Šalamúnova pieseň 3:1–11

3  „Za nocí som na svojom lôžku hľadala toho, koho si zamilovala moja duša.+ Hľadala som ho, ale nenašla.  Nechajte ma, prosím, vstať a pochodiť po meste+; na uliciach a námestiach+ ma nechajte hľadať toho, koho si zamilovala moja duša. Hľadala som ho, ale nenašla.  Našli ma strážcovia+, ktorí chodili po meste: ,Videli ste toho, koho si zamilovala moja duša?‘  Len čo som od nich odišla, už som našla toho, koho si zamilovala moja duša. Chytila som ho a nepustila, dokiaľ som ho nevoviedla do domu svojej matky a do vnútornej miestnosti tej, ktorá ma nosila.  Ó, dcéry Jeruzalema, zaviazala som vás prísahou+ pri gazelách alebo pri poľných laniach,+ aby ste sa nepokúšali prebudiť či roznietiť [vo mne] lásku, dokiaľ k tomu nebude naklonená.“+  „Čo je to, čo prichádza z pustatiny ako stĺpy dymu navoňané myrhou a voňavou živicou,+ áno rôznymi voňavými práškami obchodníka?“+  „Hľa, je to jeho ležadlo, to, ktoré patrí Šalamúnovi. Okolo neho je šesťdesiat mocných, z mocných Izraela,+  všetci vlastnia meč, sú vyučení boju, každý s mečom po boku pre des za nocí.“+  „Sú to nosidlá, čo si Kráľ Šalamún urobil z libanonských+ stromov. 10  Ich stĺpiky urobil zo striebra, ich podpery zo zlata. Ich sedadlo je z vlny zafarbenej červenofialovo, ich vnútrajšok je láskyplne upravený dcérami Jeruzalema.“ 11  „Dcéry Siona, vyjdite a hľaďte na Kráľa Šalamúna s vencom+, ktorý mu uplietla jeho matka+ v deň jeho svadby a v deň, keď sa radovalo jeho srdce+.“

Poznámky pod čiarou