Šalamúnova pieseň 6:1–13
6 „Kde odišiel tvoj milý, ó, ty najkrajšia medzi ženami?+ Kde sa tvoj milý obrátil, aby sme ho hľadali s tebou?“
2 „Môj milý zostúpil do svojej záhrady,+ k záhonu korenín,+ aby pásol+ medzi záhradami a trhal ľalie.
3 Ja som milého a milý je môj.+ Pasie+ medzi ľaliami.“
4 „Si krásna, ó, moja družka,+ ako Príjemné mesto,+ pôvabná ako Jeruzalem,+ vzbudzujúca bázeň ako družiny+ zhromaždené okolo zástav+.
5 Odvráť odo mňa svoje oči+, lebo ma vyľakali. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, ktoré zoskákali z Gileádu.+
6 Tvoje zuby sú ako stádo bahníc, ktoré vyšli z kúpeľa. Každá z nich vrhne dvojčatá, žiadna z nich nestratila svoje mláďatá.+
7 Ako dielik granátového jablka sú tvoje spánky za závojom.+
8 Možno, že je šesťdesiat kráľovien a osemdesiat konkubín a dievok bez počtu.+
9 Jediná je však moja holubička,+ moja bezúhonná.+ Jediná, ktorá patrí svojej matke. Ona je tá čistá, tej, ktorá ju porodila. Dcéry ju uvideli a vyhlasovali ju za šťastnú; kráľovné a konkubíny, a chválili ju:+
10 ,Kto je tá žena,+ ktorá pozerá dole ako úsvit+, krásna ako spln mesiaca+, čistá ako žiariace slnko,+ vzbudzujúca bázeň ako družiny zhromaždené okolo zástav?‘“+
11 „Zostúpila som do orechovej záhrady+, aby som videla púčiky v údolí bystriny+, aby som videla, či vypučal vinič, či rozkvitli granátovníky.+
12 Skôr, ako som to vedela, moja duša ma postavila k vozom môjho ochotného ľudu.“
13 „Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme!“+
„Čo vidíte na Šulamitke?“+
„Čosi ako tanec dvoch táborov!“
