KAPITOLA 5
„Le Devles mušinas te šunel buter sar le manušen“
O apoštola phende vareso, pre soste avka istones dikhen the savore čačikane kresťana
Založené na Skutkoch 5:12–6:7
1 – 3) (a) Soske le apoštolen ande pro sudos Sanhedrin u so len odoj užarelas? (b) Soske kamas te džanel, so phende o apoštola pro sudos?
V SUDCOCH Sanhedrinu kypí zlosť! Stoja pred nimi Ježišovi apoštoli. Prečo? Jozef Kaifáš, veľkňaz, ktorý tomuto najvyššiemu súdu predsedá, sa na nich oborí: „Prísne sme vám zakázali vyučovať v tom mene.“ Rozhnevaný predseda súdu nedokáže Ježišovo meno ani len vysloviť! Kaifáš pokračuje: „Ale vy ste svojím učením naplnili celý Jeruzalem a chcete na nás uvaliť vinu za krv toho človeka.“ (Sk. 5:28) Je úplne jasné, čo im tým chce povedať: Prestaňte zvestovať, inak uvidíte!
2 Ako na to apoštoli zareagujú? Zvestovaním ich poveril Ježiš, ktorý dostal moc od Boha. (Mat. 28:18–20) Podľahnú apoštoli strachu z človeka a nechajú sa umlčať? Alebo budú mať odvahu zostať pevní a ďalej zvestovať? Otázka v podstate stojí takto: Budú poslúchať Boha alebo ľudí? Apoštol Peter bez váhania odpovedá za všetkých apoštolov. Jeho slová sú úplne jednoznačné a smelé.
3 Ako pravých kresťanov nás veľmi zaujíma, ako apoštoli reagovali na hrozby Sanhedrinu. Veď poverenie zvestovať sa vzťahuje aj na nás. Pri spĺňaní tohto poverenia od Boha sa aj my môžeme stretnúť s odporom. (Mat. 10:22) Môže sa stať, že odporcovia sa budú snažiť obmedziť alebo zakázať naše dielo. Čo urobíme? Bude pre nás užitočné, keď sa zamyslíme nad postojom, ktorý zaujali apoštoli, a nad okolnosťami, ktoré viedli k tomu, že sa ocitli pred Sanhedrinom. a
„Le Jehovaskero aňjelos... phuterďa o vudar“ (Skutki 5:12–21a)
4, 5) Soske o Kajfaš the o saduceja „chanas igen bari choľi“?
4 Spomeň si, že keď bolo Petrovi a Jánovi po prvý raz nariadené, aby prestali zvestovať, odpovedali: „Nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (Sk. 4:20) Po tomto stretnutí so Sanhedrinom Peter a Ján spolu s ostatnými apoštolmi ďalej zvestovali v chráme. Apoštoli konali mnoho znamení, napríklad uzdravovali chorých a vyháňali démonov. Robili to „v Šalamúnovom stĺporadí“, čo bola krytá stĺpová chodba na východnej strane chrámového komplexu, kde sa stretávalo mnoho Židov. Predstav si, že dokonca aj Petrov tieň zrejme pôsobil uzdravujúco! Mnohí ľudia, ktorí boli telesne uzdravení, zareagovali na slová pravdy a boli uzdravení aj duchovne. A tak „stále pribúdalo mužov a žien, ktorí uverili v Pána“. (Sk. 5:12–15)
5 Kaifáš a saduceji, náboženská sekta, ku ktorej Kaifáš patril, boli „plní žiarlivosti“ a dali apoštolov zavrieť do väzenia. (Sk. 5:17, 18) Prečo saduceji zúrili? Apoštoli vyučovali, že Ježiš bol vzkriesený, ale saduceji neverili vo vzkriesenie. Apoštoli hovorili, že človek môže byť zachránený, len keď uverí v Ježiša, ale saduceji sa báli, ako zareaguje Rím, keď budú ľudia vzhliadať k Ježišovi ako k svojmu vodcovi. (Ján 11:48) Preto nie div, že boli rozhodnutí apoštolov umlčať!
6) Ko adaďives nekbuter džal pro Jehovaskere svedki u soske pes oleske na čudaľinas?
6 Aj dnes sú hlavnými podnecovateľmi prenasledovania Jehovových služobníkov náboženskí odporcovia, ktorí sa často snažia využiť svoj vplyv na vládne autority a médiá, aby nás umlčali. Malo by nás to prekvapovať? Nie. Veď svojím posolstvom odhaľujeme falošné náboženstvo. Keď úprimní ľudia prijímajú biblické pravdy, sú oslobodzovaní od nebiblických náuk a zvykov. (Ján 8:32) Preto nie div, že v náboženských vodcoch naše posolstvo často vyvoláva žiarlivosť a nenávisť.
7, 8) Sar peľa le apoštolenge oda, so lenge phenďa o aňjelos u so pestar kamas te phučel?
7 Keď apoštoli sedeli vo väzení a čakali na súdny proces, možno uvažovali, či nebudú musieť podstúpiť mučenícku smrť. (Mat. 24:9) Ale v noci sa stalo niečo úplne nečakané. „Jehovov anjel... otvoril dvere väzenia.“ b (Sk. 5:19) Nato im dal anjel konkrétny pokyn: „Postavte sa v chráme a hovorte.“ (Sk. 5:20) Tento pokyn ich nepochybne uistil, že konali správne, keď neprestali zvestovať. Anjelove slová ich tiež mohli posilniť, aby zostali pevní, nech sa deje čokoľvek. Apoštoli, naplnení vierou a odvahou, „na úsvite vošli do chrámu a vyučovali“. (Sk. 5:21)
8 Každý z nás by si mal položiť otázku: Mám aj ja takú vieru a odvahu, aby som za podobných okolností dokázal ďalej zvestovať? Silu nám môže dodávať vedomie, že toto dôležité dielo – vydávanie dôkladného svedectva o Božom Kráľovstve – podporujú a vedú anjeli. (Sk. 28:23; Zjav. 14:6, 7)
„Le Devles mušinas te šunel buter sar le manušen“ (Skutki 5:21b–33)
„Priviedli ich, postavili pred Sanhedrin.“ (Skutky 5:27)
9 – 11) So kerde o apoštola, sar lenge o sudos Sanhedrin na domukhľa te zvestinel u so olestar sikhľon o čačikane kresťana?
9 Medzitým sa Kaifáš a ostatní sudcovia Sanhedrinu zhromaždili, aby sa zaoberali prípadom apoštolov. Netušiac, čo sa stalo vo väzení, poslali svojich podriadených, aby väzňov priviedli. Predstav si, akí museli byť títo muži prekvapení, keď zistili, že väzni tam nie sú, hoci väzenie našli „zamknuté, bolo dôkladne zabezpečené a pri dverách stála stráž“! (Sk. 5:23) Vzápätí sa veliteľ chrámovej stráže dozvedel, že apoštoli sú opäť v chráme a vydávajú svedectvo o Ježišovi Kristovi – teda robia presne to, za čo boli uväznení! Veliteľ a jeho muži sa ihneď ponáhľali do chrámu, aby väzňov chytili a priviedli pred Sanhedrin.
10 Ako bolo opísané na začiatku tejto kapitoly, rozzúrení náboženskí vodcovia dali apoštolom jasne najavo, že majú prestať zvestovať. Ako na to apoštoli reagovali? Peter, ktorý sa ujal úlohy hovorcu, smelo odpovedal: „Boha musíme poslúchať viac ako ľudí.“ (Sk. 5:29) Apoštoli tak dali príklad všetkým pravým kresťanom až dodnes. Keď nám ľudskí panovníci zakazujú to, čo od nás Boh vyžaduje, alebo vyžadujú, čo Boh zakazuje, strácajú právo na našu poslušnosť. Teda ak v súčasnosti „vládnuca moc“ zakáže naše zvestovateľské dielo, nemôžeme si prestať plniť úlohu oznamovať dobrú správu, ktorou nás poveril Boh. (Rim. 13:1) Budeme hľadať vhodné spôsoby, ako ďalej vydávať dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve.
11 Vôbec neprekvapuje, že smelá odpoveď apoštolov vyvolala v rozhorčených sudcoch zúrivý hnev. Boli rozhodnutí „ich zabiť“. (Sk. 5:33) Zdalo sa, že tentoraz už týchto odvážnych a horlivých svedkov mučenícka smrť neminie. V tejto chvíli však prišla pomoc z takej strany, z akej ju vôbec nečakali!
„Na ela tumen zor, kaj proťi late vareso te keren“ (Skutki 5:34–42)
12, 13) (a) Savi rada diňa o Gamalijel le sudcen u so on pre ada? (b) Sar o Jehovas adaďives pomožinel peskere ľudoske u soha peske sam ista, te domukhel, kaj te „cerpinas vaš oda, hoj keras oda, so hino lačho andre Devleskere jakha“?
12 Odrazu sa ujal slova Gamaliel, „učiteľ Zákona, ktorého si vážil všetok ľud“. c Tohto právnika mali ostatní sudcovia určite v úcte, keďže sa ujal vedenia a dokonca „rozkázal, aby [apoštolov] na chvíľu vyviedli“. (Sk. 5:34) Gamaliel pripomenul, že vzbury, ktoré vznikli v minulosti, po smrti ich vodcu rýchlo utíchli. Nabádal súd, aby s apoštolmi, ktorých vodca, Ježiš, zomrel len nedávno, zaobchádzal trpezlivo a tolerantne. Jeho argumentácia bola presvedčivá: „Nechajte týchto ľudí na pokoji a prepustite ich. Lebo ak toto učenie alebo dielo pochádza od ľudí, zanikne samo, ale ak pochádza od Boha, nebudete ho môcť zničiť. Nakoniec by sa mohlo stať, že by ste bojovali proti Bohu.“ (Sk. 5:38, 39) Sudcovia poslúchli jeho radu. Ale aj tak dali apoštolov zbičovať a nariadili im, aby „už nehovorili v Ježišovom mene“. (Sk. 5:40)
13 Aj dnes môže Jehova podnietiť ľudí s významným postavením, aké mal Gamaliel, aby zasiahli v prospech jeho ľudu. (Prísl. 21:1) Svojím duchom môže priviesť mocných panovníkov, sudcov alebo zákonodarcov k tomu, aby konali v súlade s jeho vôľou. (Neh. 2:4–8) Ale aj keby pripustil, aby sme „trpeli za to, že robíme, čo je správne“, môžeme si byť istí dvomi vecami. (1. Petra 3:14) Po prvé, Boh nám dá silu vydržať. (1. Kor. 10:13) A po druhé, odporcovia „nebudú môcť zničiť“ Božie dielo. (Iz. 54:17)
14, 15) (a) Sar sas le apoštolenge, sar len marde le bičenca u soske? (b) Povaker pal oda, sar le Jehovaskero ľudos radišagoha zľidžal o pharipena.
14 Obralo bičovanie apoštolov o radosť? Oslabilo ich odhodlanie? Vôbec nie! „Odišli zo Sanhedrinu a radovali sa.“ (Sk. 5:41) Prečo sa radovali? Určite sa neradovali z fyzickej bolesti spôsobenej bičovaním. Radovali sa, lebo vedeli, že sú prenasledovaní preto, že zostávajú verní Jehovovi a idú v šľapajach svojho vzoru, Ježiša. (Mat. 5:11, 12)
15 Tak ako naši bratia z prvého storočia, aj my s radosťou znášame akékoľvek utrpenie, ktoré zažívame pre dobrú správu. (1. Petra 4:12–14) Nie, nevyžívame sa vo vyhrážkach, prenasledovaní či väznení. Ale nachádzame hlboké uspokojenie v tom, že zostávame verní. Zamysli sa napríklad nad Henrykom Dornikom, ktorý počas totalitných režimov celé roky znášal kruté zaobchádzanie. Spomína si, ako úrady v auguste 1944 rozhodli, že ho spolu s jeho bratom pošlú do koncentračného tábora. Odporcovia povedali: „Nie je možné presvedčiť ich, aby čokoľvek urobili. Ich mučeníctvo im prináša radosť.“ Brat Dornik vysvetľuje: „Hoci som vôbec netúžil byť mučeníkom, to, že som s odvahou a dôstojnosťou znášal utrpenie pre svoju vernosť Jehovovi, mi naozaj prinášalo radosť.“ (Jak. 1:2–4)
Tak ako apoštoli, aj my zvestujeme „z domu do domu“
16) Soha o apoštola sikade, hoj kamen te kerel sa, so kampel, kaj te vakeren pal o Del u sar the amen keras sar on?
16 Apoštoli nestrácali čas a opäť sa nebojácne pustili do práce. „Neprestávali deň čo deň učiť v chráme a z domu do domu a zvestovať dobrú správu, že Ježiš je Kristus.“ d (Sk. 5:42) Títo horliví zvestovatelia boli odhodlaní vydávať dôkladné svedectvo. Všimni si, že dobrú správu prinášali ľuďom do ich domovov, tak ako im to nariadil Ježiš Kristus. (Mat. 10:7, 11–14) Nepochybne vďaka tomu sa im podarilo naplniť svojím učením celý Jeruzalem. Dnes sú Jehovovi svedkovia známi tým, že pri zvestovaní používajú túto apoštolskú metódu. Keď navštevujeme každú jednu domácnosť v našom obvode, dávame jasne najavo, že aj my chceme zvestovať dôkladne – chceme, aby každý človek dostal možnosť vypočuť si dobrú správu. Žehná Jehova našu službu z domu do domu? Áno, žehná! Na správu o Kráľovstve v tomto čase konca zareagovali už milióny ľudí a mnohí z nich si ju prvý raz vypočuli vtedy, keď im svedkovia zazvonili pri dverách.
Verna murša, savenge sas diňi „kadi buťi pro šero“ (Skutki 6:1–6)
17 – 19) So šaj rozmarďa o smirom maškar o phrala pheňa u so kerde o apoštola, kaj pes oda te na ačhel?
17 Mladý kresťanský zbor teraz čelil menej nápadnému nebezpečenstvu, ktoré ho ohrozovalo zvnútra. O čo išlo? Mnohí z učeníkov, ktorí boli pokrstení, boli v Jeruzaleme len na návšteve a ešte pred svojím návratom domov sa chceli o svojej novej viere dozvedieť viac. Učeníci, ktorí žili v Jeruzaleme, ochotne darovali, čo mohli, aby títo návštevníci mali jedlo a iné potrebné veci. (Sk. 2:44–46; 4:34–37) V tomto čase vznikla chúlostivá situácia. „Pri dennom rozdeľovaní potravín“ boli vdovy hovoriace po grécky zanedbávané. (Sk. 6:1) Vdovy hovoriace po hebrejsky však zanedbávané neboli. Teda zjavne išlo o diskrimináciu. Len máloktorý problém môže spôsobiť väčšie rozdelenie ako problém diskriminácie.
18 Apoštoli, ktorí v rozširujúcich sa radoch kresťanov plnili úlohu vedúceho zboru, si uvedomili, že by nebolo múdre, keby „opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch“. (Sk. 6:2) Aby tento problém vyriešili, povedali učeníkom, nech vyhľadajú sedem mužov, ktorí „sú plní ducha a múdrosti“ a poveria ich touto „dôležitou úlohou“. (Sk. 6:3) Mali to byť spôsobilí muži, lebo k tejto úlohe okrem rozdeľovania potravín patrilo pravdepodobne aj narábanie s peniazmi, nakupovanie a vedenie presných záznamov. Všetci muži, ktorí boli vybratí, mali grécke mená, čo bolo pre ukrivdené vdovy možno prijateľnejšie. Po tom, čo apoštoli na modlitbách zvážili odporúčania, poverili tých sedem mužov touto „dôležitou úlohou“. e
19 Znamenalo to, že títo siedmi vymenovaní muži si teraz, keď sa venovali rozdeľovaniu potravín, už nemuseli plniť kresťanskú zodpovednosť zvestovať dobrú správu? To určite nie! Jedným z nich bol Štefan, ktorý sa prejavil ako smelý zvestovateľ obdarený veľkou mocou. (Sk. 6:8–10) Patril k nim aj Filip, ktorý je označený za evanjelistu. (Sk. 21:8) Teda títo siedmi muži boli zjavne aj naďalej horlivými zvestovateľmi Kráľovstva.
20) Sar adaďives kerel le Devleskero ľudos avka sar kerenas o apoštola?
20 Jehovov ľud dnes koná podľa vzoru apoštolov. Muži, ktorí sú odporučení na vykonávanie zodpovedných úloh v zbore, musia prejavovať múdrosť zhora a musí byť zjavné, že na nich pôsobí svätý duch. Muži, ktorí spĺňajú biblické požiadavky, sú pod vedením vedúceho zboru vymenúvaní, aby slúžili v zboroch ako starší alebo služobní pomocníci. f (1. Tim. 3:1–9, 12, 13) O tých, ktorí spĺňajú tieto požiadavky, sa dá povedať, že sú vymenovaní svätým duchom. Títo tvrdo pracujúci muži vykonávajú mnoho dôležitých úloh. Napríklad starší môžu koordinovať poskytovanie praktickej pomoci verným zostarnutým bratom a sestrám, ktorí takúto pomoc skutočne potrebujú. (Jak. 1:27) Niektorí starší sú vo veľkej miere zapojení do výstavby sál Kráľovstva, do organizovania zjazdov alebo spolupracujú s miestnym výborom pre styk s nemocnicami. Služobní pomocníci majú na starosti mnoho úloh, ktoré priamo nesúvisia s pasením alebo s vyučovaním. Všetci títo spôsobilí muži si však musia udržiavať rovnováhu medzi zborovými a organizačnými úlohami a úlohou zvestovať dobrú správu o Kráľovstve, ktorú sme dostali od Boha. (1. Kor. 9:16)
„Le Devleskero lav pes dureder vakerelas“ (Skutki 6:7)
21, 22) Sostar dičhol, hoj o Jehovas žehňinelas nevo zboros?
21 Novozaložený zbor vďaka Jehovovej podpore prežil prenasledovanie zvonka i problém zvnútra, ktorý mohol spôsobiť jeho rozdelenie. Zjavne mal Jehovovo požehnanie, lebo čítame: „Božie slovo sa ďalej šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov prijalo vieru.“ (Sk. 6:7) To je len jedna z viacerých správ o pokroku, ktoré nachádzame v knihe Skutky. (Sk. 9:31; 12:24; 16:5; 19:20; 28:31) Nepovzbudzuje nás dnes, keď počujeme správy o tom, ako napreduje dielo zvestovania o Kráľovstve v iných častiach sveta?
22 Rozzúrení náboženskí vodcovia v prvom storočí n. l. sa však nemienili vzdať. Na obzore sa dvíhala vlna prenasledovania. Ako uvidíme v ďalšej kapitole, zakrátko sa stal terčom zúrivého odporu Štefan.
a Pozri rámček „ Sanhedrin – židovský najvyšší súd“.
b Toto je prvá z asi 20 konkrétnych zmienok o anjeloch v knihe Skutky. Predtým, v Skutkoch 1:10, sú anjeli spomenutí len nepriamo, ako „muži v bielom odeve“.
c Pozri rámček „ Gamaliel – jeden z najváženejších rabínov“.
d Pozri rámček „ Zvestovanie ‚z domu do domu‘“.
e Keďže starať sa o túto „dôležitú úlohu“ bola veľká zodpovednosť, títo muži zrejme spĺňali základné požiadavky na starších. Písmo však presne nehovorí, kedy začali byť muži vymenúvaní za starších alebo dozorcov v kresťanskom zbore.
f V prvom storočí mali spôsobilí muži oprávnenie vymenúvať starších. (Sk. 14:23; 1. Tim. 5:22; Tít. 1:5) Dnes vedúci zbor vymenúva krajských dozorcov a títo dozorcovia majú zodpovednosť vymenúvať starších a služobných pomocníkov.
