V sobotu 9. marca 2013 sa vo vzdelávacom stredisku Jehovových svedkov v Pattersone v štáte New York konala graduácia študentov 134. triedy biblickej školy nazývanej Gileád. V tejto škole sa skúsení evanjelisti spomedzi Jehovových svedkov školia ešte lepšie vykonávať duchovnú službu. Na programe graduácie sa zúčastnilo 9 912 prítomných, medzi ktorými boli aj priatelia a rodinní príslušníci študentov.

Programu predsedal Mark Sanderson, člen vedúceho zboru Jehovových svedkov. Pripomenul poslucháčom, že škola Gileád bola založená už pred 70 rokmi, 1. februára 1943. Pri príležitosti jej slávnostného otvorenia vtedajší riaditeľ Nathan Knorr poukázal na jej účel slovami: „Určite by bolo možné dostať sa [s dobrým posolstvom o Božom Kráľovstve] k stovkám a tisícom ďalších, keby bolo viac robotníkov v poli. Vďaka Pánovej milosti ich bude viac.“ Bola jeho viera namieste?

Áno, ako to dokumentuje jeden príklad. Krátko po zriadení tejto školy navštívil brat Knorr Mexiko a zisťoval, kam by mohli byť misionári po jej absolvovaní poslaní. Pri jeho návšteve bolo zorganizované zhromaždenie, na ktoré boli pozvané všetky zbory z okruhu 240 kilometrov od mesta Mexiko. Na zhromaždení sa zúčastnilo 400 ľudí. Dnes, takmer sedem desaťročí od príchodu prvých absolventov Gileádu do Mexika, by sme tu na takomto stretnutí mohli očakávať účasť viac ako 200 000 ľudí.

„Čo je to v tvojej ruke?“ Tak znel názov prejavu, ktorý predniesol Anthony Griffin, člen výboru odbočky v Spojených štátoch. Bol založený na slovách z 2. Mojžišovej 4:2, kde sa Boh opýtal Mojžiša: „Čo je to v tvojej ruke?“ Mojžiš odpovedal: „Prút.“ Jehova potom využil tento prút ako symbol zverenej autority a splnomocnenia na vykonanie rôznych úloh. (2. Mojžišova 4:5) Keď Mojžiš využíval túto autoritu na chválu Boha, mal Božie schválenie. Ale keď ju pri „Meribe“ využil na to, aby vyzdvihol seba a tvrdo skritizoval svojich bratov, Bohu sa to nepáčilo. (4. Mojžišova 20:9–13)

Brat Griffin prirovnal Mojžišov prút ku školeniu, ktoré študenti Gileádu práve absolvovali, a vyzval ich, aby ho nikdy nevyužívali na presadzovanie svojej autority. Ako ho majú využívať? Radil im: „To, čo ste dostali, využívajte na chválu Jehovu. Potom sa na vás tí, ktorým slúžite, budú pozerať ako na dar.“

„Pamätajte na mannu.“ Stephen Lett z vedúceho zboru rozobral biblickú správu o manne, ktorú Boh zázračne dával Izraelitom na pustatine, a vyvodil z nej štvoraké poučenie.

• Naďalej usilovne pracujte. (4. Mojžišova 11:8) Ak mali mať Izraeliti z manny osoh, museli ju ísť rýchlo zbierať. Tým sa však ich práca neskončila, lebo z nej ešte museli pripraviť nejaké jedlo. (2. Mojžišova 16:21)

• Nikdy nebuďte nespokojní s tým, čo vám Jehova dáva. (4. Mojžišova 11:5, 6) Izraeliti sa na mannu sťažovali. Boh sa však na ich sťažnosti pozeral ako na sťažnosti proti nemu samému. Podobne ako manna, ani duchovný pokrm, ktorý dnes dostávame, nie je vždy špeciálnou delikatesou, ale vždy je výživný. Preto by sme mali byť vďační za všetko, čo nám Jehova dáva.

• Bezvýhradne dôverujte, že Jehova sa o vás postará. Boh bol v poskytovaní manny spoľahlivý. Dával ju deň čo deň a v deň pred sabatom poskytol dvojnásobnú dávku. (2. Mojžišova 16:22–26) Aj my dnes môžeme Bohu dôverovať, že sa postará o naše potreby. (Matúš 6:11)

• Boh nikdy nepožehná neposlušnosť. (2. Mojžišova 16:19, 20, 25–28) Izraeliti, ktorí vyšli zbierať mannu v sabat, hľadali zbytočne a ešte aj vzbudili Jehovovu nevôľu. A tí, ktorí si v ostatné dni okrem dňa pred sabatom odložili niečo z nej do ďalšieho dňa, zistili, že sčervivela a zapácha.

Brat Lett nabádal študentov, aby pamätali na poučenie z biblickej správy o manne. Keď si ho vezmú k srdcu, Jehova „otvorí nebeské stavidlá a vyleje na nich požehnanie“. (Malachiáš 3:10)

„Buďte pripravení na život v novom svete.“ William Samuelson, ktorý má na starosti oddelenie teokratických škôl, vysvetlil, že hoci sa už nevieme dočkať života v novom svete, mali by sme sa zameriavať hlavne na to, aby sme naň boli pripravení. Na to je potrebné „byť zdravej mysle“. (1. Petra 4:7)

Zdravá myseľ sa prejaví napríklad v tom, ako sa staviame k svojim nedostatkom. Nemali by sme všetku vinu za svoje chyby zvaľovať na Satana a na svet, ktorý je v jeho moci, a myslieť si, že keď Boh v novom svete odstráni zlé vplyvy, potom svoje chyby napravíme. Proti zlým povahovým črtám, napríklad sebectvu, musíme bojovať už teraz, a to tak, že si budeme „obliekať novú osobnosť“. (Efezanom 4:24)

„Odložte pero.“ Mark Noumair, inštruktor Gileádu, hovoril o „našom sklone písať vlastný scenár k svojmu životu“. Potom povedal, že by sme mali „odložiť pero“ a nechať písanie tohto scenára na Jehovu.

Varovným príkladom je kráľ Saul. Keď začal kraľovať, bol pokorným, skromným mužom, ktorý netúžil vyniknúť. (1. Samuelova 10:22, 27; 11:13) No už zakrátko „písal vlastný scenár“, keď robil to, čo sám považoval za správne, a snažil sa získať slávu pre seba. Boh ho za jeho neposlušnosť zavrhol. (1. Samuelova 14:24; 15:10, 11)

Hoci študenti boli až dosiaľ verní, brat Noumair im pripomenul, že aj naďalej musia konať Božiu vôľu Božím spôsobom. Varoval ich: „Pozor, to, že vás Boh používa, nemusí znamenať, že máte jeho priazeň.“ Napríklad Mojžiš pri zázračnom vyvedení vody zo skaly nekonal podľa pokynov, ktoré mal od Boha. Voda síce vytryskla, ale Jehovovu priazeň nemal. (4. Mojžišova 20:7–12)

„Anjel letiaci prostriedkom neba volá silným hlasom a my s ním.“ Tento bod programu založený na slovách zo Zjavenia 14:6, 7 viedol inštruktor Gileádu Sam Roberson. Po úvodných slovách vyzval študentov, aby v krátkych scénkach predviedli, čo v poslednom čase zažili pri zvestovaní o Kráľovstve. Napríklad jeden študent, ktorý sa v nemocnici zotavoval po operácii, sa začal rozprávať o Biblii so zdravotnou sestrou. Keďže bola z Peru, začal rozhovor tým, že jej na webovej stránke www.pr418.com ukázal fotografiu Jehovových svedkov pri zvestovaní v peruánskej provincii Chachapoyas. Vďaka jeho iniciatíve ona i jej manžel začali študovať Bibliu.

„Obalamutil si ma... takže som bol obalamutený.“ ​(Jeremiáš 20:7) Allen Shuster, člen výboru odbočky v Spojených štátoch, viedol interview s dvoma manželskými pármi z triedy. Títo študenti mali pocit, akoby ich Jehova „obalamutil“. V akom zmysle? Spočiatku pochybovali, či toto školenie zvládnu. Počas štúdia však boli prekvapení, ako im Jehova pomáhal, takže to napokon dokázali. Keď sestra Marianne Aronssonová hovorila, čo jej dalo školenie v Gileáde, povedala: „Nikdy nebudem mať problém s tým, čo študovať. Uvedomila som si, že každý verš v Biblii je ako poklad.“

„Napodobňujte ich vieru.“ Hlavný prejav programu graduácie mal David Splane z vedúceho zboru. Téma prejavu vychádzala zo slov v Hebrejom 13:7, kde sa píše: „Pamätajte na tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, ktorí vám hovorili Božie slovo, a pozorne sledujúc, ako sa prejavuje ich správanie, napodobňujte ich vieru.“ Ako prejavili vieru tí, ktorí sa „ujímali vedenia“ medzi Jehovovými svedkami pred 70 rokmi?

Dňa 24. septembra 1942 Nathan Knorr zvolal spoločné zhromaždenie členov správnych rád dvoch spoločností, ktoré Jehovovi svedkovia využívajú na svoju činnosť, a predložil im návrh na zriadenie novej školy, Gileádu. Jej účelom malo byť školenie misionárov, ktorí by pomáhali raziť cestu evanjelizačnej činnosti na nových územiach. Vzhľadom na situáciu vo svete sa však nezdalo, že je vhodný čas na zriadenie takejto školy. Zúrila druhá svetová vojna, takže do mnohých krajín bolo ťažké, ba až nemožné vysielať misionárov. A čo viac, nejaký čas predtým, v 30. rokoch, došlo ku kolapsu finančného systému a organizácia svedkov mala prostriedky na financovanie tejto školy len na päť rokov. Napriek tomu všetkému bratia prejavili vieru a tento návrh jednohlasne schválili.

Aj absolventi prvých tried Gileádu prejavili vieru hodnú napodobňovania. Naučili sa byť spokojní s tým, čo majú, a nemilovať peniaze. (Hebrejom 13:5, 6) Mnohí prijali pozvanie do tejto školy s tým, že sa so svojou rodinou viac neuvidia, keďže ich blízki im nemohli prispieť na cestu z miesta ich pôsobiska domov. A viacerí sa po odchode do krajiny, kam boli poslaní, naozaj nevideli so svojou rodinou aj 10-15 rokov. Verili však, že Ježiš sa o nich a o ich rodinu bude starať, tak ako to robil aj dovtedy. (Hebrejom 13:8)

Brat Splane potom spomenul niekoľko skúseností zo života tých, ktorí napriek ťažkostiam slúžili v cudzine ešte pred príchodom do Gileádu. Nato študentom povedal: „Vy, mladí muži a ženy, teraz pokračujete v niečom, na čo môžete byť hrdí – v 70-ročnej tradícii mužov a žien, ktorí absolvovali školu Gileád... Nech budete slúžiť Jehovovi kdekoľvek, slúžte tam s radosťou.“

Brat Splane na konci svojho prejavu premietol video s fotografiami 77 absolventov Gileádu, ktorí teraz slúžia v odbočke v Spojených štátoch. Boli medzi nimi aj dve absolventky prvej triedy z roku 1943. Video sprevádzali naspievané piesne, ktorými Jehovovi svedkovia v priebehu posledných 70 rokov chválili Boha.

Keď študenti dostali diplom, jeden z nich prečítal v mene celej triedy ďakovný list. Brat Sanderson potom uzavrel program graduácie pripomienkou, že hoci uplynulo už 70 rokov, odkedy sa brat Knorr lúčil s prvou triedou, slová, ktoré pri tej príležitosti povedal, nestratili na význame: „Nech ste poslaní kamkoľvek, pamätajte, že ste... zvestovateľmi Kráľovstva. A byť zvestovateľom prevolávajúcim Bohu na chválu je teraz pred Armagedonom pre každého tvora na zemi tou najväčšou výsadou... Kým máte výsadu zvestovať, zvestujte!“