1, 2) (a) Sar sas andre Judeja akor, sar o apoštol Pavol pisinďa o ľil le Hebrejenge? (b) Soske avľa oda ľil akor, sar kampľa?

 HEBREJSKÍ kresťania, ktorí žili v Jeruzaleme a v Judei, to po Ježišovej smrti nemali vôbec ľahké. Krátko nato, ako bol založený kresťanský zbor, vypuklo kruté prenasledovanie. (Sk. 8:1) Asi o 20 rokov mali vážne ekonomické problémy, možno kvôli hladomoru, ktorý postihol krajinu. (Sk. 11:27–30) Ale okolo roku 61 n. l. prišlo relatívne pokojné obdobie v porovnaní s tým, čo ich čakalo. A niekedy v tom čase Jehova viedol apoštola Pavla, aby im napísal list. Tento list prišiel v pravej chvíli. Prečo?

² Pokoj, z ktorého sa tešili, nemal trvať dlho. Tak ako Ježiš predpovedal, blížilo sa zničenie židovského systému. (Luk. 21:20) Preto im Pavol dal praktické rady, ktoré im mali pomôcť toto ťažké obdobie zvládnuť. Samozrejme, ani on, ani kresťania v Judei nevedeli, kedy presne sa to stane. Ale čas, ktorý im zostával, mohli využiť na to, aby sa pripravili. Mohli pracovať na takých vlastnostiach, ako je viera a vytrvalosť. (Hebr. 10:25; 12:1, 2)

3) Soske kamas te džanel, so hin pisimen andro ľil le Hebrejenge?

³ Nás čaká oveľa ťažšie obdobie než to, ktorým si  prešli hebrejskí kresťania. (Mat. 24:21; Zjav. 16:14, 16) Preto rady, ktoré od Jehovu dostali, môžu pomôcť aj nám. Pozrime sa na niektoré z nich.

DUREDER KERAS SA, SO KAMPEL

4) So sas pharo predal o Židi, save ačhile kresťana? (Dikh the obrazkos.)

⁴ Židia, ktorí sa stali kresťanmi, museli urobiť veľké zmeny. A to pre nich vôbec nebolo ľahké. Určitý čas boli Židia Jehovovým vyvoleným národom. Mnoho rokov bol Jeruzalem výnimočným miestom. Vládli odtiaľ králi, ktorí reprezentovali Jehovu. A bol tam aj chrám, kde ľudia uctievali Boha tak, ako si praje. Všetci verní Židia žili podľa Mojžišovho Zákona, tak ako im ho vysvetľovali ich náboženskí vodcovia. Malo to vplyv na celý ich život – na to, čo jedli, ako sa pozerali na obriezku, a dokonca aj na to, ako sa správali k ľuďom z iných národov. Ale po Ježišovej smrti už Jehova neprijímal obete, ktoré Židia prinášali. Židovskí kresťania museli zmeniť to, ako Jehovu uctievali, a to pre nich bola veľká výzva. (Hebr. 10:1, 4, 10) Dokonca aj zrelí kresťania, ako bol napríklad apoštol Peter, mali problém sa niektorým zmenám prispôsobiť. (Sk. 10:9–14; Gal. 2:11–14) Títo kresťania sa kvôli tomu, čomu začali veriť, stali terčom židovských náboženských vodcov.

5) Ko džalas pro hebrejska kresťana?

⁵ Hebrejskí kresťania museli znášať odpor z dvoch strán. Na jednej strane boli židovskí náboženskí vodcovia, ktorí sa k nim správali ako k odpadlíkom. A na druhej strane boli niektorí vplyvní kresťania, ktorí ďalej trvali na určitých veciach z Mojžišovho Zákona, možno preto, aby sa vyhli prenasledovaniu. (Gal. 6:12) Čo hebrejským  kresťanom pomohlo, aby zostali Jehovovi verní?

6) So kamľa o Pavol, kaj te keren o phrala pheňa? (Hebrejenge 5:14–6:1)

⁶ Pavol vo svojom liste Hebrejom povzbudzoval bratov a sestry, aby do hĺbky študovali Božie Slovo a premýšľali o ňom. (Prečítajte Hebrejom 5:14–6:1.) Z Hebrejských písiem im vysvetlil, prečo je spôsob, ako Jehovu uctievajú kresťania, oveľa lepší než ten, ako ho uctievajú Židia. a Pavol vedel, že keď budú Písmo lepšie poznať a rozumieť mu, ľahšie rozpoznajú falošné učenie a nedajú sa ním odviesť od pravdy.

7) So pharo zadživas adaďives?

⁷ Podobne aj my sme obklopení ľuďmi, ktorí šíria informácie a názory, ktoré sú v rozpore s tým, čo hovorí Jehova. Niektorí ľudia tvrdia, že sme netolerantní, pretože sa držíme toho, čo Biblia hovorí o sexe. Postoje a názory ľudí vo svete sú čím ďalej, tým vzdialenejšie od toho, čo si myslí Jehova. (Prísl. 17:15) Preto musíme pracovať na tom, aby sme nesprávne názory dokázali rozpoznať a zavrhnúť ich. Nesmieme dovoliť, aby sme kvôli tým, ktorí nám odporujú, stratili odvahu a prestali Jehovovi slúžiť. (Hebr. 13:9)

8) Sar amendar ačhena zorale kresťana?

⁸ Pavol povzbudzoval hebrejských kresťanov, aby sa stali duchovne zrelými. O to sa musíme snažiť aj my. Ako na to? Musíme do hĺbky študovať Bibliu, aby sme lepšie spoznali Jehovu a to, ako premýšľa. Mali by sme to robiť aj po tom, čo sa Jehovovi zasvätíme a dáme sa pokrstiť. Bez ohľadu na to, ako dlho poznáme pravdu, všetci si musíme pravidelne čítať a študovať Božie Slovo. (Žalm 1:2) Keď budeme mať dobré študijné návyky, posilníme si vlastnosť, ktorú Pavol v liste Hebrejom zdôrazňoval – vieru. (Hebr. 11:1, 6)

MI EL TUT O PAŤAVIBEN, SAVO TUKE ZACHRAŇINELA O DŽIVIPEN

9) Soske le kresťanenge kampelas zoralo paťaviben?

⁹ Kresťania v Judei potrebovali silnú vieru, pretože ich čakalo mimoriadne ťažké obdobie. (Hebr. 10:37–39) Ježiš svojim nasledovníkom povedal, že keď uvidia Jeruzalem obkľúčený vojskami, majú utiecť do hôr. Platilo to pre všetkých kresťanov, či už žili v meste, alebo na vidieku. (Luk. 21:20–24) V takýchto situáciách bolo bežné, že sa ľudia utekali skryť do mesta, pretože bolo chránené hradbami. Takže utiecť do hôr sa mohlo zdať nerozumné a vyžadovalo si to veľkú vieru.

10) Ke soste bi ľidžalas o zoralo paťaviben le kresťanen? (Hebrejenge 13:17)

¹⁰ Čo ešte museli hebrejskí kresťania robiť, aby prežili? Dôverovať tým, ktorých Ježiš poveril, aby ich viedli. Pravdepodobne im dali konkrétne pokyny, kedy a ako utiecť. (Prečítajte Hebrejom 13:17.) Grécke slovo „poslúchajte“ v Hebrejom 13:17 neznamená, že mali poslúchať niekoho len preto, že  mal právo dať im nejaký pokyn. Toto slovo nesie myšlienku, že človek chce poslúchať tých, ktorí mu dávajú pokyny, pretože im dôveruje. Takže kresťania sa museli naučiť dôverovať starším ešte predtým, než sa situácia zhoršila. Ak sa poslušne riadili ich pokynmi v pokojnom období, oveľa ľahšie im to potom šlo v náročných časoch.

11) Soske amenge kampel zoralo paťaviben?

¹¹ Aj my dnes potrebujeme silnú vieru. Prečo? Väčšina ľudí neverí, že príde koniec tohto sveta, a dokonca sa tomu vysmievajú. (2. Petra 3:3, 4) Okrem toho, aj keď niektoré detaily o tom, ako bude veľké súženie prebiehať, vieme, ešte stále je veľa vecí, ktoré nevieme. Musíme mať pevnú vieru, že koniec tohto sveta príde v tom správnom čase a že Jehova sa o nás postará. (Hab. 2:3)

12) So amenge pomožinela te predživel o baro trapišagos?

¹² Musíme si posilňovať vieru aj v to, že Jehova nás vedie cez „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Keď sa veľké súženie začne, pravdepodobne dostaneme konkrétne pokyny, ktoré nám zachránia život. Zrejme ich dostali aj hebrejskí kresťania, keď Jeruzalem obkľúčili Rimania. Preto je práve teraz čas, aby sme dôverovali bratom, ktorí nás v Jehovovej organizácii vedú. Nemôžeme očakávať, že im budeme úplne dôverovať vo veľkom súžení, keď s tým máme problém teraz.

13) Soske sas lačhi e rada andal o Hebrejenge 13:5?

¹³ Kým hebrejskí kresťania čakali na znamenie, aby utiekli, mali žiť jednoducho a nemala ich ovládať „láska k peniazom“. (Prečítajte Hebrejom 13:5.) Niektorí z nich prežili hladomor a chudobu. (Hebr. 10:32–34) Aj keď boli vtedy ochotní pre dobrú správu veľa vytrpieť, niektorí si možno začali myslieť, že ich peniaze ochránia. Ale ani to najväčšie bohatstvo ich pred blížiacim sa zničením ochrániť nemohlo. (Jak. 5:3) Pre tých, ktorí milovali hmotné veci, bolo určite ťažšie utiecť a nechať za sebou svoj dom a všetok majetok.

14) Sar dikhaha pre savoro, so amen hin, te amen ela zoralo paťaviben?

¹⁴ Vo veľkom súžení nebudú mať peniaze žiadnu hodnotu. V Biblii sa píše, že ľudia „svoje striebro vyhádžu na ulice“, pretože si uvedomia, že „ani striebro, ani zlato ich nebude môcť zachrániť v deň Jehovovej zúrivosti“. (Ezech. 7:19) Takže keď budeme pevne veriť, že Jehova už čoskoro zničí tento zlý svet, nebudeme si myslieť, že peniaze sú to najdôležitejšie. Preto sa nechceme zameriavať na to, aby sme ich mali čo najviac. Chceme sa rozhodovať tak, aby sme mohli žiť jednoducho a vyrovnane. Čo pre to môžeme urobiť? Napríklad sa zbytočne nezadlžíme ani nebudeme chcieť mať veľa vecí, ktoré by nám zobrali všetok čas. Musíme si tiež dávať pozor, aby sme nemali silný citový vzťah k veciam, ktoré už máme. (Mat. 6:19, 24) S blížiacim sa koncom tohto sveta sa budeme musieť rozhodnúť, komu budeme dôverovať – či Jehovovi, alebo svojmu majetku.

KAMPEL TUMENGE TE ĽIKEREL AVRI

15) Soske kampelas, kaj o hebrejska kresťana te ľikeren avri?

¹⁵ Viera hebrejských kresťanov mala byť čoskoro vyskúšaná, pretože situácia  v Judei sa mala zhoršiť. A tak potrebovali vytrvalosť. (Hebr. 10:36) Hoci niektorí z nich už kruté prenasledovanie zažili, mnohí prijali kresťanstvo v období relatívneho pokoja. Pavol im povedal, že aj keď si už nejakými skúškami prešli, musia počítať s ešte väčším prenasledovaním a tak ako Ježiš byť pripravení zostať verní až do smrti. (Hebr. 12:4) Ako sa kresťanstvo šírilo, mnohí Židia boli čoraz fanatickejší a agresívnejší. Pár rokov pred tým, než Pavol napísal list Hebrejom, bol v Jeruzaleme a napadol ho dav. Viac ako 40 Židov „sa pod kliatbou zaprisahalo, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú“. (Sk. 22:22; 23:12–14) Aj napriek takému náboženskému fanatizmu a nenávisti sa títo kresťania potrebovali stretávať, aby spoločne uctievali Jehovu. Mali tiež zvestovať dobrú správu a udržiavať si silnú vieru.

16) Sar amenge o ľil le Hebrejenge pomožinela lačhes te dikhel pre oda, te pre amende džan? (Hebrejenge 12:7)

¹⁶ Čo pomohlo hebrejským kresťanom, aby prenasledovanie zvládli? Pavol chcel, aby vedeli, čo dobré im vytrvalosť prinesie. Preto im vysvetlil, že Boh pripúšťa ťažkosti, aby svojich služobníkov vyškolil. (Prečítajte Hebrejom 12:7.) Vďaka takémuto školeniu si mohli vypestovať alebo zlepšiť vlastnosti, ktoré sa Jehovovi páčia. Teda keď sa zameriavali na to, k čomu dobrému skúšky povedú, bolo pre nich ľahšie vytrvať. (Hebr. 12:11)

17) So o Pavol džanelas pal oda sar te ľikerel avri?

¹⁷ Pavol povzbudil hebrejských kresťanov, aby boli odvážni a v skúškach sa nevzdali. Vedel, o čom hovorí, pretože on sám kedysi kresťanov prenasledoval. A tak vedel, s čím sa môžu stretnúť, ale aj ako vytrvať. A keď sa stal kresťanom,  aj on zažil rôzne formy prenasledovania. (2. Kor. 11:23–25) Takže keď kresťanov povzbudzoval, aby vytrvali, hovoril z praxe. Nemali sa spoliehať na seba, ale na Jehovu. Pavol mohol odvážne povedať: „Jehova je môj pomocník, nebudem sa báť.“ (Hebr. 13:6)

18) So mušinas te užarel u so mušinas te kerel imar akana?

¹⁸ Niektorí naši bratia a sestry sú prenasledovaní už teraz. Ako ich môžeme podporovať? Tak, že sa za nich modlíme, a ak je to možné, pomôžeme im aj prakticky. (Hebr. 10:33) No v Biblii sa jasne píše, že „všetci, čo chcú žiť v oddanosti Bohu ako učeníci Krista Ježiša, budú prenasledovaní“. (2. Tim. 3:12) Preto sa na to musí pripraviť každý z nás. Už teraz úplne dôverujme Jehovovi a buďme si istí, že nám pomôže vytrvať v akejkoľvek skúške. V tom správnom čase prinesie úľavu všetkým svojim verným služobníkom. (2. Tes. 1:7, 8)

19) So ajso šaj keras, kaj pes te pripravinas pro baro trapišagos? (Dikh the obrazkos.)

¹⁹ List, ktorý Pavol napísal Hebrejom, im určite pomohol pripraviť sa na mimoriadne ťažké obdobie, ktoré bolo pred nimi. Povzbudzoval ich, aby si do hĺbky študovali Písmo, a tak mu lepšie rozumeli. Vďaka tomu mohli rozpoznať a zavrhnúť učenie, ktoré mohlo oslabiť ich vieru. Zdôrazňoval tiež, nech si vieru posilňujú, aby vedeli rýchlo poslúchnuť pokyny od Ježiša a od tých, ktorí vedú zbor. A okrem toho im vysvetlil, že keď budú mať na skúšky správny pohľad a budú ich vnímať ako príležitosť nechať sa školiť naším milujúcim Otcom, pomôže im to vytrvať. Keď budeme podľa týchto biblických rád žiť aj my, verne vytrváme až do konca. (Hebr. 3:14)