1. Korinťanom 13:1–13
13 Ak hovorím ľudskými a anjelskými jazykmi,+ ale nemám lásku, stal som sa zvučiacim [kusom] mosadze alebo zuniacim činelom+.
2 A ak mám dar prorokovania+ a som oboznámený so všetkými svätými tajomstvami+ a všetkým poznaním+ a ak mám všetku vieru, aby som premiestňoval vrchy,+ ale nemám lásku, nie som nič.+
3 A ak dám celý svoj majetok, aby som nakŕmil iných,+ a ak vydám svoje telo,+ aby som sa chválil, ale nemám lásku,+ vôbec mi to neprospieva.
4 Láska+ je zhovievavá+ a láskavá+. Láska nie je žiarlivá,+ nevystatuje sa,+ nenadúva sa,+
5 nespráva sa neslušne,+ nevyhľadáva svoje vlastné záujmy,+ nenechá sa popudiť.+ Nevypočítava urážky.+
6 Neraduje sa z nespravodlivosti,+ ale sa raduje z pravdy.+
7 Všetko znáša,+ všetkému verí,+ vo všetko dúfa,+ vo všetkom vytrváva.+
8 Láska nikdy nezlyháva.+ Ale ak aj sú [dary] prorokovania, budú odstránené; ak sú jazyky, prestanú; a ak je poznanie, bude odstránené.+
9 Lebo máme čiastočné poznanie+ a čiastočne prorokujeme;+
10 ale keď príde to, čo je úplné,+ bude odstránené to, čo je čiastočné.
11 Keď som bol dieťa, hovorieval som ako dieťa, myslieval som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa, ale keď som sa teraz stal mužom+, odložil som [rysy] dieťaťa.
12 Lebo teraz vidíme v hmlistých obrysoch pomocou kovového zrkadla+, ale potom to bude zoči-voči.+ Teraz poznávam čiastočne, ale potom spoznám presne, práve tak, ako som presne poznaný.+
13 Teraz však zostáva viera, nádej, láska, tieto tri; ale najväčšia z nich je láska.+
