„Ak sa chceš naozaj učiť o Bohu, drž sa Jehovových svedkov.“ Bol som ohromený! Také niečo som vôbec nečakal. V tom čase som už nejaký čas študoval Bibliu s Jehovovými svedkami, ale aby ste lepšie pochopili moju reakciu, dovoľte mi porozprávať niečo o svojom živote.

 Narodil som sa v meste Quezaltepeque v Salvádore ako šieste z 15 detí. Rodičia sa zo mňa snažili vychovať poctivého človeka, ktorý dodržiava zákony. Okrem toho k nám chodieval jeden Jehovov svedok, Leonardo, a ďalší svedkovia, ktorí nás učili o Biblii. Lenže to, čo nás učili, som si nebral k srdcu a robil som jedno zlé rozhodnutie za druhým. Keď som mal 14, začal som spolu s kamarátmi zo školy piť a drogovať. Kamaráti postupne odchádzali zo školy a pridávali sa k jednému gangu. Po čase som sa k nemu pridal aj ja. Celé dni sme sa potulovali po uliciach, násilím sme od ľudí vydierali peniaze a kradli sme, aby sme mali z čoho financovať naše zlozvyky.

 Gang sa stal mojou druhou rodinou. Bol som presvedčený, že mu musím byť verný. Napríklad raz jeden zdrogovaný kamarát z gangu napadol nášho suseda. Susedovi sa ho podarilo premôcť a zavolal naňho políciu. Zúrivo som začal hrubou tyčou rozbíjať susedovo auto, aby som odpútal jeho pozornosť a aby môj kamarát mohol utiecť. Sused ma prosil, aby som s tým prestal, ale ja som rozbíjal jedno okno za druhým a ďalej som demoloval jeho auto.

 Keď som mal 18, náš gang sa dostal do konfliktu s policajtmi. Chcel som na nich hodiť po domácky vyrobenú bombu, ale ani neviem ako, bomba mi vybuchla v ruke. Posledné, čo si pamätám, bol pohľad na moju roztrhanú ruku, a potom som odpadol. Keď som sa v nemocnici prebudil, zistil som, že mi museli časť pravej ruky amputovať. Okrem toho som prestal počuť na pravé ucho a takmer nevidím na pravé oko.

 Napriek všetkým týmto zraneniam som šiel priamo z nemocnice za kamarátmi z gangu. Krátko nato ma policajti zatkli a ocitol som sa vo väzení. Tam sme sa ako gang ešte viac zomkli. Celý deň sme robili všetko spolu – od rána, keď sme si pri raňajkách zapálili prvú cigaretu marihuany, až kým sme nešli spať.

 Keď som bol vo väzení, navštívil ma Leonardo, ktorého som spomínal v úvode. Počas rozhovoru ukázal na moje tetovanie na pravom ramene a spýtal sa: „Vieš, čo znamenajú tie tri vytetované bodky?“ „Jasné,“ odpovedal som. „Sex, drogy a rokenrol.“ Leonardo povedal: „Ja si skôr myslím, že je to nemocnica, väzenie a smrť. V nemocnici si už bol, teraz si vo väzení. Takže vieš, čo ťa čaká ďalej.“

 Ostal som ako obarený. Leonardo mal úplnú pravdu. Tým, čo som robil, som si kopal vlastný hrob. Navrhol mi, aby som s ním začal študovať Bibliu, a ja som súhlasil. Z Biblie som sa dozvedel, že musím v živote urobiť veľa zmien. Napríklad sa v nej píše, že „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. (1. Korinťanom 15:33) Takže jednou z prvých vecí, ktoré som musel urobiť, bolo nájsť si nových priateľov. Prestal som teda chodiť na stretnutia s gangom a začal som chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, ktoré sa konali vo väznici. Tam som sa stretol so spoluväzňom, ktorý sa volal Andrés a ktorý sa dal vo väzení pokrstiť ako Jehovov svedok. Navrhol mi, aby sme raňajkovali spolu. Odvtedy som už nikdy nezačal deň marihuanou, ale nejakým biblickým veršom, ktorý sme si s Andrésom rozoberali.

 Členovia môjho gangu si hneď všimli, že som sa začal meniť. Preto mi jeden z jeho šéfov povedal, že sa so mnou musí porozprávať. Vystrašilo ma to. Nevedel som, čo mi urobí, keď sa dozvie o mojich plánoch, lebo odísť z gangu je takmer nemožné. Povedal mi: „Všimli sme si, že namiesto toho, aby si chodil na naše stretnutia, chodíš na zhromaždenia Jehovových svedkov. Čo tým chceš dosiahnuť?“ Povedal som mu, že chcem pokračovať v štúdiu Biblie a že chcem so svojím životom niečo urobiť. Na moje prekvapenie mi povedal, že keď sa presvedčia, že sa naozaj chcem stať svedkom, gang to bude rešpektovať. A dodal: „Ak sa chceš naozaj učiť o Bohu, drž sa Jehovových svedkov. Počítame s tým, že teraz prestaneš robiť zlé veci. Gratulujem ti, si na správnej ceste. Svedkovia ti môžu veľmi pomôcť. Keď som žil v Spojených štátoch, študoval som s nimi Bibliu a niektorí moji príbuzní sú Jehovovými svedkami. Neboj sa a pokračuj ďalej.“ Aj keď som bol stále dosť vystrašený, takmer som skákal od radosti. Hneď som za to v duchu Jehovovi poďakoval. Cítil som sa ako vták, ktorý unikol z klietky. Vtedy som pochopil Ježišove slová: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:32)

 Niektorí z mojich bývalých kamarátov chceli vyskúšať, či to s tou zmenou v živote myslím vážne, a tak mi ponúkali drogy. Musím sa priznať, že niekedy som tomu podľahol. Ale vďaka mnohým hlbokým modlitbám som sa o nejaký čas svojich zlozvykov úplne zbavil. (Žalm 51:10, 11)

 Po prepustení na slobodu si mnohí mysleli, že opäť skĺznem k predchádzajúcemu spôsobu života, ale nestalo sa tak. Aj keď som často chodieval do väzenia, tentoraz som tam chodil, aby som iným väzňom hovoril o tom, čo som sa naučil z Biblie. Mojich bývalých kamarátov to nakoniec presvedčilo, že som sa naozaj zmenil. Žiaľ, mojich bývalých nepriateľov to nepresvedčilo.

 Raz som spolu s ďalším Jehovovým svedkom rozprával iným o Biblii, keď nás zrazu obkolesili ozbrojení členovia bývalého znepriateleného gangu. Chceli ma zabiť. Svedok, ktorý bol so mnou, im slušne, ale odvážne vysvetlil, že už do žiadneho gangu nepatrím. Ja som sa hlavne snažil ostať pokojný. Napriek tomu ma zbili a povedali mi, aby som do tej oblasti už viackrát nevstúpil. No našťastie na nás nakoniec prestali mieriť a nechali nás odísť. Táto situácia ukázala, že Biblia naozaj zmenila môj život. Predtým by som im neostal nič dlžný a snažil by som sa im pomstiť. Ale teraz som sa riadil biblickou radou z 1. Tesaloničanom 5:15, kde sa píše: „Nikomu neodplácajte urážku urážkou, ale vždy sa snažte o to, čo je dobré, jeden voči druhému a voči všetkým ostatným.“

 Odkedy som sa stal Jehovovým svedkom, snažím sa žiť poctivo. Musím sa priznať, že to nie je vždy ľahké. No s pomocou Jehovu Boha, rád z Biblie a vďaka podpore mojich nových priateľov sa mi to darí. Už nikdy sa nechcem vrátiť k veciam, ktoré som robil predtým. (2. Petra 2:22)

 V minulosti som sa dokázal rýchlo rozhnevať a svoj hnev som ventiloval násilím. Som presvedčený, že keby som sa nezbavil svojich zlozvykov, už dávno by som nežil. Vďaka Biblii som sa úplne zmenil. S ľuďmi, ktorí boli v minulosti mojimi nepriateľmi, som sa naučil vychádzať pokojne. (Lukáš 6:27) Teraz mám priateľov, ktorí mi pomáhajú byť lepším človekom. (Príslovia 13:20) Som šťastný a môj život má zmysel, lebo slúžim Bohu, ktorý mi bol ochotný odpustiť všetko, čo som predtým robil. (Izaiáš 1:18)

 V roku 2006 som absolvoval školenie pre slobodných kresťanov, ktorí učia druhých z Biblie. O niekoľko rokov som sa oženil s jednou milou kresťankou a po čase sa nám narodila dcéra. Veľa času trávim tým, že druhých učím o radách z Biblie, ktoré aj mne veľmi pomohli. Takisto slúžim v zbore Jehovových svedkov ako kresťanský starší a pomáham mladým ľuďom, aby sa vyhli chybám, ktoré som urobil ja, keď som bol v ich veku. Dnes si už „nekopem vlastný hrob“, ale snažím sa žiť tak, aby som získal večný život, ktorý Boh sľubuje v Biblii.