Šalamúnova pieseň 1:1–17
1 Najskvelejšia Šalamúnova+ pieseň+:
2 „Nech ma bozkáva bozkami svojich úst,+ lebo tvoje prejavy nežnosti sú lepšie ako víno.+
3 Pre vôňu sú tvoje oleje+ dobré. Ako olej, ktorý sa vylieva, je tvoje meno.+ Preto si ťa devy zamilovali.
4 Ťahaj ma so sebou;+ pobežme. Kráľ ma voviedol do svojich vnútorných miestností!+ Tešme sa a radujme sa v tebe. Pripomínajme si tvoje prejavy nežnosti viac ako víno.+ Zamilovali si ťa zaslúžene.+
5 Som deva čierna, ale pôvabná, dcéry Jeruzalema,+ ako kedárske stany,+ [a predsa] ako Šalamúnove stanové plátna+.
6 Nehľaďte na mňa, pretože som počerná, lebo ma zahliadlo slnko. Synovia mojej vlastnej matky sa na mňa rozhnevali; ustanovili ma za strážkyňu viníc, [hoci] svoju vinicu,+ tú, ktorá bola moja, som nestrážila.
7 Nože mi povedz, ty, ktorého si zamilovala+ moja duša, kde pasieš,+ kde nechávaš líhať stádo na poludnie. Prečo by som mala byť len ako žena zahalená v smútku medzi stádami tvojich spoločníkov?“
8 „Ak to nevieš sama, najkrajšia medzi ženami,+ vyjdi si po stopách stáda, a pas svoje kozľatá popri obydliach pastierov.“
9 „Pripodobnil som ťa k jednej zo svojich paríp vo faraónových dvojkolesových vozoch,+ družka moja.+
10 Tvoje líca sú pôvabné medzi vrkočmi vlasov, tvoja šija v šnúrke koráľkov.+
11 Urobíme ti zlaté krúžky+ so striebornými guličkami.“
12 „Pokiaľ je kráľ pri svojom okrúhlom stole, môj nard+ vydáva svoju vôňu.+
13 Ako vrecko myrhy+ je mi môj milý; medzi mojimi prsami+ strávi noc.
14 Ako strapec henny+ je mi môj milý medzi vinicami En-gedi+.“
15 „Hľa, si krásna, družka moja.+ Hľa, si krásna. Tvoje oči sú [očami] holubíc.“+
16 „Hľa, si krásny,+ môj milý, a príjemný. I naša pohovka+ je z lístia.
17 Brvná nášho veľkolepého domu sú cédre+, naše trámy borievky.“
