1, 2) So kamľa te kerel o Saul andro Damask?

 SKUPINA mužov so zachmúreným výrazom tváre sa blíži k Damasku, kde má v úmysle uskutočniť hrozný plán. Chce násilím vyvliecť nenávidených Ježišových učeníkov z ich domovov, spútať ich, potupiť a doviesť do Jeruzalema, aby čelili hnevu Sanhedrinu.

² Saul, vodca tejto skupiny, už má ruky poškvrnené krvou. a Nedávno sa prizeral, ako jeho spoločníci, rovnako fanatickí ako on, ukameňovali Ježišovho oddaného učeníka Štefana, a schvaľoval to. (Sk. 7:57–8:1) Nestačí mu, že prenasleduje Ježišových nasledovníkov v Jeruzaleme. Začína rozdúchavať plamene prenasledovania aj na iných miestach. Chce vyhladiť tú nebezpečnú sektu, známu ako „tá Cesta“. (Sk. 9:1, 2; pozri rámček „ Saulova právomoc v Damasku“)

3, 4) (a) So pes ačhiľa le Sauloske? (b) Pal save otazki premišľinaha?

³ Zrazu Saula ožiari silné svetlo. Vidia ho aj jeho spoločníci, ale sú takí ohromení, že sa nezmôžu na slovo. Saul je oslepený a padá na zem. Nevidí síce, no počuje hlas z neba, ktorý hovorí: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Šokovaný Saul sa pýta: „Kto si, Pane?“ Odpoveď, ktorú dostáva, ho nepochybne hlboko zasahuje: „Som Ježiš, ten, ktorého prenasleduješ.“ (Sk. 9:3–5; 22:9)

⁴ Čo sa môžeme naučiť z toho, čo Ježiš povedal Saulovi ako prvé? Aký úžitok môžeme mať z uvažovania o udalostiach spojených so Saulovým obrátením? A aké poučenie si môžeme vziať z toho, ako zbor využil obdobie pokoja, ktoré nastalo po Saulovom obrátení?

5, 6) So sikhľuvas olestar, so phenďa o Ježiš le Sauloske?

⁵ Keď Ježiš zastavil Saula na ceste do Damasku, nepýtal sa ho: „Prečo prenasleduješ mojich učeníkov?“ Ako sme už spomenuli, opýtal sa  ho: „Prečo ma prenasleduješ?“ (Sk. 9:4) Áno, Ježiša sa skúšky, ktoré zažívajú jeho nasledovníci, osobne dotýkajú. (Mat. 25:34–40, 45)

⁶ Ak pre svoju vieru v Krista znášaš zlé zaobchádzanie, môžeš si byť istý, že Jehova i Ježiš o tom vedia. (Mat. 10:22, 28–31) Jehova možno skúšku, ktorú zažívaš, hneď neodstráni. Spomeň si, že Ježiš videl, ako sa Saul podieľal na Štefanovej smrti a ako násilne odvádzal verných učeníkov z ich domovov v Jeruzaleme. (Sk. 8:3) Napriek tomu Ježiš v tom čase nezasiahol. Ale Jehova dal prostredníctvom neho Štefanovi i ďalším učeníkom silu, ktorú potrebovali na to, aby zostali verní.

7) Sar ľikereha avri, te pre tute džana?

⁷ Aj ty môžeš vytrvať v prenasledovaní, ak (1) si rozhodnutý zostať verný, nech sa stane čokoľvek, (2) prosíš Jehovu o pomoc (Fil. 4:6, 7), (3) nechávaš pomstu v Jehovových rukách (Rim. 12:17–21) a (4) veríš, že Jehova ti dá silu vytrvať, až kým on sám neuzná za vhodné skúšku odstrániť (Fil. 4:12, 13).

8, 9) Sar asi sas le Ananijašiske, sar majinďa te džal pal o Saul?

⁸ Keď Ježiš odpovedal Saulovi na jeho otázku „Kto si, Pane?“, pokračoval slovami: „Vstaň, choď do mesta a tam ti povedia, čo máš urobiť.“ (Sk. 9:6) Saula, ktorý nič nevidel, priviedli na miesto jeho ubytovania v Damasku, kde sa tri dni postil a modlil. Medzitým Ježiš povedal o Saulovi istému učeníkovi v tom meste, ktorý sa volal Ananiáš a „mal dobrú povesť medzi všetkými [damaskými] Židmi“. (Sk. 22:12)

⁹ Predstav si, aké zmiešané pocity musel mať Ananiáš! Osobne k nemu prehovoril vzkriesený Ježiš Kristus, Hlava zboru, a vybral ho, aby splnil zvláštnu úlohu. Aká veľká česť, ale aká ťažká úloha! Keď sa Ananiáš dozvedel, že má ísť za Saulom, povedal: „Pane, od mnohých som počul, že tento muž spôsobil tvojim  učeníkom v Jeruzaleme veľa trápenia. A od hlavných kňazov dostal oprávnenie, aby aj tu zatkol všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno.“ (Sk. 9:13, 14)

10) So sikhľuvas pal o Ježiš olestar, savo sas ko Ananijaš?

¹⁰ Ježiš nepokarhal Ananiáša za to, že vyjadril svoje obavy. Dal mu však jasné pokyny a poctil ho tým, že mu povedal aj dôvod, prečo od neho chce, aby splnil túto nezvyčajnú úlohu. O Saulovi mu povedal: „Jeho som si vybral, aby zaniesol moje meno národom, kráľom a synom Izraela. A ukážem mu, čo všetko musí vytrpieť pre moje meno.“ (Sk. 9:15, 16) Ananiáš okamžite poslúchol. Vyhľadal prenasledovateľa  Saula a povedal mu: „Saul, brat môj, Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si sem išiel, ma poslal, aby sa ti vrátil zrak a aby ťa naplnil svätý duch.“ (Sk. 9:17)

11, 12) So sikhľuvas olestar, sar pes o Saul visarďa ko Del?

¹¹ Z udalostí spojených so Saulovým obrátením je zjavných niekoľko vecí. Napríklad to, že Ježiš aktívne vedie zvestovateľské dielo, presne tak ako sľúbil. (Mat. 28:20) Hoci dnes už nehovorí s jednotlivcami priamo, vedie zvestovateľské dielo prostredníctvom verného otroka, ktorého ustanovil nad svojím služobníctvom. (Mat. 24:45–47) Pod vedením vedúceho zboru sú zvestovatelia a priekopníci vysielaní, aby hľadali ľudí, ktorí sa chcú o Kristovi dozvedieť viac. Ako sme sa zmienili v predchádzajúcej kapitole, mnohí takíto ľudia sa modlili, aby im Boh pomohol, a nato za nimi prišli Jehovovi svedkovia. (Sk. 9:11)

¹² Ananiáš poslušne prijal poverenie, ktoré dostal, a bol za to požehnaný. Poslúchaš aj ty pokyn vydávať dôkladné svedectvo, aj keď to v tebe vyvoláva určité obavy? Niektorým môže úloha chodiť z domu do domu a oslovovať neznámych ľudí spôsobovať úzkosť. Pre iných je ťažké vydávať svedectvo v obchodoch a na úradoch, na ulici alebo cez telefón či listy. Ananiáš prekonal strach a mal tú česť, že mohol pomôcť Saulovi, aby dostal svätého ducha. b Ananiáš dokázal vykonať svoju úlohu, lebo dôveroval Ježišovi a pozeral sa na Saula ako na svojho brata. Aj my môžeme prekonať strach, keď budeme podobne ako on dôverovať, že Ježiš vedie zvestovateľské dielo, keď budeme mať súcit k ľuďom a keď sa aj na tých, z ktorých máme najväčší strach, budeme pozerať ako na svojich budúcich bratov a sestry. (Mat. 9:36)

13, 14) So šaj sikhľos te kerel avka sar o Saul, te študines e Biblija, aľe mek na sal boldo?

¹³ Saul okamžite konal podľa toho, čo sa dozvedel. Keď znovu nadobudol zrak, dal sa pokrstiť a nadviazal úzky kontakt s učeníkmi v Damasku. Ale nielen to. „Hneď začal zvestovať v synagógach o Ježišovi, že on je Boží Syn.“ (Sk. 9:20)

¹⁴ Možno študuješ Bibliu, ale ešte nie si pokrstený. Budeš ako Saul a podnikneš rozhodné kroky v súlade s tým, čo sa učíš? Je pravda,  že Saul bol očitým svedkom zázraku, ktorý vykonal Kristus, a to nepochybne prispelo k tomu, že začal konať. Ale aj iní boli svedkami Ježišových zázrakov. Napríklad jedna skupina farizejov videla, ako Ježiš uzdravil muža s ochrnutou rukou, a veľa Židov vo všeobecnosti vedelo, že vzkriesil Lazara. S mnohými z nich to však ani nepohlo, dokonca k nemu zaujali nepriateľský postoj. (Mar. 3:1–6; Ján 12:9, 10) Na rozdiel od nich Saul sa zmenil. Prečo tak Saul reagoval, kým iní nie? Lebo sa viac bál Boha ako ľudí a bol hlboko vďačný za milosrdenstvo, ktoré mu Kristus prejavil. (Fil. 3:8) Ak to tak cítiš aj ty, potom ti nič nezabráni zapojiť sa do zvestovania a stať sa spôsobilým na krst.

15, 16) So kerelas o Saul andro sinagogi u sar pre kada dikhenas o Židi andro Damask?

¹⁵ Vieš si predstaviť to prekvapenie, šok a hnev zástupov, keď Saul začal v synagógach vydávať svedectvo o Ježišovi? „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme zúrivo prenasledoval vyznávačov tohto mena?“ pýtali sa tí, čo ho počuli. (Sk. 9:21) Keď im Saul vysvetľoval, prečo sa jeho postoj k Ježišovi zmenil, „logicky dokazoval, že Ježiš je Kristus“. (Sk. 9:22) Logika však nie je univerzálny kľúč, ktorým by sa dala odomknúť každá myseľ spútaná tradíciami alebo každé srdce zviazané pýchou. Napriek tomu sa Saul nevzdal.

¹⁶ Ani po troch rokoch Židia v Damasku neprestali proti Saulovi bojovať. Napokon sa dohodli, že ho zabijú. (Sk. 9:23; 2. Kor. 11:32, 33; Gal. 1:13–18) Keď ich úkladný plán vyšiel najavo, Saul sa rozhodol konať obozretne – nenápadne opustil mesto tak, že sa nechal spustiť v koši otvorom v mestských hradbách. Lukáš hovorí, že tí, ktorí v tú noc pomáhali Saulovi ujsť, boli jeho „učeníci“. (Sk. 9:25) To naznačuje, že prinajmenšom niektorí z tých, ktorí počuli Saula vydávať svedectvo v Damasku, zareagovali na jeho zvestovanie a stali sa Kristovými nasledovníkmi.

17) (a)Sar dikhen o manuša pro biblicko čačipen? (b) So kamas dureder te kerel u soske?

¹⁷ Keď si svojej rodine, priateľom a ďalším ľuďom začal hovoriť o úžasných veciach, ktoré si sa dozvedal, možno si očakával, že každý pochopí, že biblická pravda je úplne logická, a prijme ju. Niektorí ju možno prijali, no mnohí asi nie. Možno aj členovia tvojej vlastnej rodiny sa k tebe začali správať nepriateľsky. (Mat. 10:32–38) Ale ak sa ďalej zlepšuješ v schopnosti argumentovať na základe Písma a ak sa stále snažíš správať sa ako kresťan, časom možno aj tí, ktorí ti teraz odporujú, zmenia svoj postoj. (Sk. 17:2; 1. Petra 2:12; 3:1, 2, 7)

18, 19) (a) Ke soste ľigenďa oda, hoj o Barnabaš pomožinďa le Sauloske? (b) Sar šaj keras avka sar o Barnabaš the o Saul?

 ¹⁸ Keď Saul prišiel do Jeruzalema, učeníci mu, pochopiteľne, neverili, že sa stal učeníkom. Keď sa však Barnabáš zaňho zaručil, apoštoli ho prijali a on nejaký čas zostal s nimi. (Sk. 9:26–28) Hoci Saul konal obozretne, nehanbil sa za dobrú správu. (Rim. 1:16) Smelo zvestoval v Jeruzaleme, práve tam, kde predtým začal svoje kruté ťaženie proti učeníkom Ježiša Krista. Židia v Jeruzaleme na svoje zdesenie zistili, že ich najlepší bojovník prešiel na stranu nepriateľa, a teraz sa ho pokúšali zabiť. „Keď sa to dozvedeli bratia,“ uvádza správa, „zaviedli [Saula] do Cézarey a poslali do Tarzu.“ (Sk. 9:30) Saul sa podriadil Ježišovmu pokynu, ktorý dostal prostredníctvom zboru, a bolo to na jeho úžitok i na úžitok zboru.

¹⁹ Všimni si, že Barnabáš iniciatívne Saulovi pomohol. Tento prejav láskavosti nepochybne prispel k vytvoreniu vrúcneho priateľstva, ktoré neskôr spájalo týchto horlivých Jehovových služobníkov. Konáš ako Barnabáš a ochotne pomáhaš novým v zbore tak, že s nimi spolupracuješ vo zvestovateľskej službe a pomáhaš im robiť duchovné pokroky? Ak to tak robíš, budeš za to bohato požehnaný. Ak si novým zvestovateľom dobrej správy, prijímaš tak ako Saul pomoc, ktorú ti iní ponúkajú? Keď budeš spolupracovať so skúsenejšími zvestovateľmi, zlepšíš sa v službe, budeš mať väčšiu radosť a možno si vytvoríš priateľstvá na celý život.

20, 21) So kerenas le Devleskere služobňika andro čirlatune ďivesa the adaďives, sar „dživenas andro smirom“?

²⁰ Po Saulovom obrátení a jeho bezpečnom odchode „pre zbory v celej Judei, Galilei a Samárii nastalo pokojné obdobie“. (Sk. 9:31) Ako učeníci využili tieto priaznivé okolnosti? (2. Tim. 4:2) V správe sa uvádza, že „zbory silneli“. Apoštoli a ďalší zodpovední bratia teda posilňovali vieru učeníkov a ujímali sa vedenia, zatiaľ čo zbory „žili v bázni pred Jehovom a dostávali silu prostredníctvom svätého ducha“. Napríklad Peter využil tento čas na to, aby posilňoval učeníkov v Lydde, meste na rovine Šarón. Vďaka jeho úsiliu sa mnohí v tej oblasti obrátili „k Pánovi“. (Sk. 9:32–35) Učeníci sa nenechali rozptyľovať inými záujmami, ale usilovali sa starať jeden o druhého a zvestovať dobrú správu. To viedlo k tomu, že ich „stále pribúdalo“.

²¹ Koncom 20. storočia pre Jehovových svedkov v mnohých krajinách takisto nastalo „pokojné obdobie“. Režimy, ktoré desaťročia utláčali Boží ľud, náhle padli a niektoré zákazy zvestovateľského diela boli  zmiernené alebo úplne zrušené. Desaťtisíce svedkov sa chopilo príležitosti verejne zvestovať a výsledky boli ohromujúce.

22) Sar kereha so nekfeder, te džives andro smirom?

²² Využívaš dobre slobodu, ktorú máš? Ak žiješ v krajine, v ktorej je náboženská sloboda, Satan by ťa rád zviedol k tomu, aby si sa usiloval o hmotné bohatstvo, nie o záujmy Kráľovstva. (Mat. 13:22) Nedaj sa ním zviesť. Akékoľvek obdobie relatívneho pokoja, z ktorého sa teraz tešíš, využívaj užitočným spôsobom. Považuj toto obdobie za príležitosť vydávať dôkladné svedectvo a posilňovať zbor. Pamätaj, že tvoje okolnosti sa môžu zo dňa na deň zmeniť.

23, 24) (a) So sikhľuvas pal e Tabita? (b) So kamas cale jilestar te kerel?

²³ Zamysli sa nad tým, čo sa stalo učeníčke menom Tabita, čiže Dorkas. Bývala neďaleko Lyddy v meste Joppa. Táto verná sestra múdro využívala svoj čas a prostriedky, lebo „robila veľa dobrých skutkov a štedro obdarúvala chudobných“. Náhle však ochorela a zomrela. c Učeníkov v Joppe, zvlášť vdovy, ktorým prejavovala láskavosť, jej smrť veľmi zarmútila. Keď Peter prišiel do domu, v ktorom jej telo pripravovali na pohreb, vykonal zázrak, aký ešte žiaden apoštol Ježiša Krista nevykonal. Pomodlil sa a Tabitu vzkriesil! Vieš si predstaviť, akú radosť mali tie vdovy a ostatní učeníci, keď ich Peter zavolal dnu a Tabita pred nimi stála opäť živá? Tieto udalosti ich určite veľmi posilnili, aby zvládli skúšky, ktoré boli pred nimi. Je pochopiteľné, že správa o tomto zázraku sa rozchýrila „po celej Joppe a mnohí uverili v Pána“. (Sk. 9:36–42)

²⁴ Z tejto dojímavej správy o Tabite sa učíme dve dôležité veci: (1) Život je pominuteľný. Preto je nanajvýš dôležité robiť si u Boha dobré meno, kým môžeme! (Kaz. 7:1) (2) Nádej na vzkriesenie je istá. Jehova videl, koľko láskavých skutkov Tabita vykonala, a odmenil ju za to. Ani na našu tvrdú prácu nezabudne, a keby sme aj pred Armagedonom zomreli, vzkriesi nás. (Hebr. 6:10) Teda či už v súčasnosti máme „nepriaznivé okolnosti“,  alebo sa tešíme z „pokojného obdobia“, vytrvalo vydávajme dôkladné svedectvo o Kristovi. (2. Tim. 4:2)