Artur je Jehovov svedok, ktorý slúži v Arménsku ako krajský dozorca. Raz, keď navštívil jeden zbor, zistil, že bratia tu ešte nezačali s vydávaním svedectva na verejných miestach, teda pri zvestovaní nepoužívali stojany s biblickými publikáciami. Chcel bratov povzbudiť, aby začali s touto formou služby, a tak sa spolu s manželkou Annou a ďalším bratom menom Žirair vybrali do jedného malého mesta a postavili sa s mobilným stojanom na mieste, kde sa pohybovalo veľa ľudí.

 Okoloidúci sa pri trojici svedkov so záujmom zastavovali a brali si publikácie, ktoré im ponúkali. No táto nová metóda zvestovania čoskoro upútala aj pozornosť našich odporcov. K stojanu prišli dvaja kňazi a jeden z nich stojan bez varovania prevrátil. Potom dal Arturovi takú facku, že tomuto bratovi odleteli okuliare. Artur, Anna a Žirair sa snažili kňazov upokojiť, ale nepomáhalo to. Kňazi dupali po vozíku, rozhadzovali publikácie a svedkom hrubo nadávali. Až keď sa im dostatočne povyhrážali, odišli.

 Artur, Anna a Žirair sa vybrali na policajnú stanicu a na správanie kňazov podali sťažnosť. Policajtom vysvetlili, o čo pri tomto incidente išlo, a viacerým policajtom a aj ďalším členom personálu pri tom spomenuli niektoré biblické myšlienky. Týchto troch svedkov si potom predvolal do svojej kancelárie veliteľ policajnej jednotky. Najprv sa vypytoval na niektoré podrobnosti v súvislosti s ich sťažnosťou. No potom si uvedomil, že aj keď je Artur svalnatý muž, na kňazovu facku neodpovedal protiútokom. Prestal sa teda vypytovať na incident a začal klásť otázky o tom, čomu Jehovovi svedkovia veria. Rozhovor na túto tému trval štyri hodiny. Policajnému veliteľovi sa to, čo počul, tak páčilo, že povedal: „Vaše náboženstvo je úžasné.“ A položartom dodal: „Asi sa k vám pridám!“

 Na druhý deň Artur pokračoval v službe s mobilným stojanom na tom istom mieste. Po chvíli k nemu prišiel starší muž, ktorý videl incident z minulého dňa. Pochválil Artura za to, že si zachoval pokoj a rozvahu a neodplácal sa. Povedal mu, že kňazi po tomto incidente úplne stratili jeho úctu.

 Večer si Artura policajný veliteľ znova predvolal na policajnú stanicu. Tentoraz s ním už vôbec nehovoril o udalostiach minulého dňa, ale kládol mu veľa otázok o Biblii. Pri tomto rozhovore boli aj ďalší dvaja policajti.

 Na ďalší deň Artur znova išiel za policajným veliteľom a ukázal mu niektoré z našich videí založených na Biblii. Na premietanie veliteľ pozval aj ďalších kolegov.

 Neprístojné správanie kňazov viedlo k tomu, že viacero policajtov si po prvý raz v živote vypočulo dobrú správu z Biblie a získali pozitívny názor na Jehovových svedkov.