Narodil som sa v Montreale, najväčšom meste kanadskej provincie Quebec, ako druhé zo štyroch detí. Vyrastali sme v peknom prostredí štvrte Rosemont. Rodičia nás vychovávali s láskou a v našej rodine vládla pokojná a príjemná atmosféra.

 Už ako dieťa ma zaujímala Biblia. Pamätám sa, že keď som mal 12 rokov, rád som si čítal z Nového zákona o Ježišovi. Veľmi sa mi páčilo, že Ježiš bol k ľuďom súcitný a láskavý. Chcel som byť ako on. No keď som bol starší, dostal som sa do partie ľudí, ktorí na mňa nemali dobrý vplyv, a na svoje predsavzatie z detstva som úplne zabudol.

 Môj otec bol saxofonista a ja som po ňom zdedil nielen saxofón, ale aj hlbokú lásku k hudbe. Hudba sa stala stredobodom môjho života. Veľmi ma bavila, a tak som sa zakrátko naučil hrať aj na gitare. Časom sme spolu s niekoľkými kamarátmi založili rockovú kapelu a vystupovali sme aj na koncertoch. Všimli si nás niektorí známi hudobní producenti, a keď mi ponúkli spoluprácu, podpísal som zmluvu s jednou veľkou nahrávacou spoločnosťou. Moje pesničky boli dosť populárne a pravidelne sa hrávali v quebeckom rozhlase.

 Zdalo sa, že mám všetko, čo som si mohol priať. Bol som mladý a slávny, zarábal som veľa peňazí, a pritom som robil to, čo ma bavilo. Dni som trávil tak, že som chodil do fitnescentra, stretával som sa s novinármi, zúčastňoval som sa na autogramiádach a vystupoval v televízii. Večer som mával koncerty alebo som bol na nejakej párty. Keďže vystupovať pred publikom je dosť veľký stres, pomáhal som si alkoholom a neskôr aj drogami. Žil som ľahkovážne a nemorálne.

 Niektorí mi môj život závideli, lebo navonok som vyzeral ako šťastný človek. No keď som bol sám, cítil som vnútornú prázdnotu a zmocňovali sa ma obavy a smútok. Na vrchole mojej kariéry mnou otriasla jedna tragédia – dvaja z mojich producentov zomreli na AIDS. Hudbu som miloval, ale to, ako žili ľudia v tomto biznise, sa mi hnusilo.

 Aj keď som bol úspešný, cítil som, že s týmto svetom nie je niečo v poriadku. Ako je možné, že je v ňom toľko nespravodlivosti? Nechápal som, prečo Boh nezakročí. Často som sa k Bohu modlil, aby mi pomohol nájsť odpovede na moje otázky. Po skončení jedného turné som znova začal čítať Bibliu. Aj keď som nerozumel všetkému, pochopil som, že koniec sveta musí byť blízko.

 V Biblii som sa dočítal, že Ježiš sa pri jednej príležitosti 40 dní postil na púšti. (Matúš 4:1, 2) Myslel som si, že keď urobím to isté, možno sa mi Boh nejakým spôsobom zjaví. A tak som si určil dátum, odkedy sa začnem postiť. Dva týždne pred týmto dátumom zaklopali na moje dvere Jehovovi svedkovia. Ihneď som ich pozval ďalej. Jednému z nich, volal sa Jacques, som sa pozrel priamo do očí a spýtal som sa: „Ako sa dá zistiť, že žijeme v posledných dňoch tohto sveta?“ Otvoril Bibliu a prečítal mi pasáž z 2. Timotejovi 3:1–5. Oboch svedkov som potom doslova zasypal otázkami a oni mi vždy odpovedali logicky, uspokojivo a pomocou Biblie. Veľmi to na mňa zapôsobilo. Po niekoľkých rozhovoroch so svedkami som videl, že pôst už nebude potrebný.

 Začal som so svedkami študovať Bibliu. Po nejakom čase som si dal ostrihať svoje dlhé vlasy a začal som chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva. To, ako srdečne ma tam privítali, bola ďalšia vec, ktorá ma ubezpečila, že som konečne našiel pravdu.

 Samozrejme, ak som chcel naozaj žiť podľa Biblie, musel som vo svojom živote urobiť vážne zmeny. Napríklad som musel prestať drogovať a žiť nemravne. Musel som sa naučiť myslieť viac na iných a nebyť zameraný len na seba. Potreboval som sa naučiť aj to, ako sa postarať o svojho syna a dcéru po citovej a duchovnej stránke. Nebolo to pre mňa vôbec jednoduché, lebo som ich vychovával sám. Rozhodol som sa teda, že ukončím hudobnú kariéru a zamestnám sa v jednej fabrike, aj keď tam zarobím oveľa menej.

 Urobiť v živote toľko zmien bolo náročné. Keď som sa snažil skoncovať s drogami, musel som bojovať s abstinenčnými príznakmi a niekoľkokrát som to nezvládol. (Rimanom 7:19, 21–24) Veľmi ťažké pre mňa bolo prestať s nemravným životným štýlom. Moje nové zamestnanie ma dosť vyčerpávalo a zo svojho nízkeho príjmu som takisto nebol nadšený. Na to, čo som ako muzikant zarobil za dve hodiny, som teraz musel pracovať tri mesiace.

 Aby som dokázal urobiť také veľké zmeny, musel som sa vytrvalo modliť k Bohu. Veľmi mi pomohlo aj to, že som si pravidelne čítal Bibliu. Našiel som v nej texty, ktoré mi dodávali silu. Jedným z nich bol citát z 2. Korinťanom 7:1, kde sa píše, že kresťania sa majú „očistiť od každej poškvrny tela a ducha“. Ďalší text, ktorý ma uistil, že boj so zlozvykmi môžem vyhrať, bol vo Filipanom 4:13, kde sa píše: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ Boh Jehova vypočul moje modlitby a pomohol mi porozumieť Biblii a začať podľa nej žiť. Z vďačnosti som mu zasvätil svoj život. (1. Petra 4:1, 2) Ako Jehovov svedok som sa nechal pokrstiť v roku 1997.

 Som presvedčený, že ak by som ďalej žil tak ako predtým, už by som bol mŕtvy. No vďaka Biblii som naozaj šťastný. Som veľmi vďačný aj za svoju úžasnú manželku Elvie, ktorá sa spolu so mnou vo zvýšenej miere venuje vyučovaniu Biblie. Prináša nám to veľkú radosť a hlboké uspokojenie. Ale predovšetkým som vďačný za to, že ma k sebe pritiahol náš Boh Jehova. (Ján 6:44)