Šalamúnova pieseň 4:1–16
4 „Hľa, si krásna,+ družka moja. Hľa, si krásna. Tvoje oči sú [očami] holubíc+ za tvojím závojom.+ Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,+ ktoré zoskákali z hornatého kraja Gileád+.
2 Tvoje zuby sú ako stádo čerstvo ostrihaných [bahníc],+ ktoré vyšli z kúpeľa. Každá z nich vrhne dvojičky a žiadna z nich nestratila svoje mláďatá.
3 Tvoje pery sú ako šarlátová niť a tvoja reč je príjemná.+ Ako dielik granátového jablka sú tvoje spánky za závojom.+
4 Tvoja šija+ je ako Dávidova veža+ vybudovaná z vrstiev kameňa, na ktorej je zavesených tisíc štítov, všetky okrúhle štíty+ mocných.
5 Tvoje dve prsia+ sú ako dve mláďatá, dvojčatá gazely, ktoré sa pasú medzi ľaliami+.“
6 „Kým zavanie deň+ a utečú tiene, pôjdem k vrchu myrhy a k pahorku voňavej živice.“+
7 „Celá si krásna,+ ó, družka moja, a niet na tebe chyby.+
8 Ó, nevesta+ moja, so mnou z Libanonu, so mnou z Libanonu+ príď. Zostúp z vrcholku Antilibanonu, z vrcholku Senira+ i Hermona+, z levích brlohov, z leopardích vrchov.
9 Rozbúšila si mi srdce, moja sestra,+ [moja] nevesta+, rozbúšila si mi srdce jedným svojím okom,+ jediným príveskom svojho náhrdelníka.
10 Aké krásne sú tvoje prejavy nežnosti,+ moja sestra, moja nevesta! O koľko lepšie sú tvoje prejavy nežnosti ako víno a vôňa tvojich olejov ako všelijaké voňavky!+
11 Med z plástov ti stále kvapká z pier,+ nevesta. Pod jazykom máš med+ a mlieko, a vôňa tvojho odevu je ako vôňa+ Libanonu.
12 Uzavretá záhrada je moja sestra,+ [moja] nevesta, uzavretá záhrada, zapečatený prameň.
13 Tvoja koža je raj granátových jabĺk s najvyberanejšími plodmi,+ rastliny henny spolu s rastlinami nardu+;
14 nard+ a šafran+, trstina+ a škorica+, spolu so všelijakými stromami voňavej živice, myrhou a aloou+, spolu so všetkými najjemnejšími voňavkami;+
15 [a] záhradný prameň, studňa čerstvej vody+ a prúdy tečúce z Libanonu.+
16 Prebuď sa, severný vietor, a vojdi, južný vietor.+ Vej na moju záhradu+! Nech kanú jej voňavky.“
„Nech môj milý vojde do svojej záhrady a je jej najvyberanejšie plody.“
