Qara amadowa massie

Furchonniwa massie

XIINXALLOTE BIRXICHO 24

Ayyaanaamittete Mixoˈne Wonshiˈra Dandiitinanni

Ayyaanaamittete Mixoˈne Wonshiˈra Dandiitinanni

“Dancha looso loosa ceeˈminoonke. Hexxo mudha hoongummoro, yanna iillitanno woyite mixxineemmo.”—GAL. 6:9.

FAARSO 84 Kaaˈlo Hasiissannowa Haˈne Kaaˈlino

GUULCHO a

1. Ninke giddo duuchaho qarra ikkannonkeri maati?

 AYYAANAAMITTETE mixo fushshidheenna tenne mixo wonshiˈra qarra ikkite egentinohe? b Hatto ikkiro tini qarra ikkitinohehu ate calla diˈˈikkootto. Lawishshaho Filippi yinanni rodii huuccattosi woyyeessiˈranna albinni roore ganye huucciˈra hasiˈrino; kayinni isira huuccatto assiˈranno yanna afiˈra qarra ikkitinosi. Eriika yinanni rodoo qanchu soqqansho gambooshshe yannatenni iillate mixo fushshidhino; ikkirono ise woˈmanka woyite gambooshshe barrisidhe iillitanno. Toomaasi yinanni rodii Qullaawa Maxaafa nabbawe gudate duucha hige woˈnaalino. Isi togo yiino: “Qullaawa Maxaafa nabbawa dibaxisannoe. Qullaawa Maxaafa nabbawe gudate sase hige woˈnaaloommo; kayinni sasente yannara Leewaawootu maxaafa iillummoti aguroommo.”

2. Mitte ayyaanaamittete mixo fushshiˈne wonshiˈnoommokkiha ikkiro hexxo mudha hasiissannonkekkihu mayiraati?

2 Wonshiˈroottokki mixo nooheha ikkiro hexxo mudhitooti. Shiima mixo wonshiˈrate nafa yannanna sharro hasiissanno. Isinni mixokki wonshiˈrate sharramakki Yihowa ledo noohe jaalooma naadattotanna isira soqqamate dandiittore baala assa hasiˈrattota leellishshanno. Yihowano assattore naadanno. Hige isi assa dandaattokkire assattora dihasiˈranno. (Far. 103:14; Mik. 6:8) Hakko daafira mixo fushshiˈratto woyite wonshiˈra dandaatto mixo fushshiˈri. Mixo fushshiˈroottoha ikkiro wonshiˈrate maa assa dandaatto? Hanni tennera kaaˈlitannoheta mite hedo laˈno.

MIXOKKI WONSHIˈRATE HASATTO LEXXITANNOHE GEDE ASSIˈRI

Hasattokki lexxitanno gede huucciˈri (Gufo 3-4 lai)

3. Hasatto lowo geeshsha hasiissannota ikkitinohu mayiraati?

3 Ayyaanaamittete mixo wonshiˈrate qaru coyi hasatto heedhannonke gede assiˈrate. Hasatto noosi manchi mixosi wonshiˈrate diinaggaawe loosanno. Mixonke wonshiˈrate noonke hasatto yowolo hendoonniwa iillitanno gede xiibbanno bubbe gedeeti. Bubbe bubbisa agura hoogguro laaqaanchu hedinowa iillasi digattanno. Isinni bubbe lowota ikkituro hedinowa rahe iillara dandaanno. Hatteente gede ninkerano lowo hasatto heedhunkero mixonke mulenni wonshiˈnammora dandiineemmo. Eli Salvadoori heeˈrannohu Deevidi yinanni rodii togo yiino: “Hasatto heedhuˈnero mixoˈne wonshiˈrate diinaggaabbinanni. Aye coyino mixoˈne wonshidhinannita hoolaˈnera diwodhitinanni.” Ikkina hasattonke lexxitanno gede maa assa dandiineemmo?

4. Mayi daafira huucciˈra dandiineemmo? (Filiphisiyusi Sokka 2:13) (Misileno lai.)

4 Hasattokki lexxitanno gede kaaˈlahera Yihowa huucciˈri. Yihowa ayyaanisi widoonni mixokki wonshiˈrate hasatto heedhannohe gede assannohe. (Filiphisiyusi Sokka 2:13 (NW) nabbawi. c) Mito woyite mixo fushshiˈneemmohu fushshiˈra hasiissannonketa anfoommo daafiraati; tini qolte danchate. Ikkirono mixonke wonshiˈrate hasatto hooggankera dandiitanno. Ugaandaho heedhannote Noorina yinanni rodoo woˈnaalshi tenne leellishanno. Ise Qullaawa Maxaafa xiinxallisate mixo fushshidhino; ikkollana rosiisate ikkado diˈˈikkoomma yite heddanno daafira tenne mixo wonshiˈrate hasatto dinose. Noorina kaaˈlinoseri maati? Ise togo yitino: “Qullaawa Maxaafa xiinxallisate hasatto heedhannoe gede kaaˈlaera barru baala Yihowa huucciˈroomma. Rosiisate dandooˈya woyyeessiˈrate sharrame huuccattoˈya ledo sumuu yaannore assoomma. Boodu agani gedensaanni hasattoˈya lexxitinota huwatoomma. Hakko dironni lame manna Qullaawa Maxaafa xiinxallisa hanafoomma.”

5. Mixonke wonshiˈrate hasattonke lexxitanno gede maa hiinca dandiineemmo?

5 Yihowa assinohere hiinci. (Far. 143:5) Soqqamaasinchu Phaawuloosi Yihowa uyinosi elto hiincino; tini qolte isi Yihowara diinaggaawe soqqamanno gede assitinosi. (1 Qor. 15:9, 10; 1 Xim. 1:12-14) Hatteente gede atino Yihowa assinohere hiincitto kiiro mixokki wonshiˈrate noohe hasatto lexxitanno. (Far. 116:12) Hanni Honduraasi heedhannoti mitte rodoo woˈma yanna suwisaancho ikkate mixose wonshidhanno gede kaaˈlinoseri maatiro laˈno. Ise togo yitino: “Yihowa mageeshshi geeshsha baxannoero hiincoomma. Isi mannisiwa abbinoe. Towaatannoe hattono agarannoe. Konni garinni hiincaˈya Yihowara nooe baxillinna mixoˈya wonshiˈrate nooe hasatto lexxitanno gede assitino.”

6. Hasattonke lexxitanno gede kaaˈlannonkeri woluri maati?

6 Mixokki wonshiˈrittoro afiˈratto atoote illachishi. Hanni aleenni kulliti Eriika qanchu soqqansho gambooshshe yannatenni haˈrate fushshidhino mixo wonshidhanno gede kaaˈlinosere laˈno. Ise togo yitino: “Soqqansho barrisire haˈraˈyanni lowori gate baˈˈannoeta wodanchoomma. Kayinni yannatenni haˈrummaro roduuwa keere haaˈranna insa ledo hasaawa dandeemma. Qoleno soqqansho baxissannoe gede assitannoetanna dandooˈya woyyeessiˈreemma gede kaaˈlitannoe hedo macciishsha dandeemma.” Eriika qanchu soqqansho gambooshshe yannatenni hadhuro afidhanno atoote illachishshino; hattono ise mixose wonshidhino. Atina hiikkonne atoote illachisha dandaatto? Mixo fushshiˈroottohu Qullaawa Maxaafa nabbawate woy huuccatto assiˈrate ikkiro, hatto assakki Yihowa ledo noohe jaalooma kaajjishshanno gara hedi. (Far. 145:18, 19) Woy mixo fushshiˈroottohu mitto Maganu baxanno akata woyyeessiˈrate ikkiro, kuni akati wolootu ledo noohe aante seekkanno gara hedi. (Qol. 3:14) Mixokki wonshiˈra hasiˈrattohu mayiraatiro borreessite amaxxi; borreessiˈrootto coye ganyite lai. Aleenni kullihu Toomaasi togo yiino: “Mixoˈya wonshiˈreemmo gede assannohu duuchu korkaati heeˈriro tenne mixoˈya wonshiˈrate roore diinaggaaweemmo.”

7. Huuliyonna minaamasi mixonsa wonshiˈranno gede kaaˈlinonsari maati?

7 Mixokki wonshiˈratto gede kaaˈlitannohe jaallawa aani. (Law. 13:20) Hanni Huuliyonna minaamasi soqqanshonsa halashshiˈrate fushshidhino mixo wonshidhanno gede kaaˈlinonsari maatiro laˈno. Huuliyo togo yiino: “Mixonke wonshiˈneemmo gede kaaˈlitannonke jaalla doodhinoommo; hattono insa ledo mixonke daafira hasaambeemmo. Insa giddo batinyu ninkete gedee mixo fushshidhe wonshidhinoreeti; hakko daafira kaaˈlannonkere kultankera dandiitanno. Qoleno jaallanke mixonke wonshiˈrate ma garinni qixxaambanni heeˈnoommoro xaˈmitannonke; hattono hasiisanno woyite kaaˈlannore kulte jawaachishshannonke.”

HASATTO HOOGGANNONKE WOYITE

Mixokki wonshiˈrate sharrami (Gufo 8 lai)

8. Mixonke wonshiˈrate sharrammeemmohu hasatto heedhannonke woyite calla ikkiro mayi kalaqamara dandaanno? (Misileno lai.)

8 Noore coyiˈniro ninke baalunkura mixonke wonshiˈrate hasatto heedhannonkekki woyiti no. Hatto yaa kayinni mixonke wonshiˈrate sharrama didandiineemmo yaateni? Deeˈni. Lawishshaho lowo bubbe yowolo hendoonniwa iillitanno gede xiibbara dandiitanno. Ikkirono, mito woyite bubbete wolqa ajjara mito woyite kayinni horontanni hooggara dandiitanno. Hatto yaa kayinni yowolo laaqannohu noowiinni milli yaa didandaanno yaateni? Hatto yaa diˈˈikkino. Lawishshaho mite yowolora motore no; mitete qole laaqiˈraanchu no. Yowolo laaqanno manchi hedinowa iillate kuri coyibba horoonsiˈrara dandaanno. Hasattonkeno tenne bubbe gedeeti yaa dandiinanni; mito woyite lexxitara mito woyite kayinni ajjara dandiitanno. Mito woyite qole mixonke wonshiˈrate hasatto horonta hooggankera dandiitanno. Hakko daafira mixonke wonshiˈrate sharrammeemmohu hasatto heedhannonke woyite calla ikkiro, tenne mixo horonta wonshiˈra hoongammora dandiineemmo. Yowolo laaqanno manchi hedinowa iillate wole faro horoonsiˈrannonte gede, ninkeno hasatto hooggunkero nafa mixonke wonshiˈrate sharrama dandiineemmo. Hige tenne assa shota diˈˈikkitino; kayinni mixokki wonshiˈratto woyite hagiidhatto. Hanni hasatto hooggunkero ma assa dandiineemmoro laˈnammora albaanni aante noo xaˈmora dawaro afiˈrate woˈnaallo.

9. Hasatto noonkekkiha ikkiro nafa mixonke wonshiˈrate sharrama soˈroteni? Xawisi.

9 Yihowa isira hagiirrunninna uminke fajjonni soqqammammosira hasiˈranno. (Far. 100:2; 2 Qor. 9:7) Ikkina mixonke wonshiˈrate hasatto hooggunkero sharrama hasiissannonke? Hanni soqqamaasinchu Phaawuloosi lawishsha laˈno. Isi, “Manninateˈya gadadisanni miirannoe gede asseemmo” yiino. (1 Qor. 9:25-27) Phaawuloosi hasatto hooggusiro nafa gara ikkinore assate isonooto giddeessino woyiti no. Yihowa Phaawuloosi assinorinni hagiidhino? Ee hagiidhino! Phaawuloosi assinorira Yihowa maassiˈrinosi.—2 Xim. 4:7, 8.

10. Hasatto hooggunkero nafa mixonke wonshiˈrate sharramanke maaho kaaˈlitannonke?

10 Hatteente gede ninkeno hasatto noonkekkiha ikkiro nafa mixonke wonshiˈrate sharrammanna laˈˈanno woyite Yihowa hagiidhanno. Yihowa mitto coye assineemmohu woˈmanka woyite hakko coye banxeemmo daafira ikkikkinni iso banxeemmohura ikkinota afino daafira hagiidhanno. Yihowa Phaawuloosi maassiˈrinte gede ninkeno assineemmorira maassiˈrannonke. (Far. 126:5) Yihowa atoote afiˈranke, hasatto heedhannonke gede nafa assitara dandiitanno. Poolaandete heedhannoti Luusiina yinanni rodoo togo yitino: “Mito woyite, roorenkanni daafursannoe woyite soqqansho fula dibaxisannoe. Ikkirono soqqansho fule higeemma woyite lowo geeshsha hagiidheemma.” Hanni hasatto hooggannonke woyite maa assa dandiineemmoro laˈno.

11. Yihowa ninkeneeto qeeˈlate akata lossiˈneemmo gede kaaˈlannonkehu hiittoonniiti?

11 Ateneeto qeeˈlate huuccatto assiˈri. Meessanaa qeeˈla hedonkenna assootenke eemadhate dandooti. Duucha woyite tini yaatto busha coye assineemmokki gede qoropha yitanno tiro afidhino. Ikkirono dancha looso loosateno roorenkanni loonseemmo loosi shota ikkannonkekki woyite woy hasatto hooggannonke woyiteno ninkeneeto qeeˈla hasiissannonke. Meessanaa qeeˈla qullaawu ayyaani laalo wido ikkitinota qaagi; hakko daafira Yihowa konne hasiisanno akata lossiˈratto gede kaaˈlannoha qullaawa ayyaanasi aannohe gede huucciˈri. (Luq. 11:13; Gal. 5:22, 23) Aleenni kullihu Deevidi huuccatto kaaˈlitinosi gara xawisino. Isi hojju xiinxallosi albinni roore ganye assiˈra hasiˈrino. Isi togo yiino: “Yihowa aneneeto qeeˈlate akata lossiˈreemmo gede kaaˈlaera huucciˈroommo. Yihowa kaaˈleennae hojju xiinxallo pirogiraame fushshiˈre ganye xiinxalla dandoommo.”

12. Rosiisaancho 11:4 noohu xintu seeri ayyaanaamittete mixonke wonshiˈneemmo gede kaaˈlannonkehu hiittoonniiti?

12 Baalunku coyi injaaˈne geeshsha agartinoonte. Tenne alamera baalunku coyi injaa hoogara dandaanno. Baalunku coyi injaanke geeshsha agadhineemmoha ikkiro mixonke horo wonshiˈra hoongammora dandiineemmo. (Rosiisaancho 11:4 nabbawi.) Daayineeli yinanni rodii, “Baalunku coyi injaanno yanna dino. Mitto coye hananfeemmo woyite coyi injaannonke gede assinanni heeˈnoommo” yiino. Ugaandaho heeˈrannohu Pooli yinanni rodii qole, techo gaˈa yaa hasiissannonkekkihu mayiraatiro wole korkaata kulanni togo yiino: “Qarra ikkanno coyi heeˈreennanni mitto coye hananfummoro Yihowa maassiˈrannonke.”—Mil. 3:10.

13. Mixonke wonshiˈrate shiimare assine hanafa dancha ikkitinohu mayiraati?

13 Shiimare assite hanafi. Mixonke wonshiˈra dandiineemmokkita labbunkero hasatto hooggankera dandiitanno. Aterano hatto lawannoheha ikkiro, mixokki wonshiˈrate shiimare assite hanafa dandaatto? Mixo fushshiˈroottohu mitto akata lossiˈrate ikkiro konne akata leellishate shiimare assite hanafi. Mixokki Qullaawa Maxaafa nabbawe guda ikkituro shiima shiima nabbawate pirogiraame fushshiˈra dandaatto? Hanafote kullihu Toomaasi diru giddo Qullaawa Maxaafa nabbawe gudate fushshiˈrino mixo wonshiˈra qarra ikkitinosi. Isi togo yiino: “Konni garinni rahe rahe nabbawa dandeemmokkita huwatummo. Hakko daafira wolu garinni nabbawate woˈnaalummo; barru baala shiima shiima gafa nabbawe hiincate yanna gaaˈmummo. Konni garinni nabbawaˈya nabbawa baxeemmo gede assitinoe.” Toomaasi nabbawa baxino daafira albinni roore seeda yanna nabbawa hanafino. Jeefote isi Qullaawa Maxaafa nabbawe gudino. d

GUFICHO IKKANNORI TUNCU YIIHERO HEXXO MUDHITOOTI

14. Mixonke wonshiˈra qarra ikkitannonke gede assannori mayi tuncu yaankera dandaanno?

14 Lowo hasatto heedhunkerono woy ninkeneeto eemadhinummorono guficho ikkannori tuncu yaankera dandaanno. Lawishshaho ‘hedeweelchu coyi’ mixonke wonshiˈrate sharrammeemmo yanna hoongeemmo gede assankera dandaanno. (Ros. 9:12) Hexxo mudhineemmonna wolqa baˈneemmo gede assanno qarri iillankera dandaanno. (Law. 24:10) Guuntete xeˈne noonkere ikkinoommo daafira mixonke wonshiˈra qarra ikkitannonke gede assitanno soˈro loonsammora dandiineemmo. (Rom. 7:23) Woy daafurrammora dandiineemmo. (Mat. 26:43) Guficho woy ataawe ikkannonkere qeelleemmo gede kaaˈlannonkeri maati?

15. Guficho ikkannori tuncu yiinke yaa mixonke wonshiˈra didandiineemmo yaateni? Xawisi. (Faarso 145:14)

15 Guficho ikkannori tuncu yiihe yaa mixokki wonshiˈra didandaatto yaa ikkitinokkita qaagi. Qullaawu Maxaafi qarra ikkannonkeri duucha hige tuncu yaankera dandaannota kulanno. Ikkirono, iillannonke qarra Yihowa kaaˈlonni qeelle saˈˈa dandiineemmotano kulanno. (Faarso 145:14 nabbawi.) Aleenni kullihu Filippi togo yiino: “Qaru coyi mixoˈya wonshiˈra hoogummo yanna ikkitukkinni mixoˈya wonshiˈrate galagale sharramaˈyaati.” Aleenni kullihu Deevidino togo yiino: “Iillannoe qarra gufichu gede ikkikkinni, Yihowa mageeshshi geeshsha baxeemmoro leellisheemmo faro gede asse laˈˈate woˈnaaleemmo.” Addanko, qarra woy ataawe ikkannori heeˈreennanni mixonke wonshiˈrate sharramanke Yihowa hagiirsiisa hasiˈneemmota leellishshanno. Yihowa mixonke wonshiˈrate woˈmanka woyite sharrammanna laˈˈanno woyite lowo geeshsha hagiidhanno!

16. Guficho woy ataawe ikkinonke coyinni maa rosa dandiineemmo?

16 Guficho woy ataawe ikkinohe coyinni rosate woˈnaali. Guficho ikkanno coyi tuncu yiinohehu mayiraatiro hedi; hattono ateneeto togo yite xaˈmi: ‘Togoo coyi galagale iillannoekki gede maa assa dandeemmo?’ (Law. 27:12) Mito woyite iillinohe qarri fushshiˈrootto mixo wonshiˈra dandaattokkita ikkitinota leellishannoha ikkara dandaanno. Hatto ikkiro, fushshiˈrootto mixo wonshiˈra dandaattoteronna teˈee wirro buuxi. e Yihowa wolqankera aleenni ikkitino mixo wonshiˈra hoongoommo daafira didadillanno.—2 Qor. 8:12.

17. Konni albaanni wonshiˈnoommo mixo qaaga hasiissannonkehu mayiraati?

17 Konni albaanni wonshiˈrootto mixo qaagi. Qullaawu Maxaafi “Maganu halaalaancho yoo yaannoho; loosoˈne . . . dihawanno” yaanno. (Ibi. 6:10) Hakko daafira atino konni albaanni assoottore hawa dihasiissannohe. Konni albaanni, Yihowa ledo noohe jaalooma kaajjishiˈrate, isi daafira wolootaho kulate woy cuuamate fushshiˈrootto mixo wonshiˈrate assoottore hiinci. Konni albaanni fushshiˈroottota ayyaanaamittete mixo wonshiˈroottonte gede xa noohe mixo wonshiˈrateno sharrama dandaatto.—Fil. 3:16.

Haˈratto doogo baxi (Gufo 18 lai)

18. Mixonke wonshiˈrate sharrammeemmo woyite maa qaaga hasiissannonke? (Misileno lai.)

18 Yowolo laaqanno manchi hedinowa iille hagiidhannonte gede atino Yihowa kaaˈlonni mixokki wonshiˈra dandaatto. Kayinni yowolo laaqannohu batinyu manni haˈranno doogono baxannota qaagi. Hatteente gede atino ayyaanaamittete mixokki wonshiˈrate sharramatto woyite Yihowa kaaˈlinohenna maassiˈrinohe gara deˈooti. (2 Qor. 4:7) Hexxo mudha hoogittoro lowo atoote afiˈratto.—Gal. 6:9.

FAARSO 126 Baqqi Yite Heeˈri, Kaajjite Uurri, Jawaati

a Ayyaanaamittete mixo fushshiˈneemmo gede duucha hinge jawaachinshanninke. Kayinni mitte kaajja mixo fushshiˈne wonshiˈra dandiinoommokkihalla ikki? Konni birxichira mixonke wonshiˈrate kaaˈlitannonketa addi addi doogga laˈneemmo.

b HARANCHO XAWISHSHA: Yihowara albinni roore soqqamatenna iso hagiirsiisate diinaggaambe assineemmo coyi baalu ayyaanaamittete mixooti. Lawishshaho mitto Maganu baxanno akata woyyeessiˈrate woy albinni roore Qullaawa Maxaafa nabbawate, hojju xiinxallo assiˈrate woy soqqansho fulate mixo fushshiˈneemmoha ikkara dandaanno.

c Filiphisiyusi Sokka 2:13, NW: “Maganu hagiidhanno coyira hasatto heedhannoˈne gedenna loosoho kaˈinanni gede wolqa aannoˈne.”

d Tiokiraasennihu Soqqanshote Rosi Mine Uyinanni Qajeelsha Horoonsiˈri yaanno maxaafa (Amaaru Afoo) qoola 10-11, gufo 4 lai.

e Ledde afate Maaja 15, 2008 Agarooshshu Shaera (Amaaru Afoo) fulinoha “Assa Dandiineemmo Coye Illachinshe Hagiirraamma Ikka” yaanno birxicho lai.