1 – 4) Andre savo pharipen sas o Peter u sar bi tuke uľahas te bi tu zadživehas vareso ajso?

 ZA PETROM sa s hlasným rachotom zatvára masívna železná brána. Dvaja rímski strážcovia, ku ktorým je pripútaný, ho vedú do cely. Potom dlhé hodiny, možno celé dni čaká na to, čo s ním bude. Okolo neho nie je nič, na čom by mohol spočinúť jeho zrak, okrem väzenských múrov, mreží, jeho pút a strážcov.

² Napokon sa Peter dozvedá, čo s ním chcú urobiť. Nie je to preňho radostná správa. Kráľ Herodes Agrippa I. je rozhodnutý dať ho popraviť. a Po Pesachu chce Petra predviesť pred ľud, ktorý si chce rozsudkom smrti nakloniť. Nie je to len hrozba – jedného apoštola, Jakuba, už tento vládca nedávno popravil.

³ Je večer pred plánovanou popravou. Na čo Peter asi myslí v prítmí svojej väzenskej cely? Vybavuje sa mu, ako mu Ježiš pred rokmi odhalil, že ho jedného dňa proti jeho vôli zviažu a odvedú na smrť? (Ján 21:18, 19) Peter si možno kladie otázku, či už ten čas neprišiel.

⁴ Ako by si sa cítil na Petrovom mieste ty? Mnohí by boli zúfalí a mysleli si, že všetko je stratené. Môže však byť pre pravého nasledovníka Ježiša Krista nejaká situácia úplne beznádejná? Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Peter a jeho spoluveriaci reagovali na prenasledovanie, ktoré zažívali? Pozrime sa.

5, 6) (a) Soske u sar chudňa o kraľis Herodes Agripas I. te džal pro kresťana? (b) Soske sas predal o zboros skuška oda, hoj murdarde le Jakub?

⁵ Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcej kapitole tejto knihy, obrátenie Nežida Kornélia a jeho rodiny bolo pre kresťanský zbor vzrušujúcou udalosťou. Židia, ktorí v Ježiša neverili, však museli byť šokovaní, keď sa dozvedeli, že mnohí židovskí kresťania teraz bez zábran uctievajú Boha s Nežidmi.

⁶ Herodes, vypočítavý politik, videl v tejto situácii príležitosť nakloniť si  Židov, a tak začal kresťanom spôsobovať ťažkosti. Pravdepodobne sa dopočul o tom, že apoštol Jakub bol jedným z najbližších spoločníkov Ježiša Krista. Preto Jakuba, Jánovho brata, „popravil mečom“. (Sk. 12:2) To bola pre zbor obrovská skúška! Jakub bol jedným z troch apoštolov, ktorí boli svedkami Ježišovho premenenia a ďalších zázrakov, ktoré ostatní apoštoli nevideli. (Mat. 17:1, 2; Mar. 5:37–42) Ježiš nazval Jakuba a jeho brata Jána „synmi hromu“ pre ich planúcu horlivosť a oduševnenosť. (Mar. 3:17) A tak zbor prišiel o odvážneho a verného svedka a milovaného apoštola.

7, 8) So kerďa o zboros, sar le Peter zaphandle?

⁷ Jakubovu popravu prijali Židia s nadšením, presne ako Agrippa očakával. Povzbudený ich reakciou, teraz sa zameral na Petra. Ako sme opísali na začiatku tejto kapitoly, dal ho uväzniť. Pravdepodobne si však spomenul, že ani väzenské múry, ako sme o tom hovorili v piatej kapitole tejto knihy, neboli pre apoštolov vždy prekážkou. Pre istotu dal teda Petra pripútať reťazami k dvom strážcom a zariadil, aby sa pri jeho strážení dňom a nocou striedalo 16 strážcov. Ak by sa mu napriek tomu podarilo utiecť, strážcovia mali dostať rovnaký trest, aký čakal jeho. Čo mohli Petrovi spoluveriaci robiť za takýchto okolností?

⁸ Zbor presne vedel, čo má robiť. V Skutkoch 12:5 čítame: „Kým bol Peter vo väzení, zbor sa zaňho vrúcne modlil k Bohu.“ Áno, predkladali za svojho milovaného brata vrúcne, úpenlivé prosby. Po Jakubovej smrti neupadli do zúfalstva ani si nezačali myslieť, že modliť sa je zbytočné. Modlitby znamenajú pre Jehovu veľa. Ak sú v súlade s jeho vôľou, vypočuje  ich. (Hebr. 13:18, 19; Jak. 5:16) To je poučenie, ktoré si dnešní kresťania určite chcú vziať k srdcu.

9) So sikhľuvas le kresťanendar, save pes modľinenas vaš o Peter?

⁹ Vieš o niektorých spoluveriacich, ktorí prechádzajú skúškami? Možno zažívajú prenasledovanie, vládne zákazy alebo prírodné katastrofy. Nemohol by si sa za nich vrúcne modliť? Alebo možno vieš o niekom, kto znáša ťažkosti, ktoré nie sú také zjavné, napríklad problémy v rodine, skľúčenosť alebo nejakú skúšku viery. Ak sa pred modlitbou na chvíľu zamyslíš, možno ti prídu na myseľ viacerí ľudia, o ktorých by si sa mohol menovite zmieniť Jehovovi, Bohu, ktorý „vypočúva modlitby“. (Žalm 65:2) Veď aj ty potrebuješ, aby sa tvoji bratia a sestry za teba modlili, keď zažívaš ťažké chvíle!

10, 11) Phen, sar le Jehovaskero aňjelos iľa avri le Peter andal e bertena.

¹⁰ Cítil Peter úzkosť pri pomyslení na to, čo ho čaká? To sa nedá s istotou povedať. Vieme však, že v tú poslednú noc vo väzení tvrdo spal medzi dvoma ostražitými strážcami. Tento muž viery si určite uvedomoval, že nech nasledujúci deň prinesie čokoľvek, s Jehovom je v bezpečí. (Rim. 14:7, 8) V žiadnom prípade však nemohol dopredu vedieť, aké úžasné udalosti budú nasledovať. V jeho cele náhle zažiarilo svetlo. Stál tam anjel – stráž ho zjavne nevidela – a nástojčivo Petra budil. Nato reťaze, ktoré mal tento apoštol na rukách – reťaze, ktoré sa zdali také neroztrhnuteľné –, mu jednoducho spadli z rúk!

¹¹ Anjel dal Petrovi niekoľko stručných príkazov: „Rýchlo vstaň!... Obleč sa a obuj  si sandále... Prehoď si plášť.“ Peter okamžite poslúchol. Napokon anjel povedal: „Poď za mnou.“ A Peter ho nasledoval. Vyšli z cely, prešli priamo popri hliadkujúcich strážach a potichu smerovali k masívnej železnej bráne. Ale ako sa dostanú cez ňu? Ak aj Petrovi náhodou skrsla v hlave takáto myšlienka, nemusel o nej dlho premýšľať. Keď sa priblížili k bráne, „tá sa im sama otvorila“. Skôr než sa Peter stihol spamätať, prešli bránou na ulicu a vzápätí anjel zmizol. Peter zostal sám a zrazu si uvedomil, že to všetko sa naozaj stalo. Nebolo to videnie. Bol voľný! (Sk. 12:7–11)

12) Soske amen zoraľarel oda, te premišľinas sar o Jehovas zachraňinďa le Peter?

¹² Nie je upokojujúce uvažovať o Jehovovej neobmedzenej moci a o jeho schopnosti zachrániť svojich služobníkov? Petra dal uväzniť kráľ, ktorý mal za sebou tú najsilnejšiu vládnu moc, aká dovtedy vo svete existovala. Napriek tomu Peter jednoducho vyšiel z väzenia! Je pravda, že Jehova takéto zázraky nerobí pre všetkých svojich služobníkov. Neurobil to v prípade Jakuba a neurobil to neskôr ani v prípade Petra, keď sa napokon splnili slová, ktoré o tomto apoštolovi vyriekol Ježiš. Dnes kresťania nečakajú, že Jehova ich zázračne oslobodí. Pamätáme však na to, že Jehova sa nezmenil. (Mal. 3:6) Čoskoro prostredníctvom svojho Syna vyslobodí nespočetné milióny ľudí z toho najťažšieho väzenia – zo smrti. (Ján 5:28, 29) Takéto sľuby nám dnes v skúškach môžu dodať mimoriadnu odvahu.

13 – 15) (a) So kerde o phrala pheňa, save sas andre Marijakero kher, sar avľa o Peter? (b) Pal soste akanastar vakerel e kňižka Skutki u sar o Peter the dureder podhazdelas le phralen pheňen?

¹³ Peter stál na tmavej ulici a uvažoval, kam má ísť. Potom sa rozhodol. Neďaleko bývala kresťanská vdova menom Mária. Bola zjavne pomerne zámožná, lebo vlastnila dom dosť veľký na to, aby sa v ňom mohol stretávať zbor. Bola matkou Jána Marka, o ktorom sa tu kniha Skutky zmieňuje po prvý raz a ktorý bol neskôr Petrovi ako syn. (1. Petra 5:13) Tej noci boli mnohí členovia zboru napriek pokročilej hodine zhromaždení v Máriinom dome a vrúcne sa modlili. Nepochybne Jehovu prosili, aby bol Peter prepustený, ale na to, ako bude ich modlitba vypočutá, očividne pripravení neboli!

¹⁴ Peter zaklopal na dvere brány, ktorá viedla na nádvorie domu. K bráne prišla slúžka menom Róda, čo bolo bežné grécke meno s významom „ruža“. Nemohla uveriť vlastným ušiam! Bol to Petrov hlas! Ale namiesto toho, aby mu otvorila, celá rozrušená ho nechala stáť na ulici, bežala naspäť do domu a snažila sa spoluveriacich presvedčiť, že prišiel Peter.  Povedali jej, že sa asi zbláznila, ale ona nepatrila k ľuďom, ktorí by sa nechali len tak odbiť. Trvala na svojom. Niektorí napokon pripustili, že možno predsa len niečo počula, a povedali, že by to mohol byť anjel, ktorého poslal Boh a ktorý hovorí Petrovým hlasom. (Sk. 12:12–15) Celý ten čas Peter vytrvalo klopal, až kým mu konečne neprišli otvoriť.

¹⁵ Keď otvorili bránu „a uvideli ho, boli ohromení“! (Sk. 12:16) Peter musel natešených bratov a sestry utíšiť, aby im mohol vyrozprávať, čo zažil. Povedal im, aby to oznámili aj učeníkovi Jakubovi a bratom. Potom odišiel, aby ho tam nenašli Herodesovi vojaci. Išiel na nejaké bezpečnejšie miesto, kde ďalej verne slúžil Bohu. Po tejto udalosti sa s Petrom stretávame v Skutkoch už len raz, v 15. kapitole, kde je správa o tom, ako prispel k vyriešeniu sporu v otázke obriezky. Kniha Skutky sa odteraz zameriava na službu apoštola Pavla a na jeho cesty. Čím si však môžeme byť istí, je, že nech šiel Peter kamkoľvek, všade posilňoval vieru svojich bratov a sestier. Keď sa v tú noc lúčil so skupinou zhromaždenou v Máriinom dome, všetci boli určite v radostnom rozpoložení.

16) Soske šaj paťas, hoj angle amende hine ďivesa, kaj zadživaha but radišagos?

¹⁶ Niekedy dá Jehova svojim služobníkom viac, než by čakali, takže je pre nich ťažké tomu uveriť a sú od radosti celí bez seba. Tak sa tej noci cítili Petrovi duchovní bratia a sestry. Rovnako sa možno občas cítime aj my dnes, keď nás Jehova zahrnie svojím hojným požehnaním. (Prísl. 10:22) V budúcnosti budeme svedkami toho, ako sa všetky Jehovove sľuby splnia v celosvetovom rozsahu. Táto slávna skutočnosť určite vysoko prevýši všetko, čo si dnes dokážeme predstaviť. Teda pokiaľ zostávame verní, môžeme si byť istí, že pred nami sú mnohé radostné chvíle.

17, 18) So ľidžalas le manušen ke oda, hoj chudne te ašarel le Herodes?

¹⁷ Petrov útek priviedol do úžasu aj Herodesa, ale v jeho prípade to nebolo príjemné prekvapenie. Herodes okamžite nariadil dôkladné pátranie a potom dal vypočúvať Petrovu stráž. Nato týchto mužov nariadil „odviesť a potrestať“, pravdepodobne popraviť. (Sk. 12:19) Na Herodesa Agrippu si určite nikto nespomenie ako na súcitného či milosrdného človeka. Bol tento krutý človek niekedy potrestaný?

¹⁸ Agrippa sa možno cítil ponížený tým, že sa mu nepodarilo popraviť Petra, ale čoskoro našiel náplasť na svoju zranenú pýchu. Na slávnosti, na ktorej sa zúčastnilo aj niekoľko diplomatov, si ho chceli niektorí jeho nepriatelia udobriť. Herodes bol nepochybne nadšený, že môže predniesť reč pred takým veľkým publikom. Lukáš uvádza, že na túto slávnosť „sa Herodes obliekol do kráľovského rúcha“. Židovský historik  Josephus Flavius píše, že Herodesov odev bol vyrobený zo striebra, a tak keď naňho dopadlo svetlo, zdalo sa, že z Herodesa vyžaruje niečo nadprirodzené. Potom tento nadutý politik začal svoju reč. Zástup, ktorý mu chcel polichotiť, kričal: „To je hlas boží, nie ľudský!“ (Sk. 12:20–22)

19, 20) (a) Soske o Herodes chudňa trestos le Jehovastar? (b) So lačho hin pre kada, hoj o Herodes Agripas muľa avka sig?

¹⁹ Takáto sláva však patrí iba Bohu a Boh to všetko pozoroval! Herodes mal možnosť vyhnúť sa pohrome. Mohol zástup pokarhať alebo aspoň vyjadriť, že s ním nesúhlasí. Namiesto toho sa však stal živým príkladom pravdivosti príslovia „Pýcha predchádza pád“. (Prísl. 16:18) „Vtom ho ranil Jehovov anjel,“ takže tento namyslený egoista zomrel príšernou smrťou. Herodesa „zožierali... červy, až kým nezomrel“. (Sk. 12:23) Aj Josephus sa zmienil o tom, že Agrippu postihla tá rana náhle, a dodal, že tento kráľ pochopil, že zomiera preto, lebo prijal lichotenie zástupu. Josephus napísal, že Agrippa umieral päť dní. b

²⁰ Niekedy sa možno zdá, že bezbožní ľudia môžu páchať zlo akéhokoľvek druhu a nič sa im nestane. To by nás však nemalo prekvapovať, keďže „celý svet je v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Napriek tomu sú verní Boží služobníci niekedy znepokojení, keď zlí ľudia zdanlivo unikajú spravodlivosti. To je jeden dôvod, prečo sú také správy, ako je správa o Herodesovej náhlej smrti, pre nás útechou. Vidíme totiž, že Jehova zakročil, a tak všetkým svojim služobníkom pripomína, že miluje právo. (Žalm 33:5) Skôr či neskôr zavládne jeho spravodlivosť.

21) Pal soste hine Skutki, kapitola 12 u soske amen oda adaďives podhazdel?

²¹ Táto správa sa končí jednou ešte povzbudzujúcejšou informáciou: „Medzitým sa Jehovovo slovo šírilo a mnohí ľudia uverili.“ (Sk. 12:24) Táto priebežná správa o pokroku zvestovateľského diela nám môže pripomenúť, ako Jehova žehná toto dielo v našich dňoch. Je jasné, že 12. kapitola Skutkov nie je predovšetkým o smrti jedného apoštola a úteku druhého. Je o Jehovovi a o tom, ako zmaril Satanove pokusy zlikvidovať kresťanský zbor a zastaviť jeho horlivú zvestovateľskú činnosť. Tieto pokusy zlyhali, pretože všetky takéto snahy sú vopred odsúdené na zánik. (Iz. 54:17) Naproti tomu tí, ktorí stoja na strane Jehovu a Ježiša Krista, sú zapojení do diela, ktoré nikdy nezlyhá. Nie je to povzbudzujúca myšlienka? Je pre nás veľkou cťou prispievať k šíreniu „Jehovovho slova“ aj dnes.