Šalamúnova pieseň 2:1–17

2  „Som číry šafran+ z pobrežnej pláne+, ľalia z nížin.“+  „Ako ľalia medzi tŕnistou burinou, taká je moja družka medzi dcérami.“+  „Ako jabloň+ medzi lesnými stromami, taký je môj milý medzi synmi.+ Vášnivo som zatúžila po jeho tieni a sadla som si tam, a jeho ovocie bolo sladké môjmu ďasnu.  Voviedol ma do domu vína+ a jeho zástavou+ nado mnou bola láska.+  Občerstvite ma hrozienkovými koláčmi,+ posilnite ma jablkami; lebo som chorá láskou.+  Jeho ľavicu mám pod hlavou; a jeho pravica – tá ma objíma.+  Ó, dcéry Jeruzalema, zaviazala som vás prísahou+ pri gazelách+ alebo pri poľných laniach+, aby ste sa nepokúšali prebudiť či roznietiť [vo mne] lásku, dokiaľ k tomu nebude naklonená.+  Zvuk môjho milého!+ Hľa, to on prichádza,+ šplhá sa po vrchoch, poskakuje po kopcoch.  Môj milý sa podobá gazele+ alebo mladému jeleňovi. Hľa, to on stojí za naším múrom, uprene hľadí cez okná, nazerá cez mreže.+ 10  Môj milý odpovedal a riekol mi: ,Vstaň, moja družka, moja krásna,+ a poď!+ 11  Hľa, obdobie dažďov+ pominulo, i lejak prešiel, pobral sa preč. 12  Na zemi sa objavili kvety,+ nadišiel čas orezávania viniča+ a v našej zemi počuť hlas hrdličky+. 13  Figovník+ nadobudol zrelú farbu pre svoje skoré figy,+ a vinič je v kvete, vydal [svoju] vôňu. Vstaň, poď, moja družka,+ moja krásavica, a poď! 14  Moja holubička+ v zátišiach skalného útesu, na skrytom mieste strmej cesty, ukáž mi svoju postavu,+ daj mi počuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je lahodný a tvoja postava je pôvabná.‘“+ 15  „Pochytajte nám líšky+, líštičky, ktoré plienia vinice, lebo naše vinice sú v kvete.“+ 16  „Môj milý je môj a ja som jeho.+ Pasie+ medzi ľaliami+. 17  Kým zavanie deň a utečú tiene, obráť sa, môj milý; buď ako gazela+ alebo mladý jeleň na vrchoch odlúčenia.“

Poznámky pod čiarou