Jehovovi svedkovia neoslavujú narodeniny, pretože zistili, že takéto oslavy sa nepáčia Bohu. Hoci Biblia oslavy narodenín priamo nezakazuje, umožňuje nám pochopiť podstatu týchto osláv i to, aký je Boží názor na ne. Zamyslime sa nad nasledujúcimi štyrmi skutočnosťami a biblickými zásadami, ktoré s nimi súvisia.

1.   Oslavy narodenín majú pohanský pôvod. Podľa slovníka Standard Dictionary of Folklore, Mythology, and Legend od vydavateľstva Funk & Wagnalls tieto oslavy majú pôvod vo viere, že v deň narodenín „môžu na oslávencov útočiť zlí duchovia a pôsobiť zlé vplyvy“ a že „prítomnosť priateľov a ich blahoželania pomáhajú oslávenca chrániť“. V knihe The Lore of Birthdays (Tradícia narodenín) sa píše, že v starých dobách bol „dátum narodenia nevyhnutný na zostavenie horoskopu“, čo súviselo s „mystickou vedou zvanou astrológia“. V tejto knihe sa tiež uvádza, že „narodeninové sviečky majú podľa ľudovej povery zvláštnu magickú moc v súvislosti so spĺňaním želaní“.

    Biblia však odsudzuje mágiu, veštenie, špiritizmus a „podobné veci“. (5. Mojžišova 18:14; Galaťanom 5:19–21) Je zaujímavé, že jedným z dôvodov, pre ktoré Boh odsúdil staroveké mesto Babylon, bolo to, že jeho obyvatelia sa venovali astrológii, čo je druh veštenia. (Izaiáš 47:11–15) Jehovovi svedkovia neskúmajú podrobne pôvod každého zvyku, no ak Biblia stavia nejaký zvyk do zlého svetla, neignorujú to.

2.   Raní kresťania neoslavovali narodeniny. Dielo The World Book Encyclopedia uvádza, že prví kresťania „považovali oslavu akýchkoľvek narodenín za pohanský zvyk“. Podľa Biblie sú naším vzorom apoštoli a ďalší, ktorých vyučoval priamo Ježiš. A tohto vzoru by sa mali držať všetci kresťania. (2. Tesaloničanom 3:6)

3.   Jediná slávnosť, ktorú majú kresťania sláviť, nesúvisí s narodením, ale so smrťou – a to so smrťou Ježiša. (Lukáš 22:17–20) To nie je prekvapujúce, keďže Biblia hovorí, že lepší je „deň smrti ako deň narodenia“. (Kazateľ 7:1) Ježiš mal na konci svojho pozemského života dobré meno u Boha, takže deň jeho smrti sa stal významnejším než deň jeho narodenia. (Hebrejom 1:4)

4.   V Biblii sa neobjavuje žiadna zmienka, že by niekto z Božích služobníkov oslavoval narodeniny. To nie je náhoda, pretože o dvoch narodeninových oslavách sa Biblia zmieňuje. Išlo o oslavy narodenín ľudí, ktorí neslúžili Bohu, a ani o jednej z nich sa nepíše v pozitívnom svetle. (1. Mojžišova 40:20–22; Marek 6:21–29)

 Tak ako všetci dobrí rodičia, aj svedkovia dávajú svojím deťom najavo lásku po celý rok a k tomu patrí aj dávanie darčekov či príjemné priateľské stretnutia. Snažia sa napodobňovať dokonalý príklad Boha, ktorý spontánne dáva svojím deťom dobré veci. (Matúš 7:11) Ako vidno z nasledujúcich vyjadrení, deti svedkov nemajú pocit, že o niečo prichádzajú.

•   „Je oveľa lepšie dostať darček vtedy, keď to vôbec nečakáte!“ (12-ročná Tammy)

•   „Je pravda, že mi rodičia nekupujú darčeky na narodeniny, ale dávajú mi ich inokedy. A to sa mi páči viac, lebo ma vždy prekvapia.“ (11-ročný Gregory)

•   „Dajú vám tortu, zaspievajú pesničku a po 10 minútach je koniec. To je zábava? Mali by ste prísť k nám. Potom uvidíte, čo je poriadna zábava!“ (6-ročný Eric)