Bɔtera na kɔ bɔ olili so na so

Bɔ tra na kɔ bɔ bahyehyɛ naso

ADESŨA 4

DWEIN 30 M’agya, Me Nyankopɔn, ne M’adamfo

Yehowa Kuro Wɔ Dwirɛ Paa

Yehowa Kuro Wɔ Dwirɛ Paa

“Awurade le tema maa ɔbo so.”YAK. 5:11.

BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ

Yehowa kuro yɛ dwirɛ paa, na ɔpena kyɛ yɛtwẽ yepingye ye. Afei koso, ɔpena kyɛ yenwu kyɛ ɔdwene yɛnwo, na ɔkɔbɔ yɛnwo waen maa yɛnwo kɔtɔ yɛ.

1. Sɛ ɛte Yehowa nwo dwirɛ a, nzu yeɛ ɔba wɔ tianu ɔ?

 SƐ ƐTE Yehowa nwo dwirɛ a, enwu ye kyɛ ɔte sona beni? Sɛ ɛ́bɔ mbaeɛ koso a, Yehowa nwo dwirɛ beni yeɛ ɔba wɔ tianu ɔ? Ɔwɔ nu kyɛ yɛngora yenwu Yehowa, nakoso sɛ Bible ne kã Yehowa nwo dwirɛ a, ɔfa ye toto nningyein ahoroɛ nwo. Ebie yeɛ ole kyɛ, Bible ne kã kyɛ Yehowa te “eyia ne akõkyɛm.” Osa koso kã kyɛ Yehowa te “sẽe bɔ ɔyera nikye ɔ.” (Edw. 84:11; Heb. 12:29) Hesekiel koso hãne Yehowa nwo dwirɛ kyɛ osoma “nyɔboɛ bɔ bafa safire bayɛ ɔ.” Osa hãne kyɛ ɔte kyɛ “kɔbere bɔ ogye ɔ,” ɔne “nyangondoen bɔ ɔta hyirenn ɔ.” (Hes. 1:​26-28) Ɔnate kyɛbɔ Bible ne kã Yehowa nwo dwirɛ ne ati, ebia yekonya adwene kyɛ ɔte ebie bɔ yenwo yɛ nwanwa sõma bɔ yɛmvata po kyɛ yekopingye ye ɔ.

2. Nzu yeɛ ɔmaa ɔkora yɛ se ma yenu biemɔ kyɛ yekopingye Yehowa ɔ?

2 Ɔnate kyɛ yɛngora yɛmva yɛnye yenwu Yehowa ne ati, ebia ɔkɔhora kɔyɛ se kɔma yɛ kyɛ yekole yekoli kyɛ okuro yɛ dwirɛ ɔ. Ebiemɔ koso wɔ berɛ a, ɔnate ɔhaw bɔ bafa nu wɔ b’asetena nu nati, ɛyɛ a ɔyɛ se ma bɛ kyɛ, bekole bekoli kyɛ Yehowa kuro be dwirɛ ɔ. Ebie yeɛ ole kyɛ, ebiemɔ wɔ berɛ a, bɛ baba anyɛ nikyebiala amva angyire kyɛ okuro bɛ dwirɛ llé. Yehowa se kyɛ, yɛ bɔ yafa ɔhaw bɔ ɔte sɔ nu ne, ɔlla ase mma yɛ kyɛ yɛkɔye yekofi yɛ tianu ɔ, ɛhẽne ati yeɛ ɔyɛ se ma yɛ kyɛ yɛkɔhwẽ yekopingye ye ne. Ye sɔ nati, Yehowa nate Bible naso boka yɛ maa yenwu ye subaen ahoroɛ kyɛbɔ ɔkɔyɛ a, yekole yekoli kyɛ okuro yɛ dwiriɛ ɔ.

3. Bible ne kã kyɛ Yehowa te ɔdɔ. Nzuati yeɛ odikyɛ yesusu sɔ dwirɛ nanwo yɛkɔ sĩɛ ɔ?

3 Bible ne kã Yehowa nwo dwirɛ kyɛ ɔte ɔdɔ. (1 Yoh. 4:8) Ɔdɔ yeɛ Yehowa gyina so fa yɛ nikyebiala ɔ. Ɔnate kyɛ Yehowa te ɔdɔ nati, nná bɛbɔ bɛsõ ye ne ngome yeɛ ɔboka bɛ ɔ, na mmom mmenia po bɔ bɛnzo ye ne, ɔyɛ nningyein biemɔ ma bɛ fakyire kyɛ ɔdwene bɛnwo. (Mat. 5:​44, 45) Yekosusu nningyein bɔ Yehowa ayɛ bɔ okyire kyɛ ɔte ɔdɔ nanwo yɛkɔhɔ sĩɛ. Ɛhẽne kɔboka yɛ maa yɛkɔhɔso yekonya ɔdɔ yɛkɔma ye.

YEHOWA KURO YƐ DWIRƐ PAA

4. Sɛɛ yeɛ Bible ne kã ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ nanwo dwirɛ ɔ? (Nea foto ne koso.)

4 Bible ne kã kyɛ: “Awurade anwuvoinnwunɛ sone.” (Yak. 5:11) Wɔ Bible nanu ne, Yehowa fa yenwo toto maame bie bɔ okuro ɔwa dwirɛ paa nanwo. (Yes. 66:​12, 13) Sɛ maame bie bia ɔwa yie a, ɔtaa fa ye to ye gya so, odi ye angorɛ, na ɔfa komviɛ bɔ ɔba ase to dwein po ma akwalaa ne. Sɛ akwalaa ne sũ anaa ye nekaa bie yɛ ye yea a, maame ne to yeboase nea ye, na ɔkorɔkorɔ ye maa ɔyakyi sũɛ. Yɛ koso, ɔnate kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ nati, sɛ yɛkɔ ɔhaw bie nu a, odikyɛ yenya gyidie kyɛ sɔ ala yeɛ ɔkɔyɛ kɔma yɛ ɔ. Edweintolɛniɛ ne hãne kyɛ: “Sɛ adwenedwene pẽe tɔ me so a, w’aworakyekyerɛ ma me kra nye gye.”—Edw. 94:19.

“Kyɛbɔ baa oni si kyekye ye wora ne, sɔ ala ye mekoso ngɔkyekye ɛmɔ wora ɔ” (Nea ngyekyɛmuɛ 4)


5. Nzu yeɛ Yehowa ayɛ bɔ okyire kyɛ okuro wɔ dwirɛ ɔ?

5 Bible ne ma yenwu kyɛ, Yehowa “ye dɔ bɔ onni ngasĩ” ne, ɔsõne. (Edw. 103:8) Ɔnate kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ne ati, sɛ yedi mvomsoɛ po a, ɔmvɛ yɛso yaa. Na mmom onya yɛnwo aboterɛ. Yisraelfoɛ nemɔ hɔle so yɛle Yehowa so asoserɛ mmerɛ pẽe, nakoso mmerɛ biala bɔ bekonu bɛnwo ne, né ɔfa bɛ bɔne kyɛ bɛ. Ɛhe kyire kyɛ né okuro bɛ dwirɛ paa. Yehowa hãne kyɛ: “Wɔnwo le mvasoɛ wɔ me nyunu, mapagya wɔ dibea, na mekuro wɔ dwirɛ.” (Yes. 43:​4, 5) Kyɛbɔ né Nyameɛ kuro Yisraelfoɛ nemɔ dwirɛ ne, sɔ ala yeɛ yɛ koso okuro yɛ dwirɛ ɔ. Yeti sɛ yɛyɛ bɔne pirikua bie yetia Yehowa po a, ongogyi yɛ ngɔto llé, na mmom sɛ yenu yɛnwo a, ye koso ɔkɔfa kɔhyɛ yɛ maa yɛne ye afĩa kosa kɔyɛ kãma. Wahyɛ yɛ bɔ kyɛ “ɔkɔfa bɔne ne kɔhyɛ yɛ koraa.” (Yes. 55:7) Bible ne kã kyɛ, sɛ ‘Nyameɛ fa yɛ bɔne kyɛ yɛ a,’ ɔmaa yɛnwo tɔ yɛ.—Aso. 3:19.

6. Nzu yeɛ Sakaria 2:8 ne maa yenwu ye yɛfa Yehowa nwo ɔ?

6 Kenga Sakaria 2:8. Ɔnate kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ne ati, bɔ yɛ́fa nu wɔ y’asetena nu ne, onwu ye mukoraati na ɔpena kyɛ ɔboka yɛ ndɛ. Bɔ yeti yeɛ ɔte sɔ yeɛ ole kyɛ sɛ yenwu amaneɛ a, ɛyɛ a, ɔyɛ Yehowa yea paa. Ɔnate ɛhẽne ati, yɛkɔhora yɛkɔbɔ Yehowa mbaeɛ kyɛ: ‘Bɔ menwo waen tekyɛ wɔnye kyiremvua.’ (Edw. 17:8) Yɛnye kyiremvua te nikyee bɔ yenwo hia yɛ paa, yeti sɛ Yehowa kã kyɛ yɛte kyɛ yenye kyiremvua a, ɔte kyɛbɔ ɔkã kyire yɛ kyɛ, ‘Sɛ ebie yɛ ɛmɔ nikyee maa ɔyɛ ɛmɔ yea a, ɔte kyɛ me bɔbɔ yeɛ sona ne afa ayɛ me ɔ.’

7. Nzuati yeɛ ɔkɔhora kɔyɛ se kɔma yɛ kyɛ yekole yɛkɔto nu kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ɔ?

7 Yehowa pena kyɛ yenwu kyɛ okuro yɛ dwirɛ. Nakoso Nyameɛ se kyɛ, ɔnate bɔ ebia yafa nu wɔ asetena nu, anaa ɔhaw ahoroɛ biemɔ bɔ yɛfa nu kesaalae ne ati, ɔmaa ɔyɛ se ma yɛ kyɛ yekole yɛkɔto nu kyɛ okuro yɛ dwirɛ ɔ. Yede, nzu yeɛ ɔkɔhora kɔboka yɛ maa yɛkɔye sɔ adwene ne yekofi yɛ tianu ɔ? Ɛmɔma yɛnea bɔ Yehowa ayɛ afa ahyire kyɛ, okuro Yesu, bɛbɔ bɛne Yesu koli nikyee wɔ anwuro, ɔne yɛ mukoraati dwirɛ ɔ.

BƆ YEHOWA AYƐ AFA AHYIRE KYƐ OKURO YESU DWIRƐ Ɔ

8. Nzu yeɛ ne ɔmaa Yesu dédi paa kyɛ ye Baba kuro ye dwirɛ ɔ?

8 Yehowa ne Ɔwa ne atena abɔ nu afoɛ pẽe bɔ yɛnze yenoa ɔ. Ɔnate yesɔ ne ati, wamaa bapingye bɛnwo paa yeti bekuro bɛnwo dwirɛ. Sɛ yɛkenga Mateo 17:5 a, ɔmaa yenwu edwirɛ bɔ Yehowa hãfahyirele kyɛ okuro Yesu dwirɛ ɔ. Wɔ sɔ tworɔnzɛm nanu ne, ahãa Yehowa kɔhora kɔhã ye tikaapẽ kyɛ, ‘bɔ menye gye yenwo ne ɛhe,’ nakoso Yehowa anga ye sɔ, na mmom ɔnate kyɛ ɔpena kyɛ yenwu kyɛbɔ osi kuro Yesu dwirɛ ne ati, ɔhãne kyɛ: “Mmaa bɔ ɔla m’ahone nwo,” anaa mekuro ye dwirɛ ne ɛhe. Nikyee foforɛ bɔ ɔmaa Yehowa nye gyele Yesu nwo paa yeɛ ole ye ngõa bɔ ole tole nu kyɛ ɔkɔfa kɔbɔ afɔleɛ kɔma mmenia ne. (Ɛfe. 1:7) Né Yesu koso se kyɛ ye Baba kuro ye dwirɛ paa. Bɔ ɔmaa yenwu ye sɔ yeɛ ole kyɛ, Yesu bɔbɔ hãne ye mmerɛ pẽe kyɛ ye Baba kuro ye dwirɛ, na né ole gyidie paa kyɛ ye Baba ngɔyakyi yenu llé.—Yoh. 3:35; 10:17; 17:24.

9. Edwirɛ beni yeɛ Yehowa hãne bɔ okyire kyɛ, bɛbɔ bɛkɔhɔ anwuro ne, okuro bɛ dwirɛ paa ɔ? Kyirekyire nu. (Romanfoɛ 5:5)

9 Bɛbɔ bɛkɔhɔ anwuro ne koso, Yehowa ayɛ nikyeebie bɔ okyire kyɛ okuro bɛ dwirɛ paa ɔ. (Kenga Romanfoɛ 5:5.) Ɔhãne kyɛ, “wafa yedɔ sõmaa ne wawura b’ahone nu.” Nwomaa bie bɔ okyirekyire Bible nu dwirɛ nu hãne kyɛ, sɔ dwirɛ “wafa ye dɔ sõmaa ne,” bɔ okyire ye ole kyɛ, “wahwie yedɔ ne wagua bɛso kyɛ nzue.” Sɔ dwirɛ ne maa yenwu kyɛ, mmenia bɔ bɛkɔhɔ anwuro ne, Yehowa kuro bɛ dwirɛ paa. Sɔ dwirɛ ne te nahorɛ, ɔnate kyɛ Bible ne kã bɛbɔ bɛkɔhɔ anwuro nanwo dwirɛ kyɛ, “bɛla Nyameɛ ahone nwo.” (Yud. 1) Somafoɛ Yohane hãne ɛhe anwo dwirɛ kyɛ: “Ɛmɔnea ɔdɔ sorongo bɔ Baba ne wafa walo yɛ ɔ. Bɔ ɔmaa bɛfrɛ yɛ Nyameɛ mmaa ɔ!” (1 Yoh. 3:1) Yede yebisa kyɛ, bɛbɔ bɛkɔhɔ anwuro ne, bɛ ngome yeɛ Yehowa kuro bɛ dwirɛ anaa? Daabi ɔtte sɔ koraa, na mmom Yehowa ayɛ nikyebie bɔ okyire kyɛ okuro yemukoraati dwirɛ ɔ.

10. Nikyee pirikua beni yeɛ Yehowa ayɛ afa ahyire kyɛ okuro wɔ dwirɛ paa ɔ?

10 Nikyee pirikua bɔ Yehowa ayɛ afa ahyire kyɛ okuro yɛ dwirɛ paa yeɛ ole Ɔwa ne bɔ ɔmaa oowu mane yɛ ne. Sɔ nikyee ne bɔ Yehowa yɛle ne, odi mu tra nikyebiala bɔ wayɛ wama sona ɔ! (Yoh. 3:16; Rom. 5:8) Yehowa mane Ɔwa bɔ ɔla ye ahõne so ne oowu mane yɛ, kyɛbɔ ɔkɔyɛ a ɔkɔfa yɛ bɔne kɔhyɛ yɛ, na wamaa yahora yɛne ye afa adamvoa ɔ. (1 Yoh. 4:10) Sɛ yɛkɔso yɛdwenedwene sɔ nikyee bɔ Yehowa ne Yesu bayɛ bama yɛ nanwo a, ɔkɔboka yɛ maa yekonwu kyɛ bekuro yenu biala dwirɛ paa. (Gal. 2:20) Né ɔtté kyɛ ebia mmraa bie kyekye Yehowa ti yeɛ ɔmaa ɔwa Yesu oowu mane yɛ ɔ, na mmom ɔnate kyɛ okuro yɛ dwirɛ nati yeɛ ɔmaa ɔyɛle sɔ ɔ. Yesu te ebie bɔ ɔla Yehowa ahõne so paa. Yeti sɛ Yehowa hora maa Yesu fale amaneɛnwunɛ pẽe nu kora yeɛ owu ma yɛ a, yede okyire kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ amba.

11. Edwirɛ bɔ ɔwɔ Yeremia 31:3 ne, nzu yeɛ yɛkɔhora yekosũa yekofi nu ɔ?

11 Yehowa ngã ngyire yɛ mbaen kyɛ okuro yɛ dwirɛ, na mmom ɔyɛ nningyein pɔtẽe bie fakyire sɔ. (Kenga Yeremia 31:3.) Ebie yeɛ ole kyɛ, ɔnate kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ne ati, waboka yɛ maa yawa asafo nanu. (Fatoto Deuteronomi 7:​7, 8 nanwo.) Sɔ nikyee ne bɔ Yehowa ayɛ ne, nikyefee ngɔhora ngɔhwẽ yɛ ngofi yenwo llé. (Rom. 8:​38, 39) Sɛ ɛdwenedwene sɔ nikyee bɔ Yehowa ayɛ ama wɔ nanwo a, aso ɔngã w’ahõne? Kenga edwirɛ bɔ ɔwɔ Edwein 23 ne, na ɔkɔboka wɔ maa ekonwu bɔ Dawide hãne bɔ okyire kyɛ né Yehowa kuro ye dwirɛ paa ɔ. Edwirɛ bɔ ɔwɔ sɔ tworɔnzɛm nanu ne, ɔkɔhora kɔhyɛ wɔ ngunaen paa.

NZU YEƐ YEHOWA YƐ FAKYIRE KYƐ OKURO WƆ DWIRƐ Ɔ?

12. Edwirɛ bɔ ɔwɔ Edwein 23 ne, sɛɛ yeɛ ɔmaa yenwu kyɛ né Dawide le Yehowa nu gyidie ɔ?

12 Kenga Edwein 23:​1-6. Wɔ sɔ dwein nanu ne, Dawide hãne kyɛbɔ Yehowa kuro ye dwirɛ, na ɔdwene yenwo nanwo dwirɛ. Edwirɛ bɔ ɔwɔ sɔ dwein nanu ne, ɔmaa yenwu kyɛ né Dawide ne Yehowa afĩa te kama paa. Ɛhẽne ati ɔmaa ɔhora frɛle Yehowa kyɛ ɔte ye Neafoɛ. Né Dawide se kyɛ sɛ ɔfa Yehowa akwangyerɛ bɔ ye bra a, Yehowa kɔbɔ yenwo waen. Afei koso Dawide nwuni kyɛ, odikyɛ ɔfa yenwo to Yehowa so wɔ nikyebiala nu. Né Dawide se kyɛ, ɔdɔ bɔ Yehowa le ma ye ne, yebo ngɔpɛ llé. Yede, nzu yeɛ ɔbokale Dawide maa onyane Yehowa nu gyidie bɔ ɔte sɔ ɔ?

13. Gyidie beni yeɛ né Dawide le ye wɔ Yehowa nu ɔ?

13 “Hwee ngohia me.” Nikyebiala bɔ né Dawide hia wɔ ye asetena nu ne, Yehowa bokale ye maa yesa hãne ye. Afei koso, né Dawide se kyɛ Yehowa te ye damvo bɔ okuro ye dwirɛ ɔ. Ɛhe mukoraati maa Dawide nyane gyidie kyɛ, ɔmva yenwo ne bɔ ɔkɔto ye wɔ ye asetena nu biala ne, Yehowa kɔhɔso kɔnea ye. Né Dawide le gyidie kyɛ Yehowa kuro ye dwirɛ na ɔdwene yenwo. Ɛhẽne bokale Dawide paa, ofikyɛ wamma wandwene nningyein nwo wanha yenwo wɔ ye asetena nu.—Edw. 16:11.

14. Sɛ ɔhaw bie to yɛ a, sɛɛ yeɛ Yehowa boka yɛ ɔ?

14 Ɔnate kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ nati, sɛ ɔhaw bie to yɛ a, ɔboka yɛ. Claire a te ebie bɔ ɔfale kɔbɔ afoɛ 20 yɛle adwuma wɔ Bɛtɛl ɔ. Mmerɛ bie, edwirɛ bie tole ɔne ye abusũafoɛ, na né onwu bɔ ɔyɛ faboka bɛ maa bɛhora begyina yenoa ɔ. Bɔ osili yeɛ ole kyɛ, ye baba nyane strok, na betuli oliema brasua kõ koso befili asafo nanu. Afei koso, adwuma bɔ né abusũa ne yɛ fanea bɛnwo ne, oguli na né bennya awuro po bɔ bɛkɔtena nu ɔ. Claire hãne kyɛ: “Yehowa bokale mene m’absũafoɛ nemɔ maa yenyane bɔ yehia ye wɔ y’asetena nu kyẽabiala. Kyɛbɔ Yehowa bokale yɛ maa yɛsa hãne bɔ yehia ne, sɛ medwene yenwo a, ne ɔyɛ me nwanwa po. Atẽe bɔ Yehowa fale so neane yɛ sɔ mmerɛ ne, mewora ngofi ye llé. Kyɛbɔ Yehowa neane yɛ ne, wamaa manwu kyɛ, ɔmva yenwo ne bɔ ɔkɔto me wɔ m’asetena nu biala ne, Yehowa kɔboka me maa ngɔfa anigye ngɔsõ ye.”

15. Nzu yeɛ ɔmaa Dawide ahõne tɔle ye kunu ɔ? (Nea foto ne koso.)

15 “Ɔma me kra nwo sande ye.” Ɔnate ɔhaw bɔ né Dawide fa nu wɔ ye asetena nu nati, odwu mmerɛ bie a, né yewora abɔ. (Edw. 18:​4-6) Nakoso né Dawide se kyɛ Yehowa kuro ye dwirɛ na ɔdwene yenwo, ɛhẽne maa ye ahõne tole ye kunu. Yehowa lili ye damvo bɔ né ye wora abɔ ne nyunu fale ye hɔle nekaa bɔ né okonya ‘nyaa monɛ koli, ɔne nekaa bɔ okonya nzue bɔ ɔte fɔnn kɔnõ ɔ.’ Sɔ nikyee bɔ Yehowa yɛle ne, ɔbokale Dawide maa onyane anwoserɛ fa gyinane ɔhaw biala bɔ né ɔfa nu ne noa.—Edw. 18:​28-32.

Mmerɛ po bɔ né bɛtane Dawide nye maa yeti ɔnwatili ne, Yehowa hyirele kyɛ ɔdwene yenwo, na ɛhẽne maa Dawide ahõne tɔle ye kunu (Nea ngyekyɛmuɛ 15)


16. Nzu yeɛ Yehowa ayɛ ama wɔ bɔ wamaa w’ahõne atɔ wɔ kunu ɔ?

16 Ɛnnɛ koso, yɛfa ɔhaw ahoroɛ nu wɔ yɛ asetena nu, nakoso ‘Awurade adaworoma yeɛ yɛ boso onuane ɔ.’ (Awu. 3:22; Kol. 1:11) Ɛmɔma yɛnea bɔ Yehowa yɛ fabokale aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Rachel mmerɛ bɔ COVID-19 anwonyerɛ ne hyɛle yebo ne. Bɔ ɔtole ye yeɛ ole kyɛ, ohũ yirale ye na osa fili asafo nu sɔ mmerɛ ne. Rachel hãne kyɛ: “Yehowa maa nyane aliemaamɔ bɔ bɛdwene menwo ná bele menwo alagye ɔ. Né benu biemɔ fa aleɛ brɛle me, na kyẽa biala né sɔ aliemaamɔ nemɔ sɛnde me mɛsage. Mɛsage bɔ né bɛsɛnde bɛma me ne, né enu biemɔ te tworɔnzɛm bɔ enu dwirɛ kã ahõne ɔ. Sɛ ɛhẽne la ahãmeɛ a, né befi b’ahõne nu bɛne me bɔ ngɔmmɔ. Daa né bɛhyɛ me ngunaen kyɛ Yehowa boka me so yeti nnɛmaa mesuro. Meda Yehowa ase paa kyɛ waboka me maa mawa abusũa bɔ enu mmenia kuro bɛnwo dwirɛ sɔ nu ɔ.”

17. Nzu yeɛ ɔmaa Dawide hora hãne kyɛ ‘onzuro mmusue biala ɔ’?

17 “Menzuro mmusue biala, ofikyɛ ɛne me yeɛ ɛnate ɔ.” Ɔwɔ nu kyɛ sɛ odwu mmerɛ bie a, bɛbɔ né bɛtane Dawide nye ne, né bɛnwo yɛ se tra ye, na né bɛpena kyɛ bekũ ye po. Nakoso né Dawide se kyɛ Yehowa kuro ye dwirɛ yeti ɔkɔbɔ yenwo waen. Né Dawide se kyɛ Yehowa boka ye so, yeti ɔmva yenwo ne bɔ ɔfa nu biala ne, ɔkɔbɔ yenwo waen. Yeti Dawide hora hãne kyɛ: ‘Yehowa pepɛ lɛle me fili nikyee bɔ mesuro biala nu.’ (Edw. 34:4) Ɔwɔ nu sɛ odwu mmerɛ bie a, ɔnate bɔ né Dawide fa nu nati, né esuronyi kora kã ye. Nakoso né ɔse kyɛ Yehowa kuro ye dwirɛ yeti ɔngɔyakyi yenu llé.

18. Gyidie bɔ ele ye kyɛ Yehowa kuro wɔ dwirɛ ne, sɛ esuronyi kã wɔ a, sɛɛ yeɛ ɔkɔhora kɔboka wɔ ɔ?

18 Gyidie bɔ yele ye kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ne, sɛɛ yeɛ ɔkora boka yɛ maa yegyina ɔhaw ahoroɛ bɔ ɔyɛ suro bɔ ɔto yɛ ne noa ɔ? Aliemaa brasua Susi te atẽepakyelɛniɛ. Ɔhãne bɔ ɔbokale ɔne ohũ maa bɛhora begyinane ɛyealɛ bɔ ne bedi ne noa, mmerɛ bɔ bɛwa brienzua hũni yenwo ne. Susi hãne kyɛ: “Sɛ edwirɛ bɔ ɔte sɔ to wɔ a, ɔkora maa esuronyi kã wɔ, ofikyɛ ɛyɛ a, ne wɔ kunu tete wɔ. Nakoso yɛse kyɛ Yehowa boka yɛso, yeti ɔmaa y’ahõne to yɛ kunu.” Rachel bɔ yalimoa yahã yenwo dwirɛ ne hãne kyɛ: “Ɛlɛhõ kɔngɔen bie, né mewora abɔ paa, na né esuronyi koso ahã me. Ɔwale sɔ ne, mmɔle mbaeɛ nzũ nguale Yehowa so. Mmerɛ bɔ mmɔle mbaeɛ ne nyiele ne, nwuni kyɛ Yehowa aboka me maa m’ahõne atɔ me kunu fɔnwoo, kyɛbɔ maame bie krɔkrɔ ɔwa maa akwalaa ne ahõne tɔ ye kunu ne. Menye wale menwo so ne, né mafa nu mala. Mewora ngofi bɔ Yehowa yɛ mane me sɔ kɔngɔen ne llé.” Tasos koso te asafo nu panyi. Ɔnate kyɛ wangɔ sogya ne ati, bɛfale ye bɛtole prisã afoɛ 4. Ɔwale sɔ ne, nzu yeɛ Yehowa yɛle fabokale ye ɔ? Ɔhãne kyɛ: “Yehowa maa mesa hãne bɔ né mehia maa ɔbole me so po. Sɔ nikyee bɔ Yehowa yɛ mane me ne, ɔmaa me gyidie yɛle se paa. Ɔwɔ nu kyɛ ne nningyein nu yɛ se ma me paa wɔ prisã berɛ, nakoso Yehowa nate ye honhom naso bokale me maa m’ahõne tɔle me kunu. Sɔ nikyee bɔ Yehowa yɛ mane me ne, ɔmaa nwuni kyɛ okuro me dwirɛ paa. Na ɛhẽne maa nhyɛle atẽepakyelɛ adwuma nabo mmerɛ po bɔ né mela prisã ne.”

TWẼ PINGYE NYAMEƐ BƆ ƆDWENE WƆNWO NE

19. (a) Sɛ yɛkɔso yɛdwenedwene ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ nanwo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ? (b) Kyɛbɔ Bible ne kã ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ nanwo dwirɛ ne, enu beni yeɛ ɔkã w’ahõne paa ɔ? (Kenga edwirɛ bɔ yenwa, “ Bɔ Ɔmaa Yenwu Kyɛ Yehowa Kuro Yɛ Dwirɛ Paa Ɔ,” bɔ ɔwɔ alaka nanu ne.)

19 Nningyein bɔ ɔhɔleso wɔ ebiemɔ asetena nu bɔ yasusu yenwo wɔ adesũa he anu ne, waboka yɛ paa maa yanwu kyɛ “Nyameɛ bɔ ɔte ɔdɔ” ne, ɔboka yɛ so! (2 Kor. 13:11) Yenu biala nwo hia Yehowa paa, yeti odikyɛ yenya gyidie kyɛ, “yedɔ bɔ onni ngasi ne, ɔpɛ yɛnwo bra yia.” (Edw. 32:10) Sɛ yɛkɔso yɛdwendwene ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ nanwo a, ɔkɔboka yɛ maa yekonwu kyɛ ɔdwene yɛnwo, na ɛhẽne kɔmaa yekopingye ye. Yeti ɔhaw biala bɔ ɔkɔto yɛ wɔ y’asetena nu ne, odikyɛ yefi y’ahõne nu yɛkã yenwo dwirɛ yekyire Yehowa wɔ mbaeɛ nu, na yenya gyidie kyɛ okotie yɛ na waboka yɛ maa yahora yagyina yenoa.—Edw. 145:​18, 19.

20. Kyɛbɔ Yehowa si kuro yɛ dwirɛ ne, nzu yeɛ odikyɛ ɔkã yɛ maa yɛ koso yɛyɛ ɔ?

20 Kyɛbɔ sɛ ɛyerɛ wɔ nu na ɛkɔtena sẽe nwo a, ɔboka maa wɔnwo yɛ wɔ hye ne, sɔ ala yeɛ sɛ yɛse kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ a, ɔboka maa yɛ yepingye ye ɔ. Yehowa kuro wɔ dwirɛ paa, na ɔdwene wɔnwo. Yeti sɛ ɛkɔ ɔhaw bie nu a, fa wɔnwo to Yehowa so na nya gyidie kyɛ ɔkɔboka wɔ. Yede, ɛmɔma yemukoraati yɛyɛ bɔ yɛkɔhora biala yɛfa yehyire kyɛ yɛ koso yekuro Yehowa dwirɛ kyɛbɔ Edweintolɛniɛ ne yɛle ne. Ɔhãne kyɛ: “Mekuro Awurade dwirɛ”!—Edw. 116:1.

SƐƐ YEƐ ƐKƆYE EDWIRƐ HEMƆ NOA Ɔ?

  • Ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ ne, ɛkɔhã yenwo dwirɛ sɛɛ?

  • Nzu yeɛ ɔmaa edé di kyɛ Yehowa kuro wɔ dwirɛ paa ɔ?

  • Nzu yeɛ Yehowa yɛ fakyire kyɛ okuro wɔ dwirɛ ɔ?

DWEIN 108 Onyankopɔn Dɔ

a Dumaa ne biemɔ wɔ berɛ a, basesã ye.