Narodil som sa v Calgary v kanadskej provincii Alberta. Ešte keď som bol malý, rodičia sa rozviedli a s mamou sme sa presťahovali k starým rodičom. Starí rodičia mali mamu aj mňa veľmi radi. Bol som u nich veľmi šťastný a na tie pokojné roky dodnes rád spomínam.

 Keď som mal sedem rokov, mama sa znova vydala za môjho otca a presťahovali sme sa do St. Louis v Missouri v Spojených štátoch. To bol koniec môjho šťastného detstva. Čoskoro som zistil, že otec vie byť poriadne krutý. Keď som prišiel po prvom dni v novej škole domov, otec sa dozvedel, že ma šikanovali a ja som sa nebránil. Rozzúrilo ho to a udrel ma ešte silnejšie ako spolužiaci! Po takejto príučke sa zo mňa už v siedmich rokoch stal bitkár.

 Otcova výbušná povaha mamu rozčuľovala a hlasné hádky medzi nimi boli na dennom poriadku. V jedenástich som začal piť a brať drogy. Bol som čoraz agresívnejší a často som sa zaplietal do pouličných bitiek. Keď som končil strednú školu, násilie už úplne ovládalo moje správanie.

 Ako 18-ročný som sa prihlásil do Námornej pechoty Spojených štátov. Tam som dostal výcvik, vďaka ktorému moja agresivita prerástla do schopnosti zabíjať. Po piatich rokoch som z armády odišiel. Začal som študovať psychológiu, lebo som sa chcel dostať do FBI (Federálny úrad pre vyšetrovanie). Nastúpil som na univerzitu v Spojených štátoch, a keď som sa vrátil do Kanady, v štúdiu som pokračoval tam.

 Na univerzite som stratil všetky ilúzie o ľuďoch a spoločnosti ako takej. Ľudia sa mi zdali totálne sebeckí, všetko vo svete sa mi zdalo zbytočné a problémy ľudstva neriešiteľné. Stratil som nádej, že ľudia môžu zlepšiť svet.

 Môj život nemal zmysel. Jediné, pre čo som žil, bol alkohol, drogy, peniaze a sex. Chodil som z párty na párty a striedal som ženu za ženou. Keďže som mal za sebou vojenský výcvik, nevyhýbal som sa ani bitkám. Mal som vlastný zmysel pre spravodlivosť, a keď sa mi zdalo, že sa niekto k niekomu správa nefér, vybavil som si to s ním. Ale v skutočnosti ma násilie ešte viac ovládlo.

 Raz sme v suteréne domu, kde som býval, pripravovali s kamarátom nelegálnu zásielku marihuany. Boli sme nadrogovaní a kamarát sa ma opýtal, či verím v Boha. Povedal som mu: „Ak je Boh zodpovedný za utrpenie vo svete, nechcem s ním mať nič spoločné!“ Na druhý deň som bol prvýkrát v novej práci. Môj kolega, ktorý bol Jehovovým svedkom, sa ma opýtal: „Myslíš si, že Boh je zodpovedný za utrpenie vo svete?“ Prekvapilo ma to, lebo presne to som deň predtým povedal! Vzbudilo to moju zvedavosť. Nasledujúceho pol roka sme mali veľa rozhovorov a kolega mi dal z Biblie odpovede na niektoré z najťažších otázok o živote, ktoré ma trápili.

 Moja snúbenica, s ktorou sme už spolu bývali, nechcela ani počuť o tom, čo som sa učil. Raz v nedeľu som jej povedal, že som k nám pozval Jehovových svedkov, aby s nami študovali Bibliu. Keď som sa na druhý deň vrátil domov z práce, našiel som prázdny byt. Zbalila si všetky svoje veci a odišla. Vyšiel som von a rozplakal som sa. Prosil som Boha, aby mi pomohol. Vtedy som prvýkrát použil v modlitbe Božie meno, Jehova. (Žalm 83:18)

 O dva dni som mal svoje prvé biblické štúdium s Jehovovými svedkami. Študovali so mnou jedni manželia pomocou knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. a Tak ma zaujala, že som sa od nej nedokázal odtrhnúť a ešte v tú noc som ju celú prečítal. To, čo som sa dozvedel o Bohu Jehovovi a jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, ma hlboko zasiahlo. Videl som, že Jehova je súcitný a že ho to bolí, keď trpíme. (Izaiáš 63:9) Zvlášť silne na mňa zapôsobilo, že Boh ma miluje a jeho Syn zomrel aj za mňa. (1. Jána 4:10) Uvedomil som si, že Jehova bol ku mne trpezlivý, „lebo nechce, aby bol niekto zničený, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Cítil som, že Jehova ma k sebe priťahuje. (Ján 6:44)

 Ešte v ten týždeň som začal chodiť na zborové zhromaždenia. Mal som dlhé vlasy, v ušiach náušnice a vyzeral som dosť hrozivo, ale svedkovia ma vítali, akoby sa vrátil niekto z ich rodiny, koho už dlho nevideli. Správali sa ako praví kresťania. Mal som pocit, akoby som bol znova u starých rodičov, ale toto bolo ešte lepšie.

 To, čo som sa učil z Biblie, sa čoskoro začalo odrážať v mojom živote. Dal som sa ostrihať, skoncoval som so všetkými nemravnými praktikami a prestal som aj piť a brať drogy. (1. Korinťanom 6:9, 10; 11:14) Chcel som sa páčiť Jehovovi. Preto keď som zistil, že niečo z toho, čo robím, sa mu nepáči, nehľadal som výhovorky, prečo v tom pokračovať. Zakaždým ma bodlo pri srdci a povedal som si: Tak s týmto musím prestať. Okamžite som sa snažil meniť svoje myslenie aj konanie. A vďaka tomu som vo svojom živote rýchlo pocítil, aké dobré je robiť to, čo od nás chce Jehova. Pol roka po mojom prvom biblickom štúdiu, 29. júla 1989, som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok.

 S pomocou Biblie sa mi podarilo zmeniť sa. Kedysi som na násilie často reagoval násilím. Ale dnes sa snažím „zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi“. (Rimanom 12:18) Nemyslím si, že je to moja zásluha. Ďakujem Jehovovi, ktorý svojím mocným Slovom a svätým duchom dokáže meniť ľudí. (Galaťanom 5:22, 23; Hebrejom 4:12)

 Už nie som otrokom drog, násilia a nemravných túžob, ale snažím sa páčiť Bohu Jehovovi a robiť preňho čo najviac. Preto pomáham aj druhým, aby ho spoznali. Niekoľko rokov po krste som sa presťahoval do inej časti sveta, aby som zvestoval dobrú správu z Biblie na miestach, kde je málo evanjelistov. Som rád, že som v priebehu rokov mohol z Biblie učiť mnohých ľudí a vidieť, aký pozitívny vplyv mala Biblia na ich život. Som šťastný, že aj moja mama sa stala Jehovovou svedkyňou – čiastočne vďaka tomu, že videla, ako som sa zmenil.

 V roku 1999 som v Salvádore absolvoval školu, ktorá sa dnes volá škola pre zvestovateľov Kráľovstva. Naučil som sa, ako dávať príklad v evanjelizačnej činnosti, ako vyučovať biblické pravdy a ako sa starať o bratov a sestry v zbore. Neskôr v tom istom roku som si vzal za ženu moju milovanú Eugeniu. V súčasnosti sa naplno venujeme zvestovateľskej činnosti v Guatemale.

 Už nie som sklamaný životom, naopak, som skutočne šťastný. Vďaka Biblii som sa oslobodil od všetkého, čo ma zotročovalo – od nemravnosti i násilia –, a môj život sa naplnil pravou láskou a pokojom.