V posledných rokoch je Venezuela zmietaná ekonomickou a sociálnou krízou, aká nemá obdobu. Brat, ktorý sa volá Edgar, hovorí: „Životná úroveň v krajine klesla za pár rokov tak prudko, že máme pocit, akoby sme žili v inej krajine!“

 Čo pomohlo Edgarovi vyrovnať sa s touto zmenou? Rozpráva: „S mojou manželkou Carmen sme uvažovali o tom, aký dobrý príklad nám dávajú misionári, ktorí boli ochotní presťahovať sa do chudobnej krajiny a naučiť sa žiť aj bez základných služieb. To nás podnietilo, aby sme si zjednodušili život a naučili sa nové veci – napríklad pestovať si vlastné plodiny.“

 To však nie je všetko. Edgar a Carmen si dali za cieľ, že budú utešovať svojich bratov a sestry, a to najmä tých, ktorí sú skľúčení. (1. Tesaloničanom 5:11) Edgar hovorí: „Nesnažíme sa ich len utešiť, ale snažíme sa ich aj podnietiť, aby napriek svojej náročnej situácii pomáhali druhým, a tak zažívali viac radosti.“ (Skutky 20:35)

 Keď vypukla pandémia COVID-19, Argenis sa rozhodol, že vydá svedectvo svojim príbuzným. Ponúkol im, že bude s nimi študovať Bibliu cez telefón, a niektorí z nich súhlasili.

 Argenis sa tiež snažil pomôcť svojim príbuzným, ktorí nemajú prístup na internet, aby si mohli pozrieť program regionálneho zjazdu 2020. Zariadil, aby im jeden svedok z neďalekého mesta doručil nahrávky programu. Príbuzní si požičali veľkú obrazovku a reproduktory. Skôr ako začali sledovať program, Argenis sa na úvod cez telefón pomodlil. Jehova odmenil jeho úsilie. Okrem štyroch Argenisových príbuzných si program pozrelo aj ďalších 15 osôb.

 Manželia Jairo a Johana sú jediní v zbore, ktorí majú auto. Sú veľmi štedrí. Keď niekto v zbore niečo potrebuje, ochotne mu pomôžu. Ale vo Venezuele je často problém dostať sa k pohonným hmotám. Jairo hovorí: „Keď potrebujeme natankovať, v rade pred čerpacou stanicou musíme čakať niekoľko hodín, niekedy aj celú noc.“

 Ale Jairo je presvedčený, že všetka tá námaha stojí za to. Rozpráva: „Veľmi sa tešíme, keď vidíme, akí vďační sú naši bratia za to, že im dovezieme, čo potrebujú. Nejde o to, že sú vďační nám, ale že ďakujú Jehovovi za to, že nám dáva všetko, čo potrebujeme.“ (2. Korinťanom 9:11, 14)

 Aj keď má sestra Norianni 28 rokov, mala obavy, či ju druhí nebudú považovať za príliš mladú na to, aby druhým pomáhala. Ale potom si prečítala 1. Timotejovi 4:12: „Nech tebou nikto nepohŕda preto, že si mladý, ale buď pre verných vzorom.“

 Tento verš Norianni podnietil, aby sa začala venovať vekovo starším bratom a sestrám v zbore. Pomáha im pri písaní svedeckých listov a pozýva ich na svoje biblické štúdiá. Pravidelne im tiež telefonuje a posiela im povzbudzujúce správy. „Jehova mi ukázal, že je veľa vecí, ktoré môžem urobiť pre druhých,“ hovorí Norianni.

 V tomto náročnom období musia naši bratia a sestry vo Venezuele riešiť mnohé problémy. Napriek tomu ďalej horlivo slúžia Jehovovi a sú jeden pre druhého veľkým povzbudením. (Kolosanom 4:11; 2. Timotejovi 4:2)