Bɔtera na kɔ bɔ olili so na so

Bɔ tra na kɔ bɔ bahyehyɛ naso

mustafahacalaki/DigitalVision Vectors via Getty Images

ƐMƆHƆSO BƐWƐNE!

Artificial Intelligence—Aso Ɔte Pá Anaa Ɔttemayé?—Nzu Yeɛ Bible Ne Kã Fa Yenwo Ɔ?

Artificial Intelligence—Aso Ɔte Pá Anaa Ɔttemayé?—Nzu Yeɛ Bible Ne Kã Fa Yenwo Ɔ?

 Ɛlɛsa ye, ewiase atumvoɛ, saensfoɛ, ɔne bɛbɔ bɛyɛ ngaen mbire-mbire nwo adwuma ne ahã adwuma bɔ artificial intelligence (AI) kora yɛ nanwo dwirɛ pẽe. (Artificial Intelligence ne te kɔmputa so dwumadie bie bɔ bayɛ maa ɔkora dwene anaa ɔyɛ ye nikyee tekyɛ sona ɔ). Bedé bɛtonu kyɛ sɔ ngaen naso le mvasoɛ paa, nakoso besuro kyɛ sɛ baanea yé a, mmenia ngɔfa ngoli dwumaa yé.

  •   “Ɛnnɛ mmenia fa artificial intelligence (AI) bedi dwumaa paa, na nahorɛ dwirɛ yeɛ ole kyɛ ɔboka bɛ koso . . . Nakoso, yenwu ye kyɛ AI ne kɔhora kofa sona ngõa kɔto asane nu, ɔkɔhora kotiatia sona fanwodie so, na ɔkɔhora koso kɔsɛkye gyidie bɔ mmenia le ye wɔ demokrasi nu ne.”—Kamala Harris bɔ ɔte United States maen panyi abediakyire ne yeɛ ɔhãne ye wɔ May 4, 2023.

  •   “Ɔwɔ nu, artificial intelligence (AI) kɔhora kɔboka maa anwonyerɛ sale kɔhɔ ye nyunu, nakoso ɔkɔhora kɔfa sona ngõa kɔto asane nu, na ɔkɔhora koso kɔmaa adwenedwene kɔɔtɔ yɛ so.” Bɛhworɔle sɔ dwirɛ he May 9, 2023, wɔ nwomaa bie bɔ bɛfrɛ ye BMJ Global Health nu. Adɔktafoɛ bɔ befi maen ahoroɛ so yeɛ bɛbɔle nu bɛhworɔle ɔ. Dɔkta bɔ bɛfrɛ ye Frederik Federspiel yeɛ ɔla bɛnoa ɔ. a

  •   “Kesaalae po, sɛ mmenia penakyɛ bɛfa edwirɛ bie bɔ ɔtte nahorɛ to dwaa a, bɛkora bɛfa AI so bɛyɛ sɔ. Na ɔngɔhyɛ, AI ne kɔhora kɔmaa mmenia adwuma kofi bɛsa. Bɛbɔ bɛyɛ ngaen ahoroɛ nwo adwuma ne koso, esuroen ahã bɛ paa, ofikyɛ benwu ye kyɛ artificial intelligence (AI) ne kɔhora kɔfa ɔhaw kɔbrɛ sona kyẽabie.”—The New York Times, May 1, 2023.

 Kyɛ mmenia kɔfa AI ne kɔyɛ nikyee pá, anaakyɛ bɛkɔfa bɛkɔyɛ nikyee tɛ́ de, kyẽabie yeɛ okohyire ɔ. Nzu yeɛ Bible ne kã fa yenwo ɔ?

Bɔ yeti yeɛ yɛngɔhora yɛngɔfa yɛnwo yɛngɔto nningyein bɔ sona ayɛ so ɔ

 Bible ne boka yɛ maa yenwu ye kyɛ, ngaen ahoroɛ bɔ sona ayɛ ne, yɛ ngɔhora ngosi ye pi kyɛ mmenia kɔfa kɔyɛ nikyee pá mmerɛ mukoraati.

  1.  1. Sɛ adwene pá yeɛ ebie fayɛ nikyee a, nningyein tɛ́ bɔ okofi nu kɔwa ne de, ɔngɔhora ngonwu ye.

    •   “Atẽe bie wɔ berɛ a, ɔte pá wɔ kuro sona nye so, nakoso ye ayieleɛ te ewue atẽe.”—Anyandera 14:12.

  2.  2. Sɛ ebie yɛ nikyee bie a, kyɛ mmenia kɔfa kɔyɛ nikyee pá, anaa nikyee tɛ́ de, ollé so tumi.

    •   “Nwuni kyɛ mebaayakyi [m’adwuma] berɛ mema me koliagyaa. Nwa yeɛ ɔse ɔ, kyɛ sɔ sona ne kɔyɛ nworɛniɛ oo, anaakyɛ kwaseaa oo? Nakoso agyapadeɛ biala bɔ mafa m’anwoserɛ ne me nworɛ mapena manya ye wɔ wiase ne, ye yeɛ okooli ye sa ɔ.”—Nworɛ Dwirɛhanɛniɛ 2:18, 19.

 Ɛhe mukoraati maa yenwu ye kyɛ, odikyɛ yɛmaa Nyameɛ kyire yɛ atẽe.

Bɔ yɛkɔhora yekonya ye nu gyidie ɔ

 Nyameɛ ahyɛ bɔ kyɛ, ɔngɔma atẽe maa sona anaa nningyein bɔ sona ayɛ ne ngɔsɛkye aseɛ ne, anaa mmenia bɔ bɛte so ne.

 Yɛ Nyameɛ ne ama yɛ Bible, na ɔnate so aboka yɛ maa yanwu bɔ sɛ yɛyɛ a ɔkɔmaa yɛ ahõne kɔtɔ yɛ kunu, ná yanya asomdwee kyẽabie ɔ. Sɛ ɛpena kyɛ enwu pẽe fa bɔ Bible ne kã nanwo a, yede yɛsrɛ wɔ, kenga sɔ dwirɛ hemɔ “Dɛn Na Ɛbɛboa Ama Asi Wo Yiye Daakye?” ɔne “A Real Hope for a Better Tomorrow.”

a Ofi dwirɛ bɔ bato ye dumaa, “Threats by Artificial Intelligence to Human Health and Human Existence,” nanu. Na Frederik Federspiel, Ruth Mitchell, Asha Asokan, Carlos Umana, ɔne David McCoy yeɛ bɛhworɔle ɔ.