Pochádzam z Tongy. Tento ostrovný štát tvorí asi 170 ostrovov v juhozápadnej časti Tichého oceánu. V Tonge žijú ľudia veľmi jednoducho – nemajú elektrinu ani autá. Ale v našom dome sme mali tečúcu vodu. Chovali sme sliepky a mali sme aj plantáž, na ktorej sme s mojimi dvoma bratmi cez prázdniny otcovi pomáhali. Pestovali sme banány, sladké zemiaky, taro a maniok. Otec zarábal iba príležitostne, takže keď sa chcel postarať o rodinu, musel predávať, čo sme dopestovali. Ostrovania si veľmi vážia Bibliu. Aj naša rodina ju mala vo veľkej úcte a všetci sme pravidelne chodili do kostola. Ale aj tak sme nádej na lepší život videli len v tom, že sa raz odsťahujeme do nejakej bohatšej krajiny.

 Keď som mal 16, strýko nám pomohol presťahovať sa do Kalifornie. Nebolo ľahké prispôsobiť sa životu v novej krajine. Bol to pre nás kultúrny šok. Naša finančná situácia sa síce zlepšila, ale žili sme v chudobnej štvrti, kde boli drogy a kriminalita na dennom poriadku. Často sme v noci počuli streľbu. Ľudia tu žili v strachu z gangov a bolo bežné, že mali zbraň. Nosili ju na svoju ochranu alebo na vybavovanie účtov. Pri jednej prestrelke postrelili aj mňa a guľku mám v hrudi dodnes.

 Na strednej škole som chcel zapadnúť medzi spolužiakov. Stále častejšie som chodil na divoké párty, veľa som pil, stal sa zo mňa výtržník a začal som drogovať. Stal som sa závislým od kokaínu. Aby som mal na drogy, začal som kradnúť. Aj keď všetci v našej rodine pravidelne chodili do kostola, nedozvedeli sa tam nič, čím by mi pomohli. A tak na mňa mali stále väčší vplyv kamaráti, ktorí ma ťahali do tohto bahna. Policajti ma niekoľkokrát zatkli za násilnosti. Život sa mi začal vymykať z rúk. Nakoniec som skončil vo väzení.

 Môj život sa začal meniť na Vianoce v roku 1997. Vianoce sú pre väčšinu Tonganov posvätné, a tak som si aj ja zobral do rúk Bibliu. Jeden spoluväzeň si to všimol a spýtal sa ma, či viem, čo sa v nej píše o Ježišovom narodení. Nemal som o tom ani poňatia. Ukázal mi, kde si to môžem prečítať. Zistil som, že veľa vianočných zvykov vôbec nesúvisí s tým, čo sa o Ježišovom narodení píše v Biblii. (Matúš 2:1–12; Lukáš 2:5–14) Prekvapilo ma to. Začalo ma zaujímať, čo všetko v Biblii ešte je. Keďže tento väzeň chodil každý týždeň na stretnutia, ktoré vo väznici usporadúvali Jehovovi svedkovia, povedal som si, že tam pôjdem s ním. Práve sa tam rozoberala biblická kniha Zjavenie. Skoro ničomu som nerozumel, ale všimol som si, že všetko, čo sa tam učilo, bolo z Biblie.

 Svedkovia mi navrhli, že ak ma Biblia zaujíma, budú ma učiť, čo sa v nej píše. S radosťou som súhlasil. Vtedy som sa prvýkrát dozvedel o Božom sľube, že na zemi bude raj. (Izaiáš 35:5–8) Pochopil som, že keď chcem, aby mal Boh zo mňa radosť, musím v živote urobiť zásadné zmeny. Bolo mi jasné, že keby som žil tak ako doteraz, Jehova by ma v novom svete nechcel mať. (1. Korinťanom 6:9, 10) Dal som si predsavzatie, že budem krotiť svoju výbušnú povahu, prestanem fajčiť, nevrátim sa k drogám a už nikdy sa neopijem.

 V roku 1999, ešte pred vypršaním trestu, ma premiestnili do väznice, kde zadržiavali imigrantov, ktorých potom deportovali. Vyše roka som nemal žiadny kontakt so svedkami. Ale bol som pevne rozhodnutý, že sa zmením. V roku 2000 americká vláda zrušila moje povolenie na pobyt a bol som deportovaný späť do Tongy.

 Hneď po návrate som vyhľadal Jehovových svedkov a pokračoval som v štúdiu Biblie. To, čo som sa učil, ma nadchýnalo. Veľmi sa mi páčilo, že všetko, čo ma svedkovia tu na ostrove vyučovali, dokazovali z Biblie, presne ako svedkovia v Amerike.

 Môj otec mal v cirkvi vysoké postavenie a ostrovania ho dobre poznali. Nechápal, prečo sa stretávam so svedkami, a hnevalo ho to. Rovnako reagovali aj ostatní príbuzní. Ale potom, keď videli, ako ma Biblia zmenila, boli radi.

 Najväčší problém som mal s pitím kavy. Kava je u nás tradičný nápoj, ktorý sa vyrába z koreňa piepra a má omamné účinky. V našej kultúre strávia muži popíjaním tohto nápoja každý týždeň celé hodiny. Aj ja som začal chodiť na miesta, kde sa pila kava. Chodil som tam skoro každý večer a pil som takmer až do bezvedomia. Tohto zvyku som sa dlho nemohol zbaviť aj preto, že som mal kamarátov, ktorým morálne zásady z Biblie nič nehovorili. No svedkovia mi pomohli pochopiť, že svojím správaním urážam Boha. A ja som chcel žiť tak, ako si to Boh praje, a chcel som, aby mi Boh v živote pomáhal. Preto som s pitím kavy prestal.

 Začal som chodiť na všetky zhromaždenia Jehovových svedkov. Keď som sa stretával s ľuďmi, ktorí mali rovnaký cieľ – robiť radosť Bohu –, dokázal som odolať pokušeniu vrátiť sa k starým zvykom. V roku 2002 som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok.

 Môj život sa zmenil len vďaka tomu, že Jehova je trpezlivý. V Biblii sa píše: „Jehova... je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ ​(2. Petra 3:9) Jehova mohol už dávno zničiť tento skazený svet. Ale on ho ešte nejaký čas necháva existovať, aby sa aj ľudia, ako som ja, mohli zmeniť a stať sa jeho priateľmi. A veľmi ma teší, že v tom môžem pomáhať aj iným.

 Vďaka Jehovovi sa mi život nakoniec nevymkol z rúk. Skoncoval som so závislosťami, ktoré by ma skôr či neskôr zabili, a už nikoho neokrádam. Naopak, pomáham iným, aby sa aj oni stali Jehovovými priateľmi. Medzi Jehovovými svedkami som stretol svoju milovanú manželku Teu. V roku 2016 sa nám narodil syn a sme spolu veľmi šťastní. Spoločne prinášame ľuďom v našom okolí dobrú správu z Biblie, že už zakrátko budeme môcť žiť v pokojných rajských podmienkach, a to navždy.