1. Kráľov 19:1–21
19 Potom Achab+ povedal Jezábel+ všetko, čo urobil Eliáš, a všetko o tom, ako zabil všetkých prorokov mečom.+
2 Nato Jezábel poslala k Eliášovi posla a povedala: „Kiež tak učinia bohovia+ a kiež tak k tomu pridajú,+ ak zajtra o tomto čase neurobím tvoju dušu podobnou duši každého z nich!“
3 A dostal strach. Vstal teda a vyšiel kvôli svojej duši+ a prišiel do Bér-šeby+, ktorá patrí Júdovi.+ Tam potom nechal svojho slúžiaceho.
4 A sám šiel na deň cesty do pustatiny a nakoniec prišiel a posadil sa pod nejakú kručinu.+ A začal prosiť, aby jeho duša zomrela, a hovoril: „Už dosť! Teraz odním moju dušu,+ Jehova, lebo nie som o nič lepší ako moji predkovia.“
5 Nakoniec si ľahol a zaspal pod kručinou+. Ale hľa, vtedy sa ho dotkol+ anjel+ a povedal mu: „Vstaň a jedz.“
6 Keď sa pozrel, hľa, pri hlave mal okrúhly chlieb+ na rozpálených kameňoch a krčah vody. A začal jesť a piť a potom si zasa ľahol.
7 Neskôr sa Jehovov anjel+ vrátil druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň, jedz, lebo je priveľa cesty pred tebou.“+
8 Teda vstal a najedol sa a napil sa a v sile tej výživy šiel štyridsať dní+ a štyridsať nocí až k vrchu [pravého] Boha, k Chorebu+.
9 Tu nakoniec vstúpil do jaskyne+, aby tam strávil noc; a hľa, bolo tam preňho Jehovovo slovo a hovorilo mu: „Čo tu robíš, Eliáš?“+
10 Na to povedal: „Úplne som žiarlil+ za Jehovu, Boha vojsk; lebo synovia Izraela opustili tvoju zmluvu,+ zbúrali tvoje oltáre+ a tvojich prorokov zabili mečom,+ takže som zostal iba ja;+ a začínajú hľadať moju dušu, aby ju odňali.“+
11 Ale ono rieklo: „Vyjdi von a postavíš sa na vrch pred Jehovom.“+ A hľa, Jehova prechádzal okolo+ a veľký a silný vietor trhal vrchy a lámal pred Jehovom skalné útesy.+ (Jehova nebol v tom vetre.) A po vetre bolo trasenie+. (Jehova nebol v tom trasení.)
12 A po trasení bol oheň+. (Jehova nebol v tom ohni.) A po ohni bol pokojný, tlmený hlas.+
13 A hneď ako ho Eliáš počul, stalo sa, že si okamžite zahalil tvár svojím úradným odevom+ a vyšiel a postavil sa pri vchode [do] jaskyne; a hľa, bol tu hlas preňho a povedal mu: „Čo tu robíš, Eliáš?“+
14 Nato povedal: „Úplne som žiarlil za Jehovu, Boha vojsk; lebo synovia Izraela opustili tvoju zmluvu,+ zbúrali tvoje oltáre a tvojich prorokov zabili mečom, takže som zostal iba ja; a začínajú hľadať moju dušu, aby ju odňali.“+
15 Jehova mu teraz povedal: „Choď, vráť sa svojou cestou do damašskej+ pustatiny; a vojdeš a pomažeš+ Chazaela+ za kráľa nad Sýriou.
16 A Jehua+, vnuka Nimšiho,+ máš pomazať za kráľa nad Izraelom; a Elizea+, syna Šafatovho z Ábel-mecholaha+, máš pomazať za proroka namiesto seba.+
17 A stane sa, že toho, kto unikne Chazaelovmu meču,+ usmrtí Jehu;+ a toho, kto unikne Jehuovmu meču, usmrtí Elizeus.+
18 A ponechal som v Izraelovi sedemtisíc,+ všetko kolená, ktoré sa neskláňali pred Baalom,+ a každé ústa, ktoré ho nebozkávali+.“
19 Vyšiel teda odtiaľ a našiel Elizea, syna Šafatovho, ako orie s dvanásťzáprahom pred sebou,+ a on pri dvanástom. Eliáš teda prešiel k nemu a hodil naňho svoj úradný odev+.
20 A tak nechal býkov a rozbehol sa za Eliášom a povedal: „Nechaj ma, prosím, pobozkať otca a matku.+ Potom ťa budem nasledovať.“ Na to mu povedal: „Choď, vráť sa; veď čo som ti urobil?“
21 Vrátil sa teda a nenasledoval ho, a nato vzal záprah býkov a obetoval+ ich, a na náradí+ býkov uvaril ich mäso a potom ho dal ľuďom, a tí jedli. Nato vstal a šiel za Eliášom a začal mu slúžiť+.
