Aký názor majú Jehovovi svedkovia na pohrebné zvyky?
Svoj pohľad na pohreby a smútočné zvyky zakladáme na Biblii. V Biblii sa o tejto téme hovorí napríklad toto:
Smútiť nad smrťou blízkeho človeka je normálne. Ježišovi učeníci smútili, keď im zomrel niekto blízky. (Ján 11:33–35, 38; Skutky 8:2; 9:39) A ani my také situácie nevnímame ako čas na hlučnú zábavu. (Kazateľ 3:1, 4; 7:1–4) Skôr to berieme ako čas na to, aby sme prejavili pozostalým súcit. (Rimanom 12:15)
Ak niekto zomrie, nedokáže nič vnímať ani si nič neuvedomuje. Bez ohľadu na to, z akého národa alebo kultúry pochádzame, veríme tomu, čo o stave mŕtvych učí Biblia. Preto sa vyhýbame zvykom, ktoré sú založené na predstave, že človek po smrti žije ďalej v nejakej inej forme a môže zasahovať do života ľudí. (Kazateľ 9:5, 6, 10) K takým zvykom patrí napríklad bdenie pri mŕtvom, okázalé pohrebné obrady, obrady pri výročí úmrtia, obete za mŕtvych, prihováranie sa a predkladanie prosieb mŕtvemu a vdovské či vdovecké rituály. Keď sa takým zvykom vyhýbame, poslúchame tým biblický príkaz: „Oddeľte sa... a prestaňte sa dotýkať nečistého.“ (2. Korinťanom 6:17)
Tí, ktorí zomreli, majú nádej, že budú znovu žiť. Učenie Biblie nám dáva nádej, že príde čas, keď budú mŕtvi vzkriesení a keď už ľudia nebudú zomierať. (Skutky 24:15; Zjavenie 21:4) Táto nádej zmierňovala smútok kresťanov v prvom storočí. A aj nám pomáha, aby sme svoj smútok neprejavovali extrémnym spôsobom. (1. Tesaloničanom 4:13)
Podľa Biblie by sme sa mali správať skromne a neokázalo. (Príslovia 11:2) Pohreb by nemal byť príležitosťou na ukazovanie svojho spoločenského postavenia alebo ekonomickej situácie. (1. Jána 2:16) Preto neusporadúvame honosné pohreby s cieľom upútať pozornosť alebo zabaviť ani sa nesnažíme prítomných ohromiť prehnane drahou truhlou či extravagantným oblečením.
Svoje názory na pohrebné zvyky nevnucujeme druhým. Aj v tejto oblasti sa riadime zásadou: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ (Rimanom 14:12) Keď však niekoho náš názor zaujíma, radi mu ho vysvetlíme, no robíme to „s miernosťou a hlbokou úctou“. (1. Petra 3:15)
Ako vyzerajú pohreby Jehovových svedkov?
Miesto konania: Keď sa rodina rozhodne usporiadať pohreb, môže si vybrať, či sa bude konať v sále Kráľovstva, v dome smútku, v súkromnom dome, v krematóriu alebo priamo pri hrobe.
Smútočný obrad: Počas obradu rečník uteší pozostalých slovami z Biblie. Vysvetlí, čo sa v nej hovorí o smrti a o nádeji na vzkriesenie. (Ján 11:25; Rimanom 5:12; 2. Petra 3:13) Môže tiež spomenúť dobré vlastnosti zosnulého, prípadne vyzdvihnúť, ako verne slúžil Bohu a v čom nám dal príklad. (2. Samuelova 1:17–27)
Prítomní môžu zaspievať pieseň založenú na biblických myšlienkach. (Kolosanom 3:16) Pohrebný obrad sa ukončí modlitbou, ktorá obsahuje utešujúce myšlienky. (Filipanom 4:6, 7)
Poplatky alebo zbierky: Nežiadame poplatky za žiadne náboženské úkony, teda ani za pohreby. A ani na našich zhromaždeniach nerobíme žiadne zbierky. (Matúš 10:8)
Prítomní: Na pohrebe, ktorý sa koná v sále Kráľovstva, sú vítaní aj tí, ktorí nie sú Jehovovými svedkami. Tak ako všetky naše zhromaždenia, aj pohrebné obrady sú prístupné verejnosti.
Chodia Jehovovi svedkovia na pohreby, ktoré usporadúvajú iné náboženské organizácie?
Každý svedok sa v tejto otázke rozhoduje sám a riadi sa pri tom Bibliou a svojím svedomím. (1. Timotejovi 1:19) No nezapájame sa do náboženských obradov, o ktorých sme presvedčení, že nie sú v súlade s Bibliou. (2. Korinťanom 6:14–17)