môžeme s čímkoľvek obrátiť s istotou, že to ostane medzi nami. Nemali by sme od nich chcieť, aby nám prezradili informácie, ktoré by mali zostať dôverné. V tomto smere si veľmi ceníme manželky starších, pretože od svojich manželov nevyzvedajú dôverné informácie. Je to na ich dobro, keď nevedia o všetkom, čo sa týka bratov a sestier. Manželka jedného staršieho hovorí: „Som rada, že mi manžel nehovorí nič o bratoch a sestrách, ku ktorým ide na pastiersku návštevu alebo ktorí potrebujú duchovnú pomoc. Dokonca mi nepovie  ani ich mená. Cením si, že sa nemusím trápiť vecami, s ktorými aj tak nemôžem nič spraviť. Vďaka tomu nemám problém sa rozprávať s kýmkoľvek v zbore. A môžem dôverovať svojmu manželovi, že ani to, s čím sa mu zverím ja, nikomu nepovie.“ Samozrejme, všetci by sme chceli, aby nás druhí vnímali ako ľudí, ktorým sa dá veriť. Preto si teraz rozoberieme päť vlastností, ktoré nám v tom pomôžu.

12) Soske šaj phenas, hoj o kamiben kerel, hoj amenge aver šaj paťan?

¹² Základom dôvery je láska. Ježiš povedal, že dve najväčšie prikázania sú milovať Jehovu a milovať svojho blížneho. (Mat. 22:37–39) Ten najlepší príklad, ako byť dôveryhodný, nám dáva Jehova a láska k nemu nás podnecuje, aby sme ho v tom napodobňovali. Láska k bratom a sestrám nás podnecuje napríklad k tomu, aby sme o ich súkromných záležitostiach nehovorili s inými. Nikdy by sme nechceli vyzradiť niečo, čo by im uškodilo, priviedlo ich do rozpakov alebo zranilo. (Ján 15:12)

13) Sar amenge pomožinel e pokora, kaj amenge aver te paťan?

¹³ Ďalšia vlastnosť, ktorá nám pomôže, aby sme boli dôveryhodní, je pokora. Pokorný človek sa nesnaží urobiť na druhých dojem tým, že ako prvý im povie nejakú novinku. (Fil. 2:3) Ani sa nerobí dôležitým tak, že naznačuje, že má nejaké dôverné informácie, o ktorých nemôže hovoriť. Ak sme pokorní, nebudeme šíriť vlastné názory na veci, o ktorých sa nepíše ani v Biblii, ani v našich publikáciách.

14) Sar amenge pomožinel lačhi goďi, kaj amenge aver te paťan?

¹⁴ Kresťan, ktorý má dobrý úsudok, vie, kedy je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Podľa jedného príslovia „hovoriť je striebro, mlčať zlato“. Inými slovami, niekedy je lepšie byť ticho. Podobnú radu nachádzame v Prísloviach 11:12: „Kto je rozumný, mlčí.“ Všimni si, ako sa touto zásadou riadi jeden skúsený starší. Často je požiadaný, aby pomohol iným zborom pri riešení nejakých vážnych problémov. Iný starší z jeho zboru sa o ňom vyjadril: „Vždy si dáva pozor, aby neprezradil nič dôverné o iných zboroch.“ Bratia, s ktorými slúži v rade starších, si ho pre jeho dobrý úsudok veľmi vážia. Sú si istí, že druhým neprezradí ani dôverné záležitosti, ktoré riešia v ich zbore.

15) Phen, sar peskere žuže jileha dochudaha, hoj amenge aver paťana?

¹⁵ Úprimnosť je ďalšia vlastnosť, ktorú potrebujeme, aby nám iní dôverovali. Úprimným ľuďom dôverujeme, lebo vieme, že nám vždy povedia pravdu. (Ef. 4:25; Hebr. 13:18) Napríklad predstav si, že sa chceš zlepšiť v tom, ako vyučuješ. Poprosíš niekoho, aby si vypočul tvoju úlohu a potom ti poradil, v čom sa môžeš zlepšiť. Komu by si viac dôveroval? Tomu, kto ti povie, čo chceš počuť, alebo tomu, kto ti úprimne povie pravdu? Odpoveď je jasná. V Biblii sa píše: „Lepšie je otvorené karhanie ako skrývaná láska. Rany od priateľa sú prejavom vernosti.“ (Prísl. 27:5, 6) Aj keď sa úprimná rada nemusí počúvať  ľahko, z dlhodobého hľadiska ti pomôže.

16) Sar dičhol andal o Príslovia 10:19, hoj pes kampel te džanel te zľikerel?

¹⁶ Na to, aby nám druhí dôverovali, musíme mať aj sebaovládanie. Táto vlastnosť nám pomôže, aby sme mlčali, keď sme v pokušení povedať niečo, čo by sme mali udržať v tajnosti. (Prečítajte Príslovia 10:19.) Možno sme zistili, že prejavovať sebaovládanie môže byť zvlášť ťažké, keď používame sociálne siete. Ak by sme si nedali pozor, nechtiac by sme mohli prezradiť dôverné informácie veľkému množstvu ľudí. Keď raz niečo zverejníme, nevieme ovplyvniť, čo s tou informáciou druhí urobia, ani zabrániť, aby niekomu nespôsobila problémy. Sebaovládanie nám môže pomôcť aj v tom, aby sme odporcom neprezradili informácie, ktoré by mohli ohroziť našich bratov a sestry. To by sa mohlo stať vtedy, keby sme boli vypočúvaní na polícii v krajine, kde je naša činnosť zakázaná alebo obmedzená. V takých a podobných situáciách by sme sa mali riadiť zásadou „držať svoj jazyk na uzde“. (Žalm 39:1) Dôveryhodní musíme byť vždy – v kruhu rodiny, priateľov, našich bratov a sestier či iných ľudí. A na to, aby sme boli dôveryhodní, potrebujeme sebaovládanie.

17) So šaj kerel dojekh amendar andro zboros, kaj peske savore te paťas?

¹⁷ Sme veľmi radi, že vďaka Jehovovi môžeme patriť do duchovnej rodiny bratov a sestier, ktorí nás majú radi a ktorým môžeme dôverovať. Aby sme si v zbore navzájom dôverovali, každý z nás musí pracovať na tom, aby prejavoval lásku, pokoru, dobrý úsudok, bol úprimný a mal sebaovládanie. Budovanie dôvery je neustály proces. Preto napodobňujme nášho Boha Jehovu a dokazujme, že sme dôveryhodní.