V nedeľu 5. januára 2014 Serge Gerardin práve cestoval autobusom na zjazd Jehovových svedkov neďaleko Paríža, keď sa stal svedkom autonehody, z ktorej behal mráz po chrbte. Spomína: „Do betónovej bariéry chrániacej most narazilo auto a vyletelo do vzduchu. Potom narazilo do mosta, vzbĺklo a dopadlo na strechu.“

Serge už 40 rokov pracuje ako hasič. Je veliteľom hasičskej jednotky, a preto zareagoval okamžite. „Hoci sme šli po diaľnici opačným smerom, poprosil som vodiča, aby zastavil. Keď to urobil, utekal som k horiacemu autu.“ Len čo sa Serge priblížil, počul zúfalé volanie: „Pomoc! Pomoc!“ Hovorí: „Nemal som na sebe ochranný odev, len oblek a kravatu. Ale bolo mi jasné, že v aute je niekto, koho treba zachrániť.“

Ako obchádzal auto, zbadal pri ňom muža, ktorý bol zjavne v šoku, a odviedol ho do bezpečia. Spomína: „Povedal mi, že v aute sú ešte ďalší dvaja. Medzitým už zastavilo viacero áut. Ale horúčava a plamene bránili ľuďom prísť bližšie.“

K autu pribehlo niekoľko kamionistov s hasičskými prístrojmi. Na Sergeov pokyn začali hasiť, až kým neboli prístroje prázdne, čo na chvíľu oheň uhasilo. Vodič uviazol pod autom, a tak ho Serge s ďalšími vyslobodili a odtiahli do bezpečia.

„Vtedy oheň znova prudko vyšľahol,“ rozpráva. No v aute bol ešte jeden cestujúci. Bol dolu hlavou, lebo ho držal bezpečnostný pás. V tej chvíli sa objavil ďalší hasič, ktorý mal práve voľno; bol oblečený v koženom motocyklistickom odeve. „Povedal som mu, že auto zrejme každú chvíľu vybuchne. Preto sme sa rozhodli, že toho človeka chytíme za ruky a vytiahneme, a hneď sme to aj spravili.“ Ani nie o minútu auto vybuchlo.

Zakrátko prišli hasiči a záchranári. Postarali sa o ranených a uhasili oheň. Sergeovi ošetrili popáleniny a rezné rany na rukách. Keď nastupoval do autobusu, aby pokračoval v ceste na zjazd, pribehli za ním viacerí ľudia a ďakovali mu.

Serge je rád, že tým ľuďom pomohol. Hovorí: „Cítil som sa pred svojím Bohom, Jehovom, zodpovedný za ich život. Mám veľmi dobrý pocit, že som pomohol pri ich záchrane.“