Narodil som sa v honduraskom meste La Ceiba ako najmladšie z piatich detí. Bol som jediný chlapec a jediný nepočujúci v rodine. Bývali sme v nebezpečnej štvrti a boli sme veľmi chudobní. Naša situácia sa ešte zhoršila, keď mal otec v práci nehodu, pri ktorej zomrel. To som mal asi štyri roky.

 Mama sa o sestry a o mňa starala, ako vedela, no málokedy sme mali dosť peňazí, aby mi mohla kúpiť nejaké oblečenie. Keď pršalo, často mi bola zima, lebo som nemal nič teplé na seba.

 Už v detstve som sa naučil honduraský posunkový jazyk, a tak som sa dokázal dorozumieť s inými nepočujúcimi. Ale ani mama, ani sestry ho neovládali. Aby sa so mnou dohovorili, používali len gestá a pár posunkov, ktoré si vymysleli. Mama ma však mala veľmi rada a snažila sa ma chrániť pred nebezpečenstvami. Tými niekoľkými posunkami, čo poznala, ma vystríhala pred fajčením, pitím a inými zlými vecami. Som jej veľmi zaviazaný, že vďaka tomu som nikdy neprepadol žiadnej závislosti.

 Keď som bol malý, mama ma brávala do katolíckeho kostola. Ale ničomu som nerozumel, lebo mi nikto netlmočil do posunkového jazyka. Bolo to pre mňa také nudné, že som v desiatich rokoch prestal chodiť do kostola. Ale o Bohu som sa chcel učiť.

 V roku 1999, keď som mal 23 rokov, som sa zoznámil s istou ženou zo Spojených štátov, ktorá patrila k jednej evanjelikálnej cirkvi. Študovala so mnou Bibliu a učila ma americký posunkový jazyk. To, čo som sa z Biblie dozvedel, sa mi veľmi páčilo, a rozhodol som sa, že sa stanem pastorom. Presťahoval som sa do Portorika, lebo som chcel chodiť do jedného kresťanského školiaceho strediska pre nepočujúcich. Keď som sa v roku 2002 vrátil do La Ceiby, založil som cirkev pre nepočujúcich. Pomohli mi v tom tri priateľky a jednu z nich, Patriciu, som si neskôr vzal za ženu.

 Ako pastor našej cirkvi som prednášal v honduraskom posunkovom jazyku, ukazoval som nepočujúcim obrázky s biblickými témami a predvádzal som biblické príbehy, aby ich čo najlepšie pochopili. Navštevoval som aj nepočujúcich v okolitých mestách. Povzbudzoval som ich a pomáhal som im riešiť ich problémy. Podnikol som aj misijnú cestu do Spojených štátov a Zambie. Ale z Biblie som toho v skutočnosti veľa nevedel. Ľuďom som iba opakoval to, čo mi povedali iní a čo som pochopil z obrázkov. Pravda bola taká, že som mal viac otázok ako odpovedí.

 Potom o mne niektoré členky našej cirkvi začali šíriť klamstvá. Ohovárali ma, že som opilec a že podvádzam manželku. Sklamalo ma to a nahnevalo. Zanedlho sme aj s Patriciou z cirkvi vystúpili.

 Za Patriciou a za mnou často chodili Jehovovi svedkovia, lenže my sme ich zakaždým odmietli. Ale keď sme vystúpili z našej cirkvi, Patricia pristala, že s nimi bude študovať Bibliu. Venovali sa jej manželia Thomas a Liccy. Páčilo sa mi, že aj keď sú počujúci, ovládajú posunkový jazyk. Preto som sa zakrátko pripojil k štúdiu aj ja.

 Študovali sme niekoľko mesiacov a používali sme pri tom videá v americkom posunkovom jazyku. Potom nám však naše priateľky narozprávali, že Jehovovi svedkovia nasledujú ľudí, a my sme štúdium prerušili. Thomas mi síce dokazoval, že Jehovovi svedkovia nenasledujú ľudských vodcov, ale neveril som mu.

 O niekoľko mesiacov prepadla Patricia hlbokej depresii a modlila sa k Bohu, aby k našim dverám znovu poslal Jehovových svedkov. Netrvalo dlho a naša susedka, Jehovova svedkyňa, prišla za ňou a ponúkla sa, že povie Liccy, aby za ňou zašla. Liccy dokázala, že je pravou priateľkou. Chodila za Patriciou každý týždeň, povzbudzovala ju a študovala s ňou Bibliu. Ale ja som Jehovovým svedkom stále nedôveroval.

 V roku 2012 zorganizovali Jehovovi svedkovia mimoriadnu kampaň, pri ktorej ľuďom ponúkali leták Chceli by ste spoznať pravdu? na DVD v honduraskom posunkovom jazyku. Liccy nám jedno DVD priniesla a my sme si ho pozreli. Zhrozil som sa, keď som si uvedomil, že to, čo som učil o pekle, o nesmrteľnej duši a o mnohých ďalších veciach, v Biblii vôbec nie je.

 Hneď na druhý týždeň som šiel do sály Kráľovstva Jehovových svedkov, aby som sa porozprával s Thomasom. Povedal som mu, že chcem učiť nepočujúcich pravdu z Biblie, ale nechcem byť Jehovov svedok. Plánoval som založiť novú cirkev len pre nepočujúcich. Thomas ma pochválil, že som sa znova tak nadchol, ale potom mi ukázal Efezanom 4:5, kde sa hovorí, že v pravom kresťanskom zbore musí byť jednota.

 Dal mi aj video Jehovovi svedkovia – ľudia so živou vierou, 1. časť: Z tmy do svetla v americkom posunkovom jazyku. V tomto videu bolo ukázané, ako skupina ľudí pozorne skúmala Bibliu, aby zistila pravdu o základných náukách. Keď som to pozeral, veľmi dobre som vedel, ako sa cítili. Aj ja som hľadal pravdu. To video ma presvedčilo, že Jehovovi svedkovia vyučujú pravdu, lebo ich náuky sa zakladajú len a len na Biblii. Preto som znova začal študovať. V roku 2014 sme sa aj s Patriciou dali pokrstiť a stali sme sa Jehovovými svedkami.

 Zbor Jehovových svedkov sa mi páči, lebo je čistý, tak ako aj Boh je čistý. Nič neznečisťuje reč ani vzájomné vzťahy ľudí, ktorí mu slúžia. Sú pokojamilovní a navzájom sa povzbudzujú. Jehovovi svedkovia sú jednotní a všetci učia tie isté biblické pravdy bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú alebo ktorým jazykom hovoria.

 Rád si študujem Bibliu. Zistil som napríklad, že Jehova je Všemohúci Boh a Zvrchovaný Vládca nad celou zemou. Má rád nielen počujúcich, ale aj nepočujúcich. Som šťastný, že viem, že miluje aj mňa. A dozvedel som sa, že na zemi bude nádherný raj, kde budú môcť ľudia žiť večne a budú dokonale zdraví. Už sa neviem dočkať, kedy to bude!

 S Patriciou radi hovoríme o Biblii nepočujúcim. Teraz ju študujeme s niekoľkými členmi našej bývalej cirkvi. Ale už nemám takú neistotu v tom, čo učím, ako keď som bol pastorom. Vďaka štúdiu Biblie s Jehovovými svedkami som nakoniec našiel odpovede na svoje otázky.