1. Korinťanom 2:1–16
2 A tak, keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vám oznamovať sväté Božie tajomstvo+ s výstrednosťou reči+ alebo múdrosťou.
2 Lebo som sa rozhodol nepoznať medzi vami nič iné okrem Ježiša Krista+, toho pribitého na kôl.
3 A prišiel som k vám v slabosti a v strachu a s veľkým chvením;+
4 a moja reč a to, čo som zvestoval, nebolo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v prejave ducha a moci,+
5 aby vaša viera nespočívala v ľudskej múdrosti,+ ale v Božej moci+.
6 Teda hovoríme múdrosť medzi tými, ktorí sú zrelí,+ ale nie múdrosť+ tohto systému vecí, ani vládcov tohto systému vecí,+ ktorí majú vyjsť navnivoč.+
7 Ale hovoríme Božiu múdrosť v svätom tajomstve+, skrytú múdrosť, ktorú Boh dopredu určil pred systémami+ vecí na našu slávu.
8 Túto [múdrosť] nepoznal žiaden z vládcov+ tohto systému vecí,+ lebo keby [ju boli] poznali, neboli by pribili na kôl slávneho Pána.+
9 Ale tak ako je napísané: „Oko nevidelo a ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“+
10 Lebo nám to Boh zjavil+ svojím duchom,+ pretože duch+ skúma všetko, aj hlboké+ Božie veci.
11 Lebo kto z ľudí pozná veci človeka okrem ducha+ človeka, ktorý je v ňom? Taktiež nikto nespoznal Božie veci okrem Božieho ducha+.
12 Neprijali sme však ducha+ sveta, ale ducha+, ktorý je od Boha, aby sme poznali to, čo nám Boh láskavo dal.+
13 To aj hovoríme, nie slovami, ktoré vyučuje ľudská múdrosť+, ale tými, ktoré vyučuje duch,+ keď spájame duchovné [záležitosti] s duchovnými [slovami].+
14 Ale telesný človek neprijíma veci Božieho ducha, lebo sú mu pochabosťou; a nemôže [ich] spoznať,+ pretože sa posudzujú duchovne.
15 Ale duchovný človek+ posudzuje skutočne všetko, sám však nie je posudzovaný nikým.+
16 Lebo „kto spoznal Jehovovu myseľ,+ aby ho poučoval“?+ Ale my máme skutočne Kristovu myseľ+.
