1, 2) (a) So zadžiďiľa o Pavol? (b) Savi otazka avel avri olestar, hoj o Pavol kamľa te džal ko cisaris?

 PAVOL je stále v Cézarei, kde ho strážia ozbrojení vojaci. Keď sa pred dvoma rokmi vrátil do Judey, Židia sa ho v priebehu niekoľkých dní najmenej trikrát pokúsili zabiť. (Sk. 21:27–36; 23:10, 12–15, 27) Až doteraz sa im to nepodarilo, ale nevzdávajú sa. Keď Pavol vidí, že by sa im mohol dostať do rúk, hovorí rímskemu miestodržiteľovi Festovi: „Odvolávam sa na cisára!“ (Sk. 25:11)

² Malo Pavlovo rozhodnutie odvolať sa na rímskeho cisára Jehovovu podporu? Pre nás, ktorí vydávame dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve v tomto čase konca, je odpoveď na túto otázku dôležitá. Potrebujeme vedieť, či to, čo Pavol urobil, máme považovať za príklad, ktorým by sme sa mali riadiť, keď chceme „obhajovať dobrú správu a presadzovať právo na jej zvestovanie“. (Fil. 1:7)

3, 4) (a) Soske o Židi kamenas, kaj le Pavol te anen andro Jeruzalem u sar pes dochudňa olestar, kaj les te na murdaren? (b) Sar o Jehovas adaďives zoraľarel peskere služobňiken, avka sar varekana zoraľarelas le Pavol?

³ Festus sa tri dni po svojom nástupe do úradu rímskeho miestodržiteľa Judey vydal do Jeruzalema. a Tam si vypočul hlavných kňazov a popredných Židov, ktorí Pavla obviňovali z vážnych zločinov. Títo Pavlovi nepriatelia vedeli, že od Festa sa ako od novovymenovaného miestodržiteľa žiada, aby si udržal pokojné vzťahy s nimi i so všetkými Židmi. A tak ho požiadali, aby im urobil láskavosť – aby dal priviesť Pavla do Jeruzalema a súdil ho tam. Za ich žiadosťou sa však skrýval nekalý plán. Mali v úmysle zabiť Pavla, keď pôjde z Cézarey do Jeruzalema. No Festus ich žiadosť zamietol so slovami: „Nech vaši vodcovia idú so mnou [do Cézarey], a ak ten muž niečo spáchal, nech naňho podajú žalobu.“ (Sk. 25:5) Tak Pavol znovu unikol smrti.

⁴ Jehova prostredníctvom Pána Ježiša Krista počas všetkých skúšok  Pavla posilňoval. Spomeň si, že vo videní Ježiš tomuto apoštolovi povedal: „Buď odvážny!“ (Sk. 23:11) Aj dnes sa Boží služobníci stretávajú s ťažkosťami a hrozbami. Jehova nás nechráni pred každou náročnou situáciou, ale dáva nám múdrosť a silu na to, aby sme ju zvládli. Vždy môžeme počítať s tým, že náš milujúci Boh nám poskytne „mimoriadnu silu“. (2. Kor. 4:7)

5) So kerďa o Festus, sar sudzinelas le Pavol?

⁵ O niekoľko dní sa Festus „posadil na sudcovskú stolicu“ v Cézarei. b Pred ním stál Pavol a Pavlovi žalobcovia. Tento apoštol na nepodložené obvinenia svojich žalobcov reagoval slovami: „Ničím som sa neprevinil ani proti židovskému Zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.“ Pavol bol nevinný a podľa správnosti mal byť oslobodený. Ako Festus rozhodne? Keďže si chcel nakloniť Židov, opýtal sa Pavla: „Chceš ísť do Jeruzalema a tam byť súdený v mojej prítomnosti?“ (Sk. 25:6–9) Aká absurdná otázka! Ak by bol Pavol poslaný späť do Jeruzalema, aby bol súdený tam, jeho žalobcovia by sa stali jeho sudcami a to by preňho znamenalo istú smrť. V tomto prípade dal Festus prednosť politickým záujmom pred spravodlivosťou. Jeden z jeho predchodcov, Pontský Pilát, sa zachoval podobne v prípade oveľa významnejšieho väzňa. (Ján 19:12–16) Aj dnešní sudcovia sa môžu podvoliť politickému tlaku. Preto  by nás nemalo prekvapovať, keď súdy v prípadoch týkajúcich sa Božieho ľudu rozhodnú v rozpore s dôkazmi.

6, 7) Soske o Pavol phenďa, hoj kamel te džal ko cisaris u savo priklados amenge oleha diňa?

⁶ Festova túžba zavďačiť sa Židom mohla stáť Pavla život. Preto Pavol využil právo, ktoré mal ako rímsky občan. Povedal Festovi: „Stojím pred cisárovou sudcovskou stolicou a tu mám byť súdený. Ako sám dobre vieš, Židom som neurobil nič zlé... Odvolávam sa na cisára!“ Keď raz bolo takéto odvolanie vyslovené, obyčajne sa už nedalo zrušiť. Festus to zdôraznil slovami: „Odvolal si sa na cisára, pôjdeš k cisárovi.“ (Sk. 25:10–12) To, že sa Pavol odvolal na vyššiu inštanciu, je príklad, podľa ktorého môžu postupovať praví kresťania dnes. Keď sa odporcovia snažia „v mene zákona páchať krivdy“, Jehovovi svedkovia využívajú právne prostriedky na obhajobu dobrej správy. c (Žalm 94:20)

⁷ Pavol teda po vyše dvoch rokoch väznenia za zločiny, ktorých sa nedopustil, dostal možnosť hájiť sa v Ríme. Pred odchodom ho však chcel vidieť ešte jeden vládca.

8, 9) Soske o kraľis Agripas avľa andre Cezareja?

⁸ Niekoľko dní po tom, čo sa Pavol pred Festom odvolal na cisára, prišiel k tomuto novému miestodržiteľovi na „oficiálnu návštevu“ kráľ Agrippa so svojou sestrou Bernikou. d V časoch Ríma boli takéto návštevy u novovymenovaných miestodržiteľov zvykom. Tým, že Agrippa zablahoželal Festovi k jeho vymenovaniu, nepochybne sa snažil upevniť politické a osobné zväzky, ktoré mu mohli byť v budúcnosti užitočné. (Sk. 25:13)

⁹ Festus povedal Agrippovi o Pavlovi. Kráľa to zaujalo a vyjadril túžbu vypočuť si Pavla osobne. Nasledujúci deň títo dvaja panovníci zasadli na sudcovskú stolicu. Ale ich moc a pompéznosť nebola ani zďaleka taká pôsobivá ako reč, ktorú sa pred nimi chystal predniesť tento väzeň. (Sk. 25:22–27)

10, 11) Sar o Pavol presikaďa le Agripaske e paťiv u so leske pal peste phenďa?

¹⁰ Pavol kráľovi Agrippovi úctivo poďakoval za možnosť obhajovať sa pred ním a uznal, že tento kráľ je znalcom židovských zvykov a vyzná sa aj v ich sporných otázkach. Potom začal rozprávať o svojej minulosti: „Patril [som] k najprísnejšiemu smeru nášho náboženstva, k farizejom.“  (Sk. 26:5) Ako farizej Pavol veril v príchod Mesiáša. Teraz ako kresťan smelo vyhlasoval, že tým dlho očakávaným Mesiášom je Kristus. Dôvodom, pre ktorý stál Pavol v ten deň pred súdom, bolo práve to, čo mali on a jeho žalobcovia spoločné – nádej na splnenie sľubu, ktorý dal Boh ich predkom. Pavlovo vysvetlenie vyvolalo v Agrippovi ešte väčšiu zvedavosť, takže čakal, čo Pavol povie ďalej. e

¹¹ Pavol spomenul, ako kruto v minulosti zaobchádzal s kresťanmi: „Kedysi som si aj ja myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského... Bol som na nich [Kristových nasledovníkov] tak veľmi rozzúrený, že som ich prenasledoval ešte aj vo vzdialených mestách.“ (Sk. 26:9–11) Pavol nezveličoval. Mnohí ľudia vedeli, akého násilia sa dopúšťal na kresťanoch. (Gal. 1:13, 23) Agrippa si možno kládol otázku, čo mohlo takéhoto človeka priviesť k tomu, aby sa zmenil.

12, 13) (a) So o Pavol vakerelas pal oda, sar ačhiľa kresťanoske? (b) Sar peske o Pavol „korkoro kerelas dukh“?

¹² Odpoveďou na túto otázku boli Pavlove ďalšie slová: „Cestoval [som] aj do Damasku. Mal som so sebou oprávnenie a splnomocnenie od hlavných kňazov. Cestou tam, kráľ môj, som napoludnie uvidel svetlo z neba, jasnejšie ako žiara slnka. Ožiarilo mňa i tých, čo cestovali so mnou. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky povedal: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ubližuješ si, keď sa  vzpieraš proti bodcom.‘ Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ Pán odpovedal: ‚Som Ježiš, ten, ktorého prenasleduješ.‘“ f (Sk. 26:12–15)

¹³ Pred týmto zázračným videním sa Pavol v obraznom zmysle „vzpieral proti bodcom“. Tak ako sa ťažné zviera zbytočne poraní, keď sa vzpiera proti ostrému hrotu bodca, Pavol si duchovne ubližoval, keď odporoval Božej vôli. Tým, že sa vzkriesený Ježiš zjavil Pavlovi na ceste do Damasku, podnietil tohto úprimného muža, ktorý však žil v omyle, zmeniť zmýšľanie. (Ján 16:1, 2)

14, 15) So phenďa o Pavol pal oda, sar zmeňinďa peskero dživipen?

¹⁴ Pavol skutočne od základu zmenil svoj život. Agrippovi povedal: „A tak som, kráľ Agrippa, konal v súlade s týmto nebeským videním. Zvestoval som dobrú správu najprv v Damasku, potom v Jeruzaleme, neskôr v celej judskej krajine a aj národom. Zvestoval som im, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu a prejavovali pokánie svojimi skutkami.“ (Sk. 26:19, 20) Pavol si celé roky spĺňal poverenie, ktoré v ten deň napoludnie dostal od Ježiša Krista vo videní. K čomu to viedlo? Ľudia, ktorí zareagovali na dobrú správu, ktorú Pavol zvestoval, sa kajali zo svojho nemravného a nepoctivého konania a obrátili sa k Bohu. Stali sa dobrými občanmi, lebo prejavovali úctu k zákonu a prispievali k poriadku.

¹⁵ Tieto dobré výsledky však pre Pavlových židovských odporcov neznamenali nič. Pavol povedal: „To bol dôvod, prečo  ma Židia chytili v chráme a chceli ma zabiť. Ale Boh mi pomáhal, a preto doteraz svedčím obyčajným i urodzeným ľuďom.“ (Sk. 26:21, 22)

16) Sar šaj keras avka sar o Pavol, te vakeras pal o čačipen anglo sudci the vladci?

¹⁶ Ako praví kresťania musíme byť vždy „pripravení obhájiť“ svoju vieru. (1. Petra 3:15) Keď o svojej viere hovoríme pred sudcami a vládcami, môže nám pomôcť, keď napodobníme spôsob, akým Pavol hovoril pred Agrippom a Festom. Keď im úctivo povieme, ako biblická pravda mení život ľudí k lepšiemu – ako zmenila náš život i život tých, ktorí zareagovali na naše posolstvo –, možno zapôsobíme na srdce týchto ľudí vo vysokom postavení.

17) So phenďa o Festus, sar šunďa avri le Pavol u so ajso zadživas the amen?

¹⁷ Keď si títo dvaja vládcovia vypočuli Pavlovu presvedčivú obhajobu,  nemohli k nej nezaujať nejaký postoj. Všimni si, čo správa hovorí ďalej: „Vtedy Festus prerušil Pavlovu obhajobu a zvolal: ‚Pavol, ty si sa zbláznil! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva!‘“ (Sk. 26:24) Za Festovou výbušnou reakciou bol možno postoj, s ktorým sa stretávame aj dnes. Mnohí ľudia sa na tých, ktorí učia druhých pravdu o tom, čo hovorí Biblia, pozerajú ako na fanatikov. Pre ľudí so svetskou múdrosťou je často ťažké prijať biblickú náuku o vzkriesení mŕtvych.

18) Sar o Pavol odphenďa le Festoske u so paľis phenďa o Agripas?

¹⁸ Pavol mal však pre miestodržiteľa odpoveď: „Nezbláznil som sa, Tvoja Excelencia Festus. Uvažujem triezvo a to, čo hovorím, je pravda. Kráľ dobre pozná tieto veci, preto pred ním hovorím tak otvorene... Kráľ Agrippa, veríš Prorokom? Viem, že veríš.“ Agrippa odpovedal: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ (Sk. 26:25–28) Či už boli tieto slová úprimné, alebo nie, svedčia o tom, že Pavlovo svedectvo na tohto kráľa hlboko zapôsobilo.

19) Ke soste doavle o Festus the o Agripas, sar šunde avri le Pavol?

¹⁹ Potom Agrippa a Festus vstali a to bol pre všetkých prítomných signál, že vypočúvanie sa skončilo. „Keď odchádzali, hovorili si medzi sebou: ‚Ten človek nerobí nič, za čo by si zaslúžil smrť alebo väzenie.‘ A kráľ Agrippa povedal Festovi: ‚Keby sa neodvolal na cisára, mohol byť prepustený.‘“ (Sk. 26:31, 32) Vedeli, že človek, ktorý stál pred nimi, je nevinný. Od toho dňa boli možno kresťanom priaznivejšie naklonení.

20) Ke soste ľidžalas oda, hoj o Pavol šaj vakerďa pal o čačipen anglo bare raja?

²⁰ Nezdá sa, že by bol niektorý z mocných vládcov spomínaných v tejto správe prijal posolstvo o Božom Kráľovstve. Bolo teda múdre, že apoštol Pavol hájil svoju vieru pred týmito ľuďmi? Odpoveď znie áno. To, že sa Pavol nechal „vodiť pred kráľov a miestodržiteľov“ v Judei, viedlo k tomu, že bolo svedectvo vydané aj takým rímskym vládnym úradníkom, ku ktorým by sa inak možno nedostalo. (Luk. 21:12, 13) Jeho skúsenosti a vernosť v skúškach boli tiež povzbudením pre jeho bratov a sestry vo viere. (Fil. 1:12–14)

21) So lačho oda šaj anel, te na preačhas te vakerel pal o kraľišagos?

²¹ To isté platí aj dnes. Keď vytrvávame v diele vydávania svedectva o Kráľovstve napriek skúškam a odporu, môže to viesť k viacerým dobrým výsledkom. Možno vydáme svedectvo úradníkom, ku ktorým by inak bolo asi ťažké sa dostať. A naša verná vytrvalosť môže byť pre našich kresťanských bratov a sestry povzbudením a môže ich podnietiť, aby vydávali dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve s ešte väčšou smelosťou.