1 – 3) So dikhľa o Peter u soske kampel, kaj te achaľuvas, so oda sas?

 JE ROK 36 n. l. Peter sa v lúčoch jesenného slnka modlí na plochej streche jedného domu neďaleko mora v prístavnom meste Joppa. V tomto dome je hosťom už niekoľko dní. Už to, že je ochotný tam bývať, odhaľuje, že aspoň do istej miery nemá predsudky. Majiteľ tohto domu, istý Šimon, je garbiar a nie každý Žid by bol ochotný bývať v dome človeka s takým zamestnaním. a Peter má však aj tak dostať dôležité poučenie o Jehovovej nestrannosti.

² Kým sa Peter modlí, upadá do vytrženia. To, čo vidí vo videní, by rozrušilo každého Žida. Z neba zostupuje niečo ako veľká plachta plná zvierat, ktoré sú podľa Zákona nečisté. Keď Peter dostáva pokyn, aby zabíjal a jedol, odpovedá: „Nikdy som nejedol nič poškvrnené a nečisté!“ Nielen raz, ale trikrát počuje: „Už viac nenazývaj poškvrneným to, čo Boh očistil.“ (Sk. 10:14–16) Peter je videním zmätený, ale nie nadlho.

³ Čo znamenalo Petrovo videnie? Je dôležité, aby sme pochopili jeho význam, lebo jeho podstatou je hlboká pravda o tom, ako sa Jehova pozerá na ľudí. Ako praví kresťania nemôžeme vydávať dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve, ak si neosvojíme Boží pohľad na ľudí. Aby sme rozlúštili význam Petrovho videnia, preskúmajme dramatické udalosti, ktoré ho sprevádzali.

4, 5) Ko sas o Kornelijus u so pes ačhiľa, sar pes modľinelas?

⁴ Peter sotva mohol tušiť, že deň predtým dostal videnie od Boha aj istý Kornélius, ktorý býval v Cézarei, asi 50 kilometrov na sever od Joppy. Kornélius bol stotníkom rímskej armády a bol to „zbožný muž“. b  Viedol tiež príkladne svoju rodinu, lebo je o ňom napísané, že „on i celá jeho domácnosť sa báli Boha“. Kornélius nebol židovský prozelyta; bol to neobrezaný človek z iného národa. Napriek tomu mal súcit so Židmi, ktorí boli v núdzi, a hmotne im pomáhal. Tento úprimný muž „sa stále úpenlivo modlil k Bohu“. (Sk. 10:2)

⁵ Okolo tretej hodiny poobede sa Kornélius modlil, keď zrazu dostal videnie, v ktorom mu anjel povedal: „Boh si všíma tvoje modlitby a dary chudobným a pamätá na ne.“ (Sk. 10:4) Kornélius potom na anjelov pokyn poslal svojich mužov po apoštola Petra. Pred Kornéliom, neobrezaným človekom z iného národa, sa mali otvoriť dvere, ktoré boli preňho dovtedy zamknuté. Mal sa dozvedieť posolstvo záchrany.

6, 7) (a) Phen, sar džanas, hoj o Del šunel avri le manušengere modľitbi, save les jilestar kamen te sprindžarel. (b) So šaj olestar sikhľuvas?

⁶ Vypočúva Jehova aj dnes modlitby úprimných ľudí, ktorí sa chcú o ňom dozvedieť pravdu? Zamysli sa nad jednou skúsenosťou. Istá žena v Albánsku prijala výtlačok Strážnej veže, v ktorom bol článok o výchove detí. c Svedkyni, ktorá s ňou hovorila pri jej dverách, povedala: „Verili by ste, že som sa modlila k Bohu, aby mi pomohol s výchovou mojich dcér? A on mi poslal vás! Oslovili ste ma presne s tým, čo som potrebovala!“ Táto žena aj so svojimi dcérami začala študovať Bibliu a neskôr sa k nim v štúdiu pridal aj jej manžel.

⁷ Je to len nejaký ojedinelý prípad? Vôbec nie! S takýmito skúsenosťami sa opakovane stretávame na celom svete. Stretávame sa s nimi až príliš často na to, aby sme ich mohli pripísať obyčajnej náhode. Čo z toho môžeme vyvodiť? Po prvé, Jehova vypočúva modlitby úprimných ľudí, ktorí ho hľadajú. (1. Kráľ. 8:41–43; Žalm  65:2) A po druhé, v našom zvestovateľskom diele máme podporu anjelov. (Zjav. 14:6, 7)

8, 9) So pes o Peter dodžanľa le Devlestar prekal o svato duchos u so paľis kerďa?

⁸ Peter bol ešte na streche domu garbiara Šimona a „bol zmätený“ z videnia, ktoré práve dostal, keď k tomu domu prišli poslovia od Kornélia. (Sk. 10:17) Bude Peter, ktorý trikrát povedal, že by nejedol nič, čo je podľa Zákona považované za nečisté, ochotný ísť s týmito mužmi a vstúpiť do domu Nežida? Svätý duch mu dal vedieť, aká je Božia vôľa v tejto veci. Bolo mu povedané: „Hľadajú ťa traja muži. Zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich poslal ja.“ (Sk. 10:19, 20) Videnie plachty s nečistými zvieratami Petra nepochybne pripravilo na to, aby sa podriadil vedeniu svätého ducha.

⁹ Keď sa Peter dozvedel, že Kornélius dostal od Boha pokyn, aby poňho poslal, pozval nežidovských poslov do domu a „pohostil ich“. (Sk. 10:23a) Tento poslušný apoštol pochopil, že plnenie Božej vôle si teraz vyžaduje zmenený prístup.

10) Sar o Jehovas ľidžal peskero ľudos u so kamas pestar te phučel?

¹⁰ Aj dnes Jehova vedie svoj ľud tak, že mu postupne odhaľuje nové veci. (Prísl. 4:18) Prostredníctvom svojho svätého ducha vedie „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Z času na čas prichádza jasnejšie porozumenie Božieho Slova alebo nastávajú zmeny v niektorých organizačných postupoch. Mali by sme si položiť otázky: Ako reagujem na také zlepšenia? Podriaďujem sa vedeniu Božieho ducha v týchto veciach?

11, 12) So kerďa o Peter, sar avľa andre Cezareja u so achaľiľa?

¹¹ Deň po tom, čo Peter dostal videnie, vydal sa spolu s ďalšími deviatimi – s tromi poslami od Kornélia a šiestimi židovskými bratmi z Joppy – do Cézarey. (Sk. 11:12) Kornélius už Petra očakával „spolu so svojimi príbuznými a dôvernými priateľmi“. Všetko to boli pravdepodobne Nežidia. (Sk. 10:24) Keď Peter prišiel, urobil niečo, čo bolo preňho dovtedy nemysliteľné: vstúpil do domu neobrezaného človeka z iného národa! Vysvetlil: „Viete, že Žid sa nesmie stýkať s človekom z iného národa alebo vojsť do jeho domu. Ale Boh mi ukázal, že o nikom nemám hovoriť, že je poškvrnený alebo nečistý.“ (Sk. 10:28) Peter už medzitým pochopil, že cieľom videnia, ktoré dostal, nebolo len odovzdať poučenie o tom, ktoré jedlo človek môže jesť. Nemal „o nikom [ani o človeku z iného národa] hovoriť, že je poškvrnený“.

 ¹² Na Petra čakali dychtiví poslucháči. „Teraz sme tu všetci pred Bohom, aby sme si vypočuli všetko, čo ti Jehova prikázal,“ vysvetlil Kornélius. (Sk. 10:33) Predstav si, ako by si sa cítil ty, keby si takéto slová počul od niekoho, kto prejavil záujem o pravdu! Peter začal týmto pôsobivým výrokom: „Teraz jasne chápem, že Boh je nestranný a v každom národe mu je príjemný ten, kto sa ho bojí a koná to, čo je správne.“ (Sk. 10:34, 35) Peter pochopil, že Boh nehodnotí človeka podľa rasy, národnosti ani iných vonkajších faktorov. Nato začal vydávať svedectvo o Ježišovej službe, smrti a vzkriesení.

13, 14) (a) Soske sas ajso baro, hoj andro berš 36 pes o Kornelijus the o Nažidi visarde ko Del? (b) Soske na kamas te sudzinel le manušen pal oda, sar dičhon avri?

¹³ Zrazu sa stalo niečo, čo sa ešte nikdy predtým nestalo. „Kým ešte Peter hovoril,“ títo „ľudia z iných národov“ dostali dar svätého ducha. (Sk. 10:44, 45) Toto je jediný prípad, keď sa v Písme píše o tom, že niekto dostal svätého ducha pred krstom. Keď si Peter uvedomil, že je to znamenie Božej priazne, „prikázal, aby ich [túto skupinu Nežidov] pokrstili“. (Sk. 10:48) Obrátenie týchto Nežidov v roku 36 n. l. znamenalo koniec obdobia zvláštnej priazne pre Židov. (Dan. 9:24–27) Tým, že sa Peter ujal úlohy vydať svedectvo Nežidom, použil tretí a posledný „kľúč od nebeského Kráľovstva“. (Mat. 16:19) Týmto kľúčom obrazne otvoril neobrezaným ľuďom z iných národov dvere k tomu, aby sa mohli stať kresťanmi pomazanými duchom.

¹⁴ Aj my ako hlásatelia Kráľovstva si uvedomujeme, že „Boh nikoho neuprednostňuje“. (Rim. 2:11) Božou vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení“. (1. Tim. 2:4) Preto nikdy nesmieme ľudí posudzovať podľa vonkajších znakov. Našou úlohou je vydávať dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve a to znamená zvestovať všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich rasu, národnosť, vzhľad či náboženstvo.

15, 16) Soske varesave židovika kresťana dudrinenas pro Peter u so lenge pre kada phenďa?

¹⁵ Peter, nepochybne s dychtivou túžbou povedať bratom, čo sa stalo, sa vydal do Jeruzalema. Správa o tom, že neobrezaní ľudia z iných národov „prijali Božie slovo“, ho však zjavne predbehla. Keď prišiel do Jeruzalema, „zástancovia obriezky ho kritizovali“. Boli znepokojení, lebo vošiel „do domu neobrezaných a jedol s nimi“. (Sk. 11:1–3) Nešlo o to, či sa Nežidia môžu stať Kristovými nasledovníkmi. Títo židovskí učeníci neoblomne trvali na tom, že ak majú ľudia z iných národov uctievať Jehovu prijateľným spôsobom, musia dodržiavať Zákon – vrátane zákona o obriezke. Je očividné, že niektorí židovskí učeníci sa s mojžišovským Zákonom lúčili len veľmi ťažko.

 ¹⁶ Ako Peter vysvetlil svoje konanie? Podľa Skutkov 11:4–16 opísal štyri dôkazy vedenia zhora: (1) videnie, ktoré dostal od Boha (verše 4–10), (2) pokyn svätého ducha (verše 11, 12), (3) anjelovu návštevu u Kornélia (verše 13, 14) a (4) vyliatie svätého ducha na ľudí z iných národov (verše 15, 16). Napokon Peter položil otázku, proti ktorej sa nedalo namietať: „Teda ak im [veriacim Nežidom] Boh dal ten istý dar [svätého ducha] ako nám [Židom], ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, kto som ja, aby som bránil Bohu?“ (Sk. 11:17)

17, 18) (a) Soske sas oda, so phenďa o Peter predal o židovika kresťana skuška? (b) Soske šaj el pharo te el jekhetane andro zboros u so pestar kamas te phučel?

¹⁷ Petrovo svedectvo bolo pre týchto židovských kresťanov vážnou skúškou. Dokážu sa úplne zbaviť všetkých predsudkov a prijať novopokrstených ľudí z iných národov ako svojich kresťanských bratov? V správe čítame: „Keď to [apoštoli a ostatní židovskí kresťania] počuli, už nič nenamietali, oslavovali Boha a hovorili: ‚Vidíme, že Boh dal aj ľuďom z iných národov možnosť kajať sa a tak získať život.‘“ (Sk. 11:18) Vďaka tomu, že dokázali zaujať takýto pozitívny postoj, bola zachovaná jednota zboru.

¹⁸ Keďže praví Boží ctitelia dnes pochádzajú „zo všetkých národov, kmeňov, rás a jazykov“, zachovať si jednotu môže byť náročné. (Zjav. 7:9) V mnohých zboroch sa stretávame s ľuďmi rôznych rás a kultúr a z rôzneho prostredia. Mali by sme si položiť otázky: Vykorenil som zo svojho srdca úplne všetky predsudky? Som rozhodnutý nikdy nedovoliť rozdeľujúcim postojom tohto sveta – vrátane nacionalizmu, lokálpatriotizmu, kultúrnej hrdosti a rasizmu –, aby ovplyvnili moje správanie ku kresťanským bratom? Spomeň si na to, čo sa stalo Petrovi (Kéfasovi) niekoľko rokov po obrátení prvých Nežidov. Nechal sa ovplyvniť predsudkami iných a „držal si od [nežidovských kresťanov] odstup“. Pavol ho preto musel pokarhať. (Gal. 2:11–14) Stále si dávajme pozor, aby sme nepadli do pasce predsudkov.

19) Kaske chudne te vakerel o židovika kresťana andre Antijochija u ke soste oda ľigenďa?

¹⁹ Začali potom Ježišovi nasledovníci zvestovať neobrezaným ľuďom z iných národov? Všimni si, čo sa stalo neskôr v sýrskej Antiochii. d V tomto meste žilo veľa Židov, ale medzi nimi a ľuďmi z iných národov neboli zlé vzťahy. A tak Antiochia ponúkala dobré podmienky na zvestovanie Nežidom. Práve tu začali niektorí židovskí učeníci zvestovať dobrú správu „ľuďom hovoriacim po grécky“. (Sk. 11:20) To neznamená, že zvestovali len Židom hovoriacim po grécky. Zvestovali aj neobrezaným ľuďom z iných národov. Jehova toto dielo žehnal a „mnohí uverili“. (Sk. 11:21)

20, 21) Sar o Barnabaš presikaďa e pokora u sar la šaj presikavas the amen andre služba?

²⁰ Zbor v Jeruzaleme poslal do Antiochie Barnabáša, aby sa postaral o toto pole pripravené na žatvu. Úroda však bola zjavne taká veľká, že to Barnabáš nemohol zvládnuť sám. Kto iný mu mohol lepšie pomôcť než Saul, ktorý sa mal stať apoštolom pre národy? (Sk. 9:15; Rim. 1:5) Pozeral sa Barnabáš na Saula ako na súpera? Nie, Barnabáš prejavil náležitú pokoru. Iniciatívne išiel do Tarzu, vyhľadal Saula a priviedol ho do Antiochie, aby mu tam Saul pomáhal. Celý jeden rok spoločne budovali tamojší zbor. (Sk. 11:22–26a)

²¹ Ako môžeme v službe prejavovať pokoru my? Pokora sa prejavuje napríklad tým, že si človek uvedomuje svoje nedostatky. Každý z nás má iné silné stránky a schopnosti. Napríklad niekomu sa možno darí zvestovať neformálne alebo z domu do domu, ale má ťažkosti s vykonávaním opätovných návštev či so zavádzaním biblických štúdií. Chceš sa v službe v niečom zlepšiť? Prečo nepožiadať o pomoc? Keď to urobíš, tvoja služba môže byť produktívnejšia a môžeš z nej mať väčšiu radosť. (1. Kor. 9:26)

22, 23) Sar o phrala andre Antijochija presikade kamiben le phralenge u sar the adaďives kerel avka istones le Devleskero ľudos?

²² Práve v Antiochii po prvý raz „učeníkov pod Božím vedením nazvali kresťanmi“. (Sk. 11:26b) Toto meno, ktoré Boh schválil, je vhodným označením ľudí, ktorí sa v živote riadia Kristovým príkladom. Keď sa teraz stávali veriacimi aj ľudia z iných národov, naskytá sa otázka: Vzniklo medzi židovskými a nežidovskými kresťanmi puto bratskej lásky? Zamysli sa nad tým, čo sa stalo, keď v roku 46 n. l. nastal veľký  hlad. e V staroveku hlad kruto postihoval chudobných, ktorí nemali nijaké úspory ani zásoby potravín. Počas tohto obdobia hladu židovskí kresťania v Judei, z ktorých mnohí boli zjavne chudobní, nemali dostatok jedla. Keď o tom prišla správa do Antiochie, tamojší bratia – vrátane kresťanov z iných národov – poslali bratom v Judei „hmotnú pomoc“. (Sk. 11:29) To bol skutočne prejav bratskej lásky!

²³ Ani dnes to medzi Božím ľudom nie je inak. Keď sa dozvieme, že naši bratia – či už v inej krajine, alebo v oblasti, kde žijeme – sú v núdzi, ochotne sa im snažíme pomôcť. Keď bratov postihne nejaká prírodná katastrofa, napríklad hurikán, zemetrasenie alebo cunami, výbory pobočiek okamžite zariadia, aby boli vytvorené výbory pre humanitárnu pomoc s cieľom pomôcť im. Všetky takéto snahy poskytnúť pomoc sú dôkazom pravosti nášho bratstva. (Ján 13:34, 35; 1. Jána 3:17)

24) Sar sikavaha, hoj amen chudel le jilestar oda, so dikhľa o Peter?

²⁴ Ako praví kresťania si berieme k srdcu význam videnia, ktoré dostal Peter na streche domu v Joppe v prvom storočí. Uctievame Boha, ktorý je nestranný. Jeho vôľou je, aby sme dôkladne svedčili o jeho Kráľovstve, a k tomu patrí zvestovať druhým ľuďom bez ohľadu na ich rasu, národnosť či spoločenské postavenie. Buďme preto odhodlaní poskytnúť všetkým ľuďom, ktorí sú ochotní počúvať, príležitosť zareagovať na dobrú správu. (Rim. 10:11–13)