V jeden studený veterný deň šoféroval Bob, ktorý žije v kanadskom meste Alberta, svoju dodávku po diaľnici rýchlosťou asi 100 kilometrov za hodinu. Zrazu mu praskla ľavá zadná pneumatika. Nechápal, čo sa deje, ale keďže ho od domova delilo už len asi päť kilometrov, rozhodol sa pokračovať v ceste.

 Bob neskôr v liste, ktorý zaslal do miestnej sály Kráľovstva Jehovových svedkov, vyrozprával, čo sa stalo potom: „Päť mladých svedkov išlo po tej istej ceste. Keď boli na úrovni môjho auta, spustili okná a povedali mi, že mám prasknutú pneumatiku. Zastali sme v odstavnom pruhu a oni sa ponúkli, že mi pneumatiku vymenia. Vôbec som nevedel, či mám v aute náhradné koleso a zdvihák. Sedel som na okraji cesty vo svojom invalidnom vozíku a oni, hoci boli pekne oblečení, vliezli pod dodávku a vybrali odtiaľ zdvihák a rezervnú pneumatiku. Vonku mrzlo a husto snežilo, ale ich to neodradilo a prasknutú pneumatiku mi vymenili, takže som mohol pokračovať v ceste. Sám by som to určite nezvládol.“

 Bob pokračuje: „Tým mladým svedkom sa chcem veľmi pekne poďakovať. Boli na tej ceste preto, lebo chceli ľuďom v okolí hovoriť o Biblii. No oni nielen hovorili o láske k blížnemu, oni ju aj prejavili. Ušetrili mi kopu starostí a som im za to veľmi vďačný. Ani vo sne by mi nenapadlo, že v ten deň Boh pošle za mnou na diaľnicu takýchto ‚anjelov‘.“