„Narodila som sa do rodiny Jehovových svedkov,“ hovorí Rachel, ktorá teraz žije v Dominikánskej republike. „Žiaľ, keď som mala sedem rokov, môj otec prestal chodiť na zhromaždenia a stal sa silným odporcom pravdy. Preto bolo pre mňa veľmi ťažké uctievať Jehovu. Napríklad mi povedal, že ak prestanem slúžiť Jehovovi, dá mi telefón, vezme ma na výlet do Disneylandu alebo mi dokonca dá kreditnú kartu. Niekedy sa snažil ‚vymlátiť zo mňa Jehovu‘ päsťami. Hovoril, že ak nebudem vedieť rozprávať alebo chodiť, nebudem môcť ísť na zhromaždenia. Ale nezastavilo ma to. Bola som rozhodnutá na ne stále chodiť.

 Otec si dával pozor, aby ma nikdy neudrel pred mamou. Vyhrážal sa mi, že ak jej o tom poviem, ublíži aj jej. Modriny vysvetľoval spoločnými tréningmi bojových športov, na ktorých trval.

 Keďže som bola mladá a otca som sa veľmi bála, nepovedala som mame, čo sa deje. A tak som to povedala Jehovovi. Chodila som na dlhé prechádzky do lesa za našim domom v Marylande v Spojených štátoch. Bol tam krásny mohutný dub. Vyliezla som naň, sadla som si na konár, na ktorom som sa cítila príjemne, a rozprávala som sa s Jehovom o svojich pocitoch a o tom, čo preňho urobím, keď vyrastiem. Prosila som ho, aby som sa toho mohla dožiť. Hovorila som mu, čo preňho budem robiť v novom svete, akú by som chcela mať rodinu a ako sa teším na radostný a pokojný život bez strachu a bolesti.

 Keď mi chcel otec zabrániť slúžiť Jehovovi tým, že ma podplácal alebo bil, vždy som cítila, ako ma Jehova podporuje a dáva mi silu. Vďaka tomu som mu dokázala zostať verná.

 Keď som mala desať, dala som sa pokrstiť a o dva roky neskôr som začala s priekopníckou službou. Zo začiatku otec o ničom nevedel. Keď sa to dozvedel, udrel ma tak silno, že mi vykĺbil sánku.

 Niektorí sa ma snažili odradiť od priekopníckej, pretože som bola veľmi mladá. Mysleli si, že neviem, aké je to vážne rozhodnutie. Časom som videla, že veľa mladých v mojom okolí duchovne zoslablo. Často chodili na rôzne párty a stále sa zabávali. Vyzeralo to lákavo a občas som aj ja chcela robiť to, čo oni. Premýšľala som, či by som nemala prestať zvestovať a len tak sa zabávať, ako iní v mojom veku. Ale vždy, keď mi to napadlo, povedala som o tom Jehovovi.

 Keď som mala asi 15 rokov, oslovila ma jedna prestížna modelingová agentúra. Dali mi lukratívnu ponuku pracovať pre nich v Miláne. Páčila sa mi predstava, že by som mohla byť modelkou, objavovať sa v časopisoch a predvádzať drahé oblečenie na módnych prehliadkach. V tom čase som priekopníčila už takmer tri roky. Pomyslela som si, že vďaka tejto práci by som mohla zarobiť dosť peňazí a ešte dlho pokračovať v priekopníckej. Otec od nás odišiel, a preto som si hovorila, že by som tak mohla pomôcť mame s výdavkami.

 Veľa som sa v tejto veci modlila. Porozprávala som sa o tom s mamou, ktorá bola priekopníčka už mnoho rokov, a tiež so skúseným starším, ktorého som mala veľmi rada. A tak ako vždy, išla som k svojmu obľúbenému stromu a modlila som sa. Jehova na moje modlitby odpovedal tak, že mi ten starší ukázal biblický verš z Kazateľa 5:4, kde sa píše: ‚Keď dáš Bohu sľub, neváhaj ho splniť. Čo sľúbiš, to aj splň.‘ Sľúbila som Jehovovi, že mu budem naplno slúžiť, a bála som sa, že táto práca by mi mohla duchovne ublížiť. Preto som sa rozhodla túto ponuku odmietnuť.

 Napriek mojim obavám som sa dospelosti dožila. Teraz mám pekný život so svojim manželom Jaserom a našim synom Connorom, ktorý má deväť rokov. Jaser slúži ako starší a Connor je nepokrstený zvestovateľ. A ja slúžim celým časom už takmer 27 rokov.

 Často myslím na to, ako som sedela na konári duba v lese za našim domom a dlho sa rozprávala s Jehovom. Veľmi som ho prosila, aby mi pomohol. A urobil to úžasným spôsobom. Podporoval ma, viedol a dával mi silu. Počas celého života mi Jehova znovu a znovu ukazoval, akým je láskavým a starostlivým otcom. Som šťastná, že som sa rozhodla slúžiť mu celým srdcom. Bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobila.“