Jehovovi svedkovia sa riadia biblickou radou, aby nereagovali na každé obvinenie alebo zakaždým, keď sa im niekto posmieva. Napríklad jedno biblické príslovie radí: „Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby.“ ​(Príslovia 9:7, 8, Katolícky preklad; 26:4) Keby sme sa príliš zaoberali falošnými obvineniami, len by sme sa nechali zatiahnuť do hádok. Svoj čas a energiu venujeme radšej tomu, aby sme sa páčili Bohu. (Žalm 119:69)

 Samozrejme, vieme, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kazateľ 3:7) Radi sa venujeme ľuďom, ktorí naozaj chcú vedieť, čo je pravda. No vyhýbame sa polemikám, ktoré nikam nevedú. Takto to robil Ježiš a jeho učeníci a my chceme napodobňovať ich príklad.

•   Ježiš neodpovedal, keď ho falošne obviňovali pred Pilátom. (Matúš 27:11–14; 1. Petra 2:21–23) Neodpovedal ani vtedy, keď ho falošne obviňovali, že je pijan a nenásytný človek. Chcel, aby zaňho hovorili jeho skutky. Bolo to v súlade s jeho vlastným výrokom, že „múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami“. (Matúš 11:19) Keď si to však situácia vyžadovala, odvážne sa obhajoval pred tými, ktorí ho ohovárali. (Matúš 15:1–3; Marek 3:22–30)

   Ježiš svojich učeníkov učil, že sa nemajú dať zastrašiť falošnými obvineniami. Povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ ​(Matúš 5:11, 12) Ale povedal aj to, že niekedy takéto obvinenia dávajú príležitosť obhájiť svoju vieru. Svojim učeníkom sľúbil, že v takých situáciách im „dá ústa a múdrosť, ktorej žiadni ich protivníci dovedna nebudú schopní odolať alebo prieť sa“. (Lukáš 21:12–15)

•   Apoštol Pavol kresťanom radil, aby sa vyhýbali neplodným polemikám s odporcami. Opísal také hádky ako „neužitočné a márne“. (Títovi 3:9; Rimanom 16:17, 18)

•   Apoštol Peter kresťanov povzbudzoval, aby svoju vieru obhajovali, keď to bude možné. (1. Petra 3:15) Ale aj on uznáva, že často sa to dá lepšie urobiť skutkom ako slovom. Napísal im, aby „konaním dobra umlčali pochabé reči nevedomých ľudí“. (1. Petra 2:12–15)