Vyrastal som v pokojnej predmestskej štvrti fínskeho mesta Tampere, kde bolo plno zelene. Aj keď rodičia neboli veľmi nábožensky založení, cenili si vzdelanie a slušné správanie. Mama pochádza zo západného Nemecka, a tak keď som bol malý, občas sme tam cestovali za starými rodičmi.

 Už od malička som rád športoval a v detstve som sa venoval rôznym športom. Ale keď som mal 14 rokov, rozhodol som sa, že sa budem venovať už iba tenisu. V šestnástich som trénoval dvakrát alebo až trikrát denne – cez deň dvakrát s profesionálnym trénerom a večer sám. Fascinovali ma rôzne stránky tejto hry. Tenis bol pre mňa výzvou tak vo fyzickej, ako aj v psychickej oblasti. Hoci som si občas zašiel s priateľmi na pivo, nikdy som nemal problém s drogami ani s alkoholom, lebo celý môj život sa točil okolo tenisu. Tenis bol v mojom živote prioritou.

 V sedemnástich som začal hrať turnaje ATP a. Keďže som vyhral viacero turnajov, stal som sa vo Fínsku známym. Už v 22 rokoch som sa dostal medzi 50 najlepších tenistov sveta.

 Počas mojej niekoľkoročnej kariéry profesionálneho tenistu som cestoval po celom svete. Videl som niekoľko nádherných miest, ale všimol som si aj veľa problémov, ktoré trápia ľudí na celom svete, vrátane kriminality, drog či ekologických problémov. Napríklad keď sme boli v niektorých mestách Spojených štátov, upozornili nás, aby sme sa vyhli určitým štvrtiam, ktoré boli známe vysokou zločinnosťou. Všetky tieto veci ma veľmi znepokojovali. Navyše, aj keď som robil to, čo som mal veľmi rád, vo vnútri som cítil prázdnotu.

 Moja priateľka Sanna začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Najprv som sa celkom bavil na tom, ako vážne berie náboženstvo, no neprekážalo mi, že s nimi študuje. V roku 1990 sme sa vzali a Sanna sa nasledujúci rok dala pokrstiť ako Jehovova svedkyňa. Aj keď som veril, že Boh existuje, nikdy som sa nepovažoval za nábožensky založeného človeka. Pamätám si, že moja stará mama z Nemecka si často čítavala Bibliu a dokonca ma učila modliť sa.

 Raz sme boli so Sannou na návšteve u Kariho a jeho manželky, ktorí sú Jehovovými svedkami. Kari mi v Biblii ukázal proroctvo o „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1–5) Veľmi to na mňa zapôsobilo. Bola to odpoveď na moje otázky, prečo sa vo svete deje toľko zlých vecí. V ten deň sme s Karim o náboženstve viac nehovorili. No práve odvtedy sme sa pravidelne začali rozprávať o Biblii a všetko, čo som sa z nej dozvedel, mi dávalo zmysel. Keďže som bol veľmi zaneprázdnený a často som bol na cestách, nemohli sme sa stretávať pravidelne, no Kariho to neodradilo. Vždy mi v liste odpovedal na otázky, ktoré som mu položil počas nášho štúdia Biblie. V Biblii som našiel logické odpovede na všetky moje otázky o zmysle života. Postupne sa mi otvárali oči a zistil som, že hlavnou témou Biblie je, že Boží zámer so zemou sa splní prostredníctvom Božieho Kráľovstva. Veľmi na mňa zapôsobilo, keď som sa dozvedel o tom, že Boh má meno Jehova, a o tom, čo všetko pre nás urobil. (Žalm 83:18) No najväčší dojem na mňa urobila výkupná obeť, ktorú Boh zariadil. Nebola to len nejaká formalita ani chladný právny úkon. Boh ňou ukázal, že nás má veľmi rád. (Ján 3:16) Vďaka štúdiu som sa tiež dozvedel, že si s Bohom môžem vytvoriť priateľstvo a že môžem žiť večne v pokojných rajských podmienkach. (Jakub 4:8) Začal som teda uvažovať nad tým, ako môžem Bohu ukázať, že som mu za to vďačný.

 Takisto som sa začal vážne zamýšľať nad svojím životom. Z Biblie som sa dozvedel, že najväčšie šťastie vyplýva z dávania, a cítil som, že sa o svoju vieru chcem podeliť s inými. (Skutky 20:35) Ako profesionálny športovec som na turnajoch strávil mimo domu asi 200 dní v roku. Život našej rodiny sa točil len okolo mňa. Na prvom mieste boli moje tréningy, môj každodenný program, moja kariéra. Uvedomil som si, že to musím zmeniť.

 Vedel som, že keď kvôli náboženstvu zanechám sľubnú športovú kariéru, mnohí ľudia, ktorí neuctievajú Boha, to nepochopia. No príležitosť lepšie spoznať Boha Jehovu a možnosť získať večný život bola pre mňa oveľa cennejšia než získať akékoľvek víťazstvo na tenisových kurtoch. Takže pre mňa nebolo ťažké rozhodnúť sa. Povedal som si, že nebudem brať ohľad na to, čo si o tom myslia druhí ľudia, bolo to proste moje rozhodnutie. Vyrovnať sa s tlakom okolia mi veľmi pomohol Žalm 118:6, kde sa píše: „Jehova je na mojej strane; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť pozemský človek?“

 Asi v tom čase som od jedných sponzorov dostal lukratívnu ponuku, ktorá by mi umožnila hrať tenis profesionálne ešte roky a dobre sa finančne zabezpečiť. Ale ja som bol už rozhodnutý. Ponuku som odmietol a po čase som s turnajmi ATP skončil. V štúdiu Biblie som pokračoval a 2. júla 1994 som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok.

 Nepatrím k tým ľuďom, ktorí o Bohu začali uvažovať preto, že zažili nejakú osobnú tragédiu. Dokonca som sa ani nepovažoval za človeka, ktorý by hľadal pravdu. Podľa mňa sa mi celkom dobre darilo a zdalo sa, že od života si už nič viac nemôžem priať. No zrazu tu bola pravda z Biblie, ktorá akoby celé tie roky čakala, kým ju objavím. Vďaka nej som zistil, že život má hlbší zmysel, a teraz som oveľa šťastnejší ako kedykoľvek predtým. Naša rodina je teraz oveľa silnejšia a máme oveľa lepšie vzťahy. A som veľmi rád, že moji traja synovia sa rozhodli ísť v mojich šľapajach, no nie ako športovci, ale ako kresťania.

 Stále rád hrávam tenis. A veľa rokov som sa živil aktivitami spojenými s tenisom – ako tenisový tréner alebo ako manažér tenisového centra. Ale dnes môj život nie je len o športe. Predtým som tréningu venoval veľa hodín týždenne, aby sa zo mňa stal lepší tenista, dokonca tenisový šampión. Teraz sa niekoľko hodín týždenne venujem tomu, aby som druhým ľuďom pomáhal spoznať zásady z Biblie, ktoré zmenili môj život k lepšiemu. Som oveľa šťastnejší, lebo dávam na prvé miesto v živote vzťah k Bohu Jehovovi a hovorím s druhými o nádeji na lepšiu budúcnosť, ktorá nás čaká. (1. Timotejovi 6:19)