Danielle, Jehovova svedkyňa z Južnej Afriky, našla tašku, ktorú si v kaviarni zabudol zákazník. V taške bola peňaženka s peniazmi a kreditnými kartami. Danielle chcela vrátiť tašku majiteľovi, a tak hľadala adresu alebo telefónne číslo, no našla iba meno. Pokúsila sa s majiteľom skontaktovať cez jeho banku, ale nepodarilo sa to. To ju neodradilo, a tak zavolala na telefónne číslo uvedené na lekárskom predpise, ktorý našla v taške. Recepčná, ktorá zdvihla telefón, súhlasila, že dá Danielle telefónne číslo toho muža.

 Muž bol prekvapený, keď mu volali z ordinácie jeho lekára a informovali ho, že Danielle našla jeho tašku a chce mu ju vrátiť. Keď si ju prišiel vyzdvihnúť, stretol sa s Danielle a jej otcom. Využili príležitosť a povedali mu, prečo sa tak veľmi snažili nájsť ho. Vysvetlili mu, že ako Jehovovi svedkovia sa snažia žiť v súlade s biblickými zásadami. Preto sa snažia byť vždy poctiví. (Hebrejom 13:18)

 Niekoľko hodín po stretnutí poslal muž Danielle a jej otcovi správu, v ktorej im znova ďakoval za vrátenie tašky a peňaženky. Napísal im: „Veľmi vám ďakujem, že ste sa tak snažili ma nájsť. Potešilo ma, že som spoznal vás i vašu rodinu, a budem rád spomínať na vašu vrúcnosť a priateľskosť. Na znak vďaky by som vám rád poslal dar. Viem, že prinášate osobné obete, keď sa snažíte slúžiť Bohu. Vaše skutky svedčia o vašom charaktere, čo sa prejavilo v Daniellinej poctivosti a čestnosti. Takže znova, ďakujem vám a kiež Boh žehná vašu službu.“

 O niekoľko mesiacov sa Daniellin otec s mužom opäť stretol a ten mu porozprával, čo sa mu stalo nejaký čas po tom, ako mu vrátili stratenú tašku. Pri nakupovaní našiel na zemi ležať kabelku. Keď našiel ženu, ktorej patrila, a vrátil jej ju, vysvetlil jej, čo ho k tomu podnietilo – nedávno aj jemu niekto čestne vrátil stratenú tašku. Povedal: „Jeden malý skutok čestnosti a láskavosti vedie k ďalšiemu a to zlepšuje život všetkým ľuďom v okolí.“