Bɔtera na kɔ bɔ olili so na so

Bɔ tra na kɔ bɔ bahyehyɛ naso

Sɛ Ehũ Anaa Ɛye Nea Ponografi A, Nzu Yeɛ Ɛkɔhora Kɔyɛ Ɔ?

Sɛ Ehũ Anaa Ɛye Nea Ponografi A, Nzu Yeɛ Ɛkɔhora Kɔyɛ Ɔ?
  • “Nyane adwene tekyɛ bɔ mehũ taa fa mesĩ ne.”

  • “Mehũ yɛle sɔ ne, nwuni kyɛ wagua me nyunu ase, meso llé mvasoɛ, na onguro me kõ.”

  • “Mangora mammɔ edwirɛ naso mangyire ebiala, yeti ɛyalɛ bɔ né mefa nu, mva nwurale menwo.”

  • “Nyane adwene kyɛ Yehowa ndwene menwo.”

Mmrasua biemɔ bɔ né behũmɔ nea ponografi ne, yeɛ bɛhãne sɔ edwirɛ hemɔ ɔ. Ɛhe maa yenwu kyɛ, sɛ ebie gya bĩaa, na sɛ ohũ ne nea ponografi a, ɔyɛ yea paa. Sɛ ebia brienzua ne anea ponografi ne ahyɛ, na wafa wafea ɔye ne a, ɔkora maa ɔyɛ se kyɛ brasua ne kolé ye koli ɔ. Brasua bie bɔ né ohũ nea ponografi hãne kyɛ, “Mmerɛ bɔ mehũ yɛle sɔ ne, mmisale menwo kyɛ: ‘Agyaa beni yeɛ mahɔ ye? Aso nningyein foforɛ biemɔ wɔ berɛ bɔ ɔyɛ fa fea me hɔ?’”

Bayɛ sɔ dwirɛ he bama brasua bɔ ohũ nea ponografi ɔ. a Bible nu afutue bɔ ɔwɔ sɔ dwirɛ he anu ne, ɔkɔboka brasua bɔ ɔte sɔ ne maa okonwu kyɛ Yehowa dwene yenwo, na ɔkɔboka ye maa okogyina ɔhaw bɔ ɔfa nu ne noa. b

SƐ EHŨ NEA PONOGRAFI A, NZU YEƐ ƐKƆHORA KƆYƐ Ɔ?

Bɔ ɔte yeɛ ole kyɛ, ɛngɔhora ngɔhyɛ ehũ kyɛ ɔyakyi sɔ bra bɔ ɔbɔ ne. Nakoso, ɛkɔhora kɔyɛ nningyein biemɔ bɔ ɔkɔboka wɔ maa ekogyina ɛyalɛ bɔ ɛfa nu ne noa ɔ. Ebie ɛhe:

Nnɛbɔ wɔnwo somoɛ. Ebia brasua bie kɔhora konya adwene kyɛ, wayɛ nikyeebie bɔ ohũ ne nguro, na ɛhẽne ati yeɛ ohũ nea ponografi ɔ. Mmerɛ bɔ né Alice c ahũ nea ponografi ne, onyane adwene bie kyɛ, ebia yenwo nyɛ ohũ ne nyemene kõ. Yeti né obisa yenwo kyɛ, ‘Sɛ menwo yɛ nyemene a, nzuati yeɛ mehũ nea mmrasua foforɛ bɔ bayeye bɛnwo ɔ?’ Mmrasua biemɔ wɔ berɛ a, sɛ benwu kyɛ behũmɔ nea ponografi a, bɔ bɛfa bɛyɛ bɛ ne, ɔtte angorɛ. Yeti, ɛyɛ a besusu kyɛ bɔ bɛfa bɛyɛ bɛ nati yeɛ wamaa daa behũmɔ nea ponografi ne. Danielle hãne kyɛ, “Ɔnate kyɛ né mehũ nea ponografi nati, daa né mafɛ yeso yaa. Yeti nyane adwene kyɛ, gyemia ɛhẽne ati yeɛ ɔyɛ se ma mehũ kyɛ ɔkɔyakyi ponografi bɔ ɔnea ne.”

Sɛ ɛte brasua bɔ sɔ ɔhaw he bie ato wɔ a, nnénya adwene llé kyɛ Yehowa kobua wɔ fɔ wɔ bɔ ehũ yɛ nanwo. Yakobo 1:14 kã kyɛ: “Sona bɔbɔ ye akɔnnɔ yeɛ odiedie ye ná ɔlakalaka ye oso ye nea ɔ.” (Rom. 14:12; Flp. 2:12) Yeti kae kyɛ, Yehowa ngɔbɔ wɔ somoɛ llé, na mmom nahorɛ bɔ edi ma ye ne, ɛhẽne yeɛ ɔnea ɔ.—2 Abe. 16:9.

Afei koso, sɛ ehũ nea ponografi a, ɛhẽne ngyire kyɛ wɔnwo nyɛ nyemene. Bɛbɔ besũa ɔhaw bɔ ponografi fa ba nanwo nikyee ne, bɛkã kyɛ, sɛ brienzua bie nea ponografi a, ɔmaa daa ɔfa ye adwene kɔ nnaa nwo dwirɛ so. Afei, ɔmaa onya adwene kyɛ bɔ bɛyɛ ye wɔ nu ne, sɔ yeɛ odikyɛ brasua biala yɛ ɔ. Nakoso, ɛhẽne de, brasua biala nne berɛ bɔ ɔkɔhora kɔyɛ sɔ ɔ.

Nnɛfa bɔ ɔkɔso nanwo adwenedwene ha wɔnwo. Catherine te ebie bɔ ohũ nea ponografi ɔ. Ɛhẽne ati, daa né ɔdwene bɔ ohũ ne yɛ nanwo. Frances koso hãne kyɛ: “Sɛ mennwu nekaa bɔ mehũ wɔ a, né me kunu tete me, ofikyɛ ɛyɛ a menya adwene bie kyɛ, bekye ɔfea nekaa bie bɔ ɔnea ponografi ɔ.” Mmrasua biemɔ bɔ behũmɔ nea ponografi ne, bɛkã kyɛ, sɛ benwu aliemaamɔ bɔ bɛse bra bɔ behũmɔ wɔ nu nanwo dwirɛ a, ɛyɛ a né bafɛre. Mmrasua ne biemɔ koso, bɛngora bɛngã bɛ haw nanwo dwirɛ bengyire ebiala. Ɛhẽne maa benya adwene kyɛ, waha bɛ ngome. Yeti ɔmaa bɛ wora bɔ paa.

Sɛ enya sɔ adwene ne a, ɔtte bɔne. Nakoso sɛ ɛhẽne yeɛ daa ɛdwene yenwo a, ɔkɔmaa wɔ kunu kɔtete wɔ, na w’abanu kobu. Yeti kyɛ ahãa ɛkɔdwene bɔ ɔkɔso nanwo kɔfa kɔha wɔnwo ne, yere wɔnwo sũa Yehowa nwo nikye, na wamaa ahora apingyé ye. Sɛ ɛyɛ sɔ a, Yehowa kɔma wɔ anwoserɛ bɔ ɛkɔfa kogyina bɔ ɛfa nu ne noa ɔ.—Edw. 62:2; Ɛfe. 6:10.

Bible ne kã mmrasua biemɔ bɔ né bɛfa ɔhaw nu, nakoso bɛbɔle Yehowa mbaeɛ nanwo dwirɛ. Ɔwɔ nu, ɔhaw bɔ né bɛfa nu ne, Yehowa anye amvi berɛ. Nakoso, ɔmane bɛ anwoserɛ maa bɛhora begyinane yenoa, na ɛhẽne maa benyane asomdwee. Yeti sɛ ɛkenga bɔ bɛyɛle nanwo dwirɛ, na ɛdwenedwene yenwo a, ɔkɔboka wɔ paa. Sɔ mmrasua nemɔ bɔ Bible ne kã bɛnwo dwirɛ ne, benu kõ yeɛ ole Hana. Né ɔhaw bɔ ɔfa nu ne maa ye ‘wora bɔ paa.’ Nakoso Hana “fale ye mbaeɛ tole AWURADE nyunu,” na ɔhãne bɔ né ɔfa nu ne mukoraati nwo dwirɛ hyirele ye. Ɔwɔ nu kyɛ né ɔnze bɔ Yehowa kɔyɛ kɔfa ye haw nanwo de, nakoso mbaeɛ bɔ ɔbɔle ne ɔmaa onyane asomdwee.—1 Sam. 1:10, 12, 18; 2 Kor. 1:3, 4.

Ɛne ehũ kɔhora kɔmaa asafo nu mbanyi nemɔ kɔboka ɛmɔ

Bɔ ɛfa nu ne, kã yenwo dwirɛ kyire asafo nu mbanyi nemɔ maa bɛboka wɔ. Bible ne kã bɛnwo dwirɛ kyɛ, bɛte “kyɛ afealeɛ bɔ mvrama tu a sona fea nu ɔ, nekaa bɔ mvrama piri tu a sona bɔ ye nwo waen ɔ.” (Yes. 32:2) Bɔ mbanyi nemɔ kɔhora kɔyɛ ne bie yeɛ ole kyɛ, ebia bɛkɔpena aliemaa brasua bie bɔ okonya wɔnwo aboterɛ, na ɔkɔkyekye wɔ wora maa ɔkɔboka wɔ.—Any. 17:17.

NZU YEƐ ƐKƆHORA KƆYƐ KƆFA KƆBOKA EHŨ NE Ɔ?

Sɛ ehũ nea ponografi a, aso ɛkɔhora kɔboka ye maa ɔkɔyakyi anaa? Yóo, ɛkɔhora kɔboka ye. Bible ne kã kyɛ, “Mmenia nyɔ te paa tra sona horɛ.” Sɔ dwirɛ ne kyire kyɛ, sɛ mmenia nyɔ kã bɛnwo bɛbɔ nu a, bɛkɔhora bekoli ɔhaw bɔ enu yɛ se po so. (Nwo. 4:9-12) Bɛbɔ bɛyɛ nhwehwɛmuɛ bɛfa mmenia bɔ bɛnea ponografi nwo ne, bɛkã kyɛ, sɛ brienzua bie nea ponografi a, ɔye kɔhora kɔboka ye maa ɔkɔyakyi. Sɛ ɔba sɔ a, brasua ne kɔhora kolé ohũ ne koli biekũ.

Nakoso, sɛ brienzua ne kɔhora kɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo a, odikyɛ ye bɔbɔ ɔyere yenwo. Bɔ ɔkɔhora kɔyɛ ne bie yeɛ ole kyɛ, ɔkɔbɔ mbaeɛ kyɛ Yehowa boka ye. Afei koso, odikyɛ ɔkã yenwo dwirɛ kyire asafo nu mbanyi nemɔ maa bɛboka ye. (2 Kor. 4:7; Yak. 5:14, 15) Nikyee foforɛ bɔ ɔkɔhora kɔyɛ koso yeɛ ole kyɛ, nikyee biala bɔ ɔkɔhora kɔtwetwe ye maa ɔkɔnea ponografi ne, odikyɛ ɔtwẽ yenwo fi yenwo. Ebie yeɛ ole kyɛ, intanɛt so nekaa ahoroɛ biemɔ bɔ sɛ ɔkɔ a, ɔkɔmaa ɔkɔnea ponografi ne, ɔnzɛkyɛ ɔkɔ berɛ. (Any. 27:12) Afei koso, odikyɛ brienzua ne fi ye ahõne mukoraati nu kã bɔ ɔyɛ nanwo dwirɛ kyire ɔye. Sɛ ɔyɛ sɔ a, ɛhẽne kyire kyɛ ɔpena kyɛ ɔye ne boka ye.

Yede sɛ ehũ nea ponografi a, ɛkɔyɛ sɛɛ né aboka ye? Ɛmɔma yɛnea sɔ dwirɛ he. Mmerɛ bɔ né Ethan te akwalaa ne, yeɛ ɔhyɛle yebo kyɛ ɔnea ponografi ɔ. Nziɛ ye bɔ ogyale ɔye Felicia ne po, né ɔyɛ se ma ye kyɛ ɔkɔyakyi. Nakoso, Felicia hãhyirele ohũ Ethan kyɛ, mmerɛ biala bɔ ɔkɔwa ye tianu kyɛ ɔnea ponografi ne, ɔbɔ ye amaneɛ. Ethan hãne kyɛ: “Né mefi m’ahõne nu mekã bɔ mefa nu ne mukoraati nwo dwirɛ mekyire meye. Meye maa nwuni bɔ ɔkɔboka me maa ngɔhwẽ menwo ngofi ponografi nwo ɔ. Afei koso, né obisa me kyɛbɔ nningyein si kɔ ɔ. Sɔ nikyee bɔ meye yɛle ne, ɔmaa nwuni kyɛ okuro me dwirɛ paa. Afei ɔmaa nwuni kyɛ, ɔnzɛkyɛ mefa mmerɛ pẽe mekɔ intanɛt so.” Ɔwɔ nu, né ɔha Felicia paa kyɛ ohũ nea ponografi ɔ, nakoso ɔhãne kyɛ, “Sɛ mefɛ mehũ so yaa wɔ bɔ ɔyɛ nanwo a, ɛhẽne ngɔhora ngɔma ɔngɔyakyi. Mmerɛ biala bɔ yɛkɔhã ponografi bɔ mehũ nea nanwo dwirɛ ne, ɔboka ye maa ɔyere yenwo kyɛ ɔkɔyakyi. Sɛ ɔba sɔ a, né menwo atɔ me fɔnwoo.”

Sɛ brasua bie ma atẽe maa ohũ kã ye ahõne nu dwirɛ kyire ye a, ɔkɔhora kɔboka brienzua ne maa ɔkɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo. Ebiekũ koso, sɛ brienzua ne amva nikyefee amvea ɔye ne, na mmom ɔkã bɔ ɔkɔso nanwo dwirɛ kyire ye a, ɔkɔmaa brasua ne kosa kolé ohũ ne koli.

Aso wɔ koso, ɛkɔhora kɔfa sɔ atẽe he aso kɔboka ehũ maa ɔkɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo anaa? Yede ɛne ehũ, ɛmɔbɔ nu besũa sɔ dwirɛ he. Sɛ ɛmɔyɛ sɔ a, ɔkɔboka ehũ maa ɔkɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo, na ɛhe kɔmaa ekolé ye koli biekũ. Sɛ ɛfa sɔ atẽe he aso boka ehũ ne a, ɔngɔfɛ yaa, na mmom okolé mmokalɛ bɔ ɛfa ma ye ne kɔto nu. Yeti bɔ mmɔden nya aboterɛ, na fa sie wɔnye so kyɛ ɛkɔboka ehũ maa ɔkɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo. Afei koso, bɔ ɔmaa ebiemɔ neane ponografi, ɔne bɔ ɔbokale bɛ maa bɛhwẽne bɛnwo befili yenwo ne, ɛmɔbɔ nu besusu yenwo. d

Ebia né w’adwene yɛ wɔ kyɛ sɛ ɛkɔkã ponografi bɔ ehũ nea nanwo dwirɛ a, ɔkɔfɛ yaa. Ye sɔ de a, ɛkɔhora kɔfrɛ asafo nu panyi bie bɔ ɛmɔpingyé ye paa maa ɔkɔɔboka ɛmɔ so, mmerɛ bɔ ɛne ehũ bɛkã yenwo dwirɛ ne. Kae kyɛ, sɛ ehũ twẽ yenwo fi ponografi nwo po a, ebia ɔkɔhyɛ kãa kora né asa alé ye ali. Yeti nnɛmaa w’abanu bu, na mmom mmɔden bɔ ɔbɔ kyɛ ɔkɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo ne, ɛhẽne yeɛ fa w’adwene sie so ɔ. Sɛ ɛkɔso nya ehũ nanwo aboterɛ a, ngakãngakã ɛmɔ agyaa ne kosó biekũ.—Nwo. 7:8; 1 Kor. 13:4.

SƐ EHŨ KƆSO NEA PONOGRAFI A, NZU YEƐ ƐKƆHORA KƆYƐ Ɔ?

Sɛ ehũ twẽ yenwo fi ponografi nwo, na nziɛ ye osa kɔnea a, aso ɛhẽne kyire kyɛ ɔngɔhora ngɔyakyi ye koraa anaa? Daabi, ɔtte sɔ. Nakoso ɔnate kyɛ wanea ponografi maa waha ye berɛ nati, odikyɛ ɔyere yenwo paa kora né wahora wahwẽ yenwo wafi yenwo. Afei koso, ɔmva yenwo kyɛ wahwẽ yenwo wafi ponografi nwo afoɛ pẽe ne, odwu mmerɛ bie a, ebia okosa kɔɔnea. Yeti nningyein bɔ ɔyɛle bɔ ɔbokale ye maa ɔhwẽne yenwo fili ponografi nwo ne, ɔnzɛkyɛ ɔyakyi. Ebie yeɛ ole kyɛ, intanɛt so nekaa ahoroɛ biemɔ bɔ sɛ ɔkɔ a, ɔkɔmaa ɔkɔnea ponografi ne, ɔnzɛkyɛ ɔkɔ berɛ koraa. (Any. 28:14; Mat. 5:29; 1 Kor. 10:12) Ebiekũ koso, odikyɛ ɔsesã, na ɔyɛ ye adwene foforɛ, na ɔyere yenwo kyɛ ‘okohyi bɔne.’ Sɔ bɔne ne, ebie yeɛ ole ponografi bɔ ebie kɔnea ɔ. Afei koso, odikyɛ ɔyakyi nneyɛɛ bie bɔ ɔttemayé te kyɛ supi, kyire kyɛ ebie bɔ ɔwɔbere yenwo maa yenwo ba ɔ. (Ɛfe. 4:23; Edw. 97:10; Rom. 12:9) Sɛ ɔyere yenwo kyɛ ɔkɔyɛ sɔ nningyein hemɔ a, ɔkɔhora kɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo koraa. e

Kɔso kenga Bible ne, na fa wɔnwo to Yehowa so

Ebia mmɔden bɔ ɛbɔ ne mukoraati sĩ ne, ehũ yɛlle ye adwene kyɛ ɔkɔhwẽ yenwo kofi ponografi nwo. Sɛ ɔba sɔ a, nzu yeɛ ɛkɔhora kɔyɛ ɔ? Ebia ɔnate sɔ nikyee bɔ ehũ yɛ nati, wɔ wora kɔbɔ, w’abanu kobu, na ɛkɔfɛ yaa po. Sɛ ɔba sɔ a, yakyi edwirɛ ne ma Yehowa, na ɛhẽne kɔboka wɔ maa ekonya asomdwee. (1 Pet. 5:7) Afei koso, kɔso sũa Yehowa nwo nikye, bɔ ye mbaeɛ, ná dwenedwene nningyein pá bɔ wayɛ wama wɔ nanwo. Sɛ ɛyɛ sɔ a, ekopingyé Yehowa paa, na ye koso okopingyé wɔ. Yesaya 57:15 maa yenwu kyɛ, Yehowa ne bɛbɔ bɛ wora abɔ, na bɛ dwirɛ yɛ anwumvo ne ‘yeɛ bɛte ɔ.’ Sɔ dwirɛ ne kyire kyɛ, Yehowa pena kyɛ sɔ mmenia nemɔ nye gye wɔ bɛ asetena nu. Yeti, kɔso yere wɔnwo kyɛ ɛkɔyɛ bɔ Yehowa kuro ɔ. Afei, kã ɔhaw bɔ ɛfa nu nanwo dwirɛ kyire mbanyi nemɔ ma bɛboka wɔ. Ebiekũ koso, kɔso nya gyidie kyɛ ebia kyẽabie ehũ ne kɔhora kɔsesã.—Rom. 2:4; 2 Pet. 3:9.

a Brasua bɔ ohũ nea ponografi yeɛ yɛkã yenwo dwirɛ wɔ wa ɔ. Nakoso afutue bɔ ɔwɔ sɔ dwirɛ he anu ne, ɔkɔhora kɔboka brienzua bɔ ye koso, ɔye nea ponografi ɔ.

b Sɛ ebie ahũ anaa ɔye nea ponografi a, Bible ne ngã kyɛ ɔkɔhora kogyina ɛhẽne aso koyira ye.—Mat. 19:9.

c Basesã dumaa nemɔ.

d Ɛmɔ konya edwirɛ pẽe bɔ ɔkɔboka ɛmɔ wɔ jw.org so, ɔne asafo nwomaa ahoroɛ nu. Ebie yeɛ ole edwirɛ bɔ ɔwɔ jw.org so bɔ ye dwirɛti yeɛ ole, Pornography Can Shatter Your Marriage. Afei koso, ɛkɔhora kɔnea edwirɛ bɔ yeɛ ole, NsuroWubetumi Adi Sɔhwɛ So! bɔ ɔwɔ Ɛwɛnelɛ Waen bɔ ɔwale April 1, 2014, kr. 10-12 wɔ Twi nu ne. Ebiekũ koso, ɛkɔhora kɔnea edwirɛ bɔ yeɛ ole, AguamansɛmƐyɛ Agoru Anaa Ɛyɛ Hu? bɔ ɔwɔ Ɛwɛnelɛ Waen bɔ ɔwale August 1, 2013, kr. 3-7 wɔ Twi nu ne.

e Ebiemɔ bɔ banea ponografi maa waha bɛ berɛ ne, basi gyinayɛɛ kyɛ, asafo nu mbanyi bɔ bɛkɔhɔ bɛ berɛ maa bɛkɔboka bɛ ne sĩ ne, bɛkɔhɔ dɔktaniɛ bie bɔ wasũa ponografi nwo nikyee ne berɛ maa ɔkɔboka bɛ.