V sobotu 13. septembra 2014 slávnostne ukončili štúdium študenti 137. triedy Gileádu, biblickej školy spoločnosti Watchtower, ktorá je vo vzdelávacom stredisku Jehovových svedkov v Pattersone v New Yorku. V tejto škole sa skúsení zvestovatelia dobrého posolstva školia, aby dokázali ešte lepšie konať svoju službu a posilňovať zbory a pobočky, do ktorých sú pridelení. Slávnostný program sledovalo 12 333 ľudí, a to buď priamo v Pattersone, alebo cez internet na Jamajke, v Kanade, Portoriku a Spojených štátoch.

Predsedajúcim bol Samuel Herd, člen vedúceho zboru Jehovových svedkov. Na úvod upriamil pozornosť na skutočnosť, že Jehovove myšlienky sú neporovnateľne vyššie než naše. (Izaiáš 55:8, 9) Povedal, že aj po päťmesačnom školení, počas ktorého študenti spoznávali Boží spôsob uvažovania, spoznali „len okraje jeho ciest“, čiže to bola len kvapka v mori poznania o ňom. (Jób 26:14) Brat Herd tiež povedal, že vždy, keď sa zhromaždíme, aby sme uvažovali o Božích myšlienkach, veľa si odnesieme a že tento program nebude výnimkou.

„Ovocie ducha je... zhovievavosť.“ (Galaťanom 5:22) John Larson, člen výboru pobočky v Spojených štátoch, hovoril o zhovievavosti alebo trpezlivosti. Poukázal na dve oblasti, v ktorých môžeme prejavovať túto stránku ovocia Božieho ducha. Po prvé, trpezlivosť je potrebné prejavovať vo vzťahu k Jehovovi, keď nás školí a pomáha nám upevniť sa vo viere. (1. Petra 5:10) Vynikajúcim príkladom je Abrahám. Túto vlastnosť prejavoval po celý čas, keď ho Jehova školil. A Jehova ho odmenil tým, že splnil sľub, ktorý mu dal. (Hebrejom 6:15)

Po druhé, trpezliví musíme byť aj sami k sebe. Študenti môžu po školení v Gileáde mať sklon očakávať od seba príliš veľa. Ak im po príchode do ich pôsobiska nejde hneď všetko tak, ako by malo, môžu si klásť otázku: „Čo je to so mnou?“ Brat Larson vychádzal z vlastnej skúsenosti, keď študentov uistil, že ťažkosti dokážu prekonať, ak budú k sebe trpezliví a budú usilovní. Potom Boh dokončí ich školenie. (Hebrejom 6:11, 12)

„Kiež vaše srdcia zostanú pokorné a žijú naveky!“ Anthony Morris, člen vedúceho zboru, založil svoj prejav na Žalme 22:26, kde sa píše: „Kiež vaše srdcia žijú naveky.“ Ak chceme získať požehnanie v podobe večného života, musíme byť pokorní. Brat Morris zdôraznil, že keby sme neboli pokorní, stali by sme sa pre Jehovu nepoužiteľnými. Každý z nás, dokonca aj dlhoročný Boží služobník, by mohol stratiť zo zreteľa, že musí stále napodobňovať osobnosť Ježiša Krista. (2. Petra 1:9)

V Biblii nájdeme príklady tých, ktorí boli pokorní, i tých, ktorí takí neboli. Napríklad kráľ Herodes Agrippa namyslene prijal lichotenie ľudu, ktorý mu vzdával slávu, aká patrí iba Bohu. Nato ho udrel Boží anjel a „zožierali ho červy, až skonal“. (Skutky 12:21–23) Celkom iný postoj prejavil Peter. Keď ho Ježiš pokarhal, že „nemyslí Božím myslením, ale ľudským“, neurazil sa ani sa nenahneval. (Matúš 16:21–23) Prijal jeho pokarhanie, a preto je dobrým príkladom pokory. (1. Petra 5:5)

Niektorí študenti budú poslaní slúžiť do Bételu, teda do niektorej z pobočiek Jehovových svedkov. Brat Morris ich vopred upozornil na to, že bez pokory to tam budú mať veľmi ťažké. No odhaliť v sebe problém s pokorou nemusí byť jednoduché. Na zdôraznenie tejto myšlienky porozprával, čo sa stalo pred mnohými rokmi, keď istý starší dostal radu, že by mal prejavovať viac pokory. Tento starší do pobočky napísal: „Som ten najpokornejší človek, akého poznám.“ Brat varoval študentov pred takýmto postojom. Čo im pomôže zostať pokornými? Keď si o sebe nebudú namýšľať, že sú niekto, pretože je im zverená určitá právomoc, ale budú pamätať na to, že najväčšiu právomoc má Boh Jehova a Ježiš Kristus.

„Boh svojím duchom nešetrí.“ (Ján 3:34) Michael Burnett, jeden z inštruktorov školy Gileád, pripomenul študentom, že svätý duch im pomôže prekonať ťažkosti či pochybnosti, s ktorými budú bojovať na mieste, kam budú pridelení. Boží duch spôsobil, že Becalel dokázal splniť takú náročnú úlohu, akou bolo postaviť svätostánok. (2. Mojžišova 35:30–35) Svätý duch nielenže rozvinul jeho vlohy na remeselnícke práce, ale mu aj pomohol učiť ďalších. Rovnako môže svätý duch pomáhať absolventom Gileádu, ak sa budú držať biblického vzoru, ktorý v tejto škole študovali.

Za čias Becalela zohrávali pri stavbe svätostánku dôležitú úlohu aj ženy. (2. Mojžišova 35:25, 26) Podobne o sestrách z tejto triedy možno povedať, že sú to „ženy múdreho srdca“, pretože podporujú svojich manželov. Brat Burnett na záver študentom poradil: „Vyvažujte svoje danosti pokorou a poslušnosťou. Potom vám Jehova dá svojho ducha v plnej miere.“

„Zatancuješ si so mnou?“ Mark Noumair, pomocník vyučovacieho výboru, vo svojom prejave poukázal na to, čo urobil kráľ Dávid, keď bola do Jeruzalema prinesená truhla zmluvy. (2. Samuelova 6:12–14) Dávid vtedy prejavil pokoru a tancoval s „otrokyňami svojich sluhov“. (2. Samuelova 6:20–22) Tieto otrokyne určite nikdy nezabudli na deň, keď tancovali s kráľom Dávidom. Brat Noumair potom povzbudil študentov, aby aj oni boli ochotní „tancovať s otrokyňami“, s ľuďmi, ktorí sa v rámci organizácie nezdajú ničím výnimoční. Opýtal sa: „Budete známi ochotou pomáhať tým, ktorí sa zdajú bezvýznamní?... Budete si druhých ceniť pre ich duchovné vlastnosti?“

Ak to budú robiť, budú napodobňovať Jehovu v jeho vernej láske. (Žalm 113:6, 7) Aj keby sa u niekoho iného prejavil nedostatok pokory, absolventi Gileádu by nemali dovoliť, aby sa týmto prejavom nedokonalosti dali ovplyvniť. Brat Noumair povzbudzoval študentov, aby si o sebe nikdy priveľa nemysleli. A dodal: „Zaobchádzajte s Jehovovými ovcami tak, ako by s nimi zaobchádzal Jehova.“

„Zvestujte pri každej vhodnej príležitosti.“ William Samuelson, ktorý má na starosti oddelenie teokratických škôl, upriamil pozornosť na apoštola Pavla, ktorý využil každú príležitosť zvestovať dobré posolstvo. (Skutky 17:17) Potom vyzval študentov, aby v krátkych scénkach predviedli, čo počas školenia v Gileáde zažili vo zvestovateľskej službe. Napríklad jeden manželský pár využil príležitosť zvestovať predavačke v potravinách. Manželia chvíľu počkali, a keď bolo v obchode menej ľudí, ukázali jej video Prečo je dobré študovať Bibliu? Povedali jej aj o webovej stránke jw.org, na ktorej môže nájsť informácie v laoštine, jej materinskom jazyku. Manželia sa za paňou zastavili znova a boli radi, že ich rozhovory pokračovali.

„Naďalej sa dávajte k dispozícii Kráľovstvu.“ William Nonkes, ktorý pracuje v služobnom oddelení v pobočke v Spojených štátoch, viedol interview so štyrmi absolventmi. V duchu slov Izaiáša 6:8 sa už predtým dali k dispozícii Kráľovstvu, no škola Gileád ich pripravila na to, aby to robili v ešte väčšom rozsahu. Sestra Snolia Maseková sa vyjadrila, že škola jej pomohla odhaliť oblasti, v ktorých sa môže zlepšiť, hlavne v súvislosti s múdrym využívaním času, a to dokonca aj po celom dni v službe. Povedala: „Toto školenie odhalilo, že toho dokážem zvládnuť oveľa viac, ako som si myslela.“ Brat Dennis Nielsen pochopil, ako mu slová zo Sofoniáša 3:17 môžu pomôcť, aby nebol zo služby skľúčený. „Keď som v službe a až tak sa mi nedarí, nesmiem zabúdať, že Jehova sa teší,“ povedal, „a tak by som sa mal tešiť aj ja.“

„Pozorne sledujte vtáky na nebi.“ (Matúš 6:26) Tento hlavný prejav programu mal Stephen Lett z vedúceho zboru. Vychádzal z Ježišových slov, že by sme mali „pozorne sledovať“ vtáky, a vyzdvihol niekoľko vecí, ktoré sa od nich môžeme naučiť. (Jób 12:7)

Jedno poučenie je, že ak Jehova živí vtáky, určite sa bude starať aj o nás. Sme členmi „Božej domácnosti“, a tak si môžeme byť istí, že Boh sa postará „o tých, ktorí sú jeho vlastní“. (1. Timotejovi 3:15; 5:8) Samozrejme, niečo musíme robiť aj my. Vtáky si musia hľadať potravu, ktorú im Boh zaobstaráva, a my musíme „hľadať najprv Kráľovstvo“, ak chceme získať jeho požehnanie. (Matúš 6:33)

Brat Lett tiež poukázal na to, že mnohé vtáky vydávajú varovné signály, keď cítia nebezpečenstvo. Podobne aj my varujeme druhých, keď je to potrebné, napríklad keď brat „urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí“. (Galaťanom 6:1) A naším zvestovaním dobrého posolstva varujeme ľudí pred „Jehovovým veľkým dňom“, ktorý sa rýchlo približuje. (Sofoniáš 1:14) Brat Lett vyvodil aj ďalšie poučenie – tak ako migrujúce vtáky dokážu preletieť ponad vysoké vrchy, aj my s Jehovovou pomocou dokážeme prekonať i zdanlivo neprekonateľné prekážky. (Matúš 17:20)

Záver. Potom prišlo slávnostné odovzdávanie diplomov. Po ňom jeden absolvent prečítal ďakovný list od celej triedy. Brat Herd v záverečných slovách prirovnal proces, ktorým sa Jehovove myšlienky vštepujú do nášho srdca, k zatĺkaniu klincov do železničných podvalov pri kladení koľajníc. Na to, aby bol klinec riadne zatlčený, nestačí udrieť raz. Podobne absolventi musia ďalej premýšľať o veciach, ktoré sa učili v Gileáde. „Venujte čas tomu, aby ste si ich ‚zatĺkli‘ hlboko do srdca,“ povedal brat Herd. A dodal: „Stále sa snažte uvažovať tak ako Boh a budete pre druhých požehnaním.“