Vyrastal som v katolíckej rodine v Rochestri v štáte New York. Keď som mal osem rokov, rodičia sa rozviedli. A tak som cez týždeň býval s mamou v skromnom sociálnom byte a cez víkendy s otcom v prominentnej štvrti. Keď som videl, ako sa mama trápi, aby sama vychovala šesť detí, sníval som o tom, že raz svojej rodine pomôžem zbohatnúť.

 Otec chcel, aby som bol v živote úspešný, a tak zariadil, aby som mohol navštevovať prestížnu školu hotelového manažmentu. Veľmi sa mi tam páčilo. Myslel som si, že Boh takto vypočul moju modlitbu, aby som bol bohatý a šťastný. Päť rokov som študoval hotelový manažment, obchodné právo a finančníctvo a popritom som pracoval v hoteli s kasínom v Las Vegas v štáte Nevada.

 Keď som mal 22 rokov, stal som sa asistentom viceprezidenta hotela s kasínom. Považovali ma za bohatého a úspešného. Mohol som si dovoliť tie najlepšie jedlá, najdrahšie vína a luxusný alkohol. Kolegovia mi vravievali: „Sústreď sa na to, čo skutočne hýbe svetom – na peniaze.“ Podľa nich boli peniaze cestou k pravému šťastiu.

 Mojou prácou bolo zabezpečovať maximálny komfort bohatým ľuďom, ktorí chodievali do Las Vegas hrávať hazardné hry. Hoci boli bohatí, nevyzerali šťastní. Aj ja som si začal uvedomovať, že nie som šťastný. Čím viac som zarábal, tým väčšiu úzkosť som pociťoval a tým viac bezsenných nocí som zažíval. Uvažoval som, či má ešte zmysel žiť. Bol som sklamaný zo svojho života. Pýtal som sa Boha, ako môžem nájsť pravé šťastie.

 Približne v tom čase sa do Las Vegas prisťahovali dve moje sestry, ktoré sa stali Jehovovými svedkyňami. Hoci som odmietal ich publikácie, súhlasil som s tým, že si budem s nimi čítať svoju vlastnú Bibliu. V mojej Biblii boli Ježišove slová vytlačené červeným písmom. Keďže som akceptoval všetko, čo Ježiš povedal, moje sestry poukazovali hlavne na jeho slová. A Bibliu som si čítal aj sám.

 Veľa z toho, čo som si prečítal, ma prekvapilo. Napríklad Ježiš povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ ​(Matúš 6:7, The New American Bible) Kňaz mi raz dal obrázok Ježiša a povedal, že ak sa k tomu obrázku pomodlím desať Otčenášov a desať Zdravasov, Boh mi dá toľko peňazí, koľko budem potrebovať. Ale keby som opakoval znovu a znovu to isté, nebolo by to presne to, o čom hovoril Ježiš? Čítal som aj ďalšie Ježišove slová: „Nikoho na zemi nenazývajte svojím otcom, lebo máte jedného Otca v nebi.“ ​(Matúš 23:9, NAB) Rozmýšľal som, prečo my katolíci oslovujeme svojich kňazov „otče“.

 Keď som si čítal biblickú knihu Jakub, začal som sa vážne zamýšľať nad tým, čo je pre mňa v živote dôležité. V 4. kapitole Jakuba sa píše: „Neviete, že milovať svet znamená nepriateľstvo s Bohom? Kto teda chce milovať svet, stáva sa nepriateľom Boha.“ ​(Jakub 4:4, NAB) Ešte viac na mňa zapôsobil 17. verš: „Kto teda vie, čo je správne, a nerobí to, má hriech.“ Zavolal som svojim sestrám a povedal som im, že v kasíne končím, lebo hranie hazardných hier a chamtivosť už nepovažujem za správne.

 Chcel som si zlepšiť vzťah s Bohom, ako aj s rodičmi a so súrodencami. Preto som sa rozhodol uskromniť a získať tak viac času. Ale urobiť zmeny nebolo ľahké. Dostal som lákavé ponuky, ktoré ma mohli posunúť v kariérnom rebríčku vyššie, a mohol som zarábať dvojnásobok až trojnásobok toho, čo dovtedy. Modlil som sa v tejto veci a potom som sa rozhodol, že takýto život nie je pre mňa. Odišiel som z práce, presťahoval som sa do maminej garáže a začal som si zarábať laminovaním jedálnych lístkov pre reštaurácie.

 Hoci mi Biblia pomohla usporiadať si priority, ešte som nechodieval na zhromaždenia Jehovových svedkov. Moje sestry sa ma opýtali, čo mám proti svedkom. Povedal som im: „Váš Boh Jehova rozdeľuje rodiny. Jediný čas, ktorý môžem stráviť s rodinou, sú Vianoce a narodeniny, a vy tieto sviatky neslávite.“ Jedna moja sestra sa ma s plačom spýtala: „A kde si iné dni v roku? Privítali by sme ťa s otvorenou náručou. Ale ty chceš prísť len na tieto sviatky, a aj to len z povinnosti.“ Jej slová ma veľmi zasiahli a začal som plakať spolu s ňou.

 Keď som si uvedomil, ako veľmi Jehovovi svedkovia milujú svoje rodiny a ako som sa mýlil, rozhodol som sa prísť na jedno z ich zhromaždení v miestnej sále Kráľovstva. Stretol som sa tam s Kevinom, ktorý bol skúseným učiteľom Biblie. Kevin so mnou začal študovať Bibliu.

 Kevin s manželkou žili jednoduchým spôsobom života a trávili veľa času tým, že druhým pomáhali porozumieť Biblii. Zo svojho príjmu si ušetrili aj na cesty do Afriky a Strednej Ameriky, kde pomáhali stavať pobočky Jehovových svedkov. Boli šťastní a mali sa veľmi radi. Pomyslel som si, že takýto život by som si prial aj ja.

 Kevin mi ukázal video o tom, akú radosť prináša misionárska služba. Povedal som si, že niečo také by som chcel robiť aj ja. Pol roka som intenzívne študoval Bibliu a v roku 1995 som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok. Už neprosím Boha o bohatstvo, ale prosím ho: „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo.“ ​(Príslovia 30:8)

 Teraz som naozaj bohatý – nie finančne, ale duchovne. V Hondurase som stretol svoju milovanú manželku Nuriu. Spolu sme slúžili ako misionári v Paname a v Mexiku. V Biblii sa píše: „Jehovovo požehnanie obohacuje a neprináša žiadnu bolesť.“ ​(Príslovia 10:22) Aké pravdivé sú tieto slová!