Ako poskytujeme útechu a praktickú pomoc chorým
Ak je niekto vážne chorý, ľahko prepadne smútku. A keď má ísť do nemocnice, jeho úzkosť často ešte vzrastie. V istom časopise pre zdravotníckych pracovníkov sa uvádza: „Zo štúdií vyplýva, že to, ako je postarané o citové a duchovné potreby pacientov, má veľký vplyv na výsledky ich liečby.“ a
Keďže Jehovovi svedkovia si uvedomujú tieto základné ľudské potreby, snažia sa duchovne povzbudzovať spoluveriacich, ktorí sú hospitalizovaní, a poskytovať im praktickú pomoc. Miestni kresťanskí starší iniciatívne navštevujú spoluveriacich zo svojho zboru, ktorí sú chorí. Ale čo ak musí byť nejaký kresťan ošetrený v nemocnici ďaleko od domova? Kvôli takým situáciám zriadili Jehovovi svedkovia vo veľkých mestách skupiny pre návštevu chorých (SNCH). Kresťanskí starší zapojení do tohto programu pravidelne navštevujú pacientov z radov Jehovových svedkov, ktorí sú z inej časti krajiny či dokonca zo zahraničia, a pomáhajú im, ako aj členom ich rodín. Takýchto skupín je celkovo 1 900, fungujú na šiestich kontinentoch sveta a je do nich zapojených viac ako 28 000 dobrovoľníkov spomedzi Jehovových svedkov. b
Aká duchovná pomoc sa poskytuje prostredníctvom SNCH?
William, ktorý je členom SNCH, hovorí: „Mám možnosť poskytovať útechu mnohým spolukresťanom a ich neveriacim príbuzným už len tým, že som pri nich, rozprávam sa s nimi alebo ich počúvam. Uisťujem ich, že Boh Jehova dobre vie o ich situácii a že sa o nich zaujíma. Pacienti aj ich príbuzní sú veľmi vďační, keď sa s nimi a za nich pomodlíme.“
Mnohých tieto návštevy veľmi povzbudili. Tu je niekoľko príkladov zo Spojených štátov, kde je do SNCH zapojených takmer 7 000 dobrovoľníkov:
Priscilla hovorí: „Ďakujem vám, že ste v nemocnici navštevovali môjho ocka, ktorý bol po porážke. Tie návštevy preňho veľa znamenali. Bol veľmi príjemne prekvapený, že existuje taká pomoc pre pacientov. Myslím si, že vaše návštevy mu pomohli rýchlejšie sa zotaviť.“
Ophilia, ktorej mama zomrela, hovorí, ako návštevy bratov z SNCH pôsobili na jej mamu: „Veľa to pre ňu znamenalo. Bola presvedčená, že vás poslal sám Jehova. Ďakujem, že ste sa o ňu tak láskavo starali.“
Istý pacient sa dozvedel, že má pred sebou už len pár dní života. Bol veľmi rozrušený a vystrašený. James, člen SNCH, ktorý sa mu venoval, mu prečítal utešujúce slová z Filipanom 4:6, 7. James hovorí: „Keď som za ním prišiel ďalší deň, už sa na veci pozeral úplne inak. Napriek tomu, čo ho čakalo, bol presvedčený, že Jehova mu dá silu to zvládnuť. Takže nakoniec on povzbudil mňa.“
Aká praktická pomoc sa poskytuje prostredníctvom SNCH?
Pauline, ktorej manžel bol hospitalizovaný a nakoniec zomrel v nemocnici ďaleko od domova, napísala: „Veľmi vám ďakujem za pomoc počas najnáročnejšieho obdobia nášho života. Útechou bolo už len to, že sme vedeli, že za nami prídete do nemocnice aj o polnoci, hoci ráno musíte vstávať do práce. Ďakujem, že ste sa nám postarali o ubytovanie, aj keď nás bolo 11, aj za to, že ste s nami boli po celý čas v kontakte. Som vďačná Jehovovi aj jeho organizácii za všetku tú pomoc a útechu.“
Nicki, Gayle a Robin mali autonehodu asi 300 kilometrov od domova a museli byť prevezené do nemocnice. Bratia o tom informovali Carlosa, člena SNCH, a ten ich už pri prívoze do nemocnice čakal. Carlos hovorí: „Ponúkol som sa im, že im pomôžem, s čím budú potrebovať. Poprosili ma, aby som postrážil Nickinho psíka, kým bude Nicki v ambulancii.“ Neskôr prišiel do nemocnice ďalší člen SNCH, Curtis, aj so svojou manželkou. Ostali tam niekoľko hodín, až kým neprišli príbuzní týchto troch pacientok. Ich rodinný priateľ neskôr povedal: „Starostlivosť, ktorú dostali, bola pre všetky tri veľkou útechou. No keďže Robin, Nickina sestra, nie je Jehovova svedkyňa, bola úplne ohromená z toho, ako im členovia SNCH pomáhali.“
a Citát je z článku „Ako sa postarať o citové a duchovné potreby pacientov“, ktorý bol uverejnený v časopise The Joint Commission Journal on Quality and Patient Safety z decembra 2003, ročník 29, číslo 12, strana 661.
b Okrem práce, ktorú kresťanskí starší vykonávajú v rámci SNCH, slúžia aj v miestnych zboroch ako duchovní pastieri, učitelia a zvestovatelia dobrého posolstva. Hoci za túto prácu nie sú platení, vykonávajú ju ochotne a veľmi radi. (1. Petra 5:2)