1. Kráľov 2:1–46
2 A postupne sa priblížili Dávidove dni, aby zomrel;+ a tak prikázal svojmu synovi Šalamúnovi a povedal:
2 „Idem cestou všetkých [zo] zeme,+ a ty budeš silný+ a dokážeš, že si muž.+
3 A budeš zachovávať záväzok voči Jehovovi, svojmu Bohu, tým, že budeš chodiť po jeho cestách,+ dodržiavať jeho ustanovenia, jeho prikázania a jeho sudcovské rozhodnutia+ a jeho svedectvá podľa toho, čo je napísané v Mojžišovom zákone,+ aby si si počínal prezieravo vo všetkom, čo robíš a kamkoľvek sa obrátiš;
4 aby Jehova uskutočnil svoje slovo, ktoré hovoril o mne,+ keď povedal: ‚Ak budú dbať tvoji synovia+ na svoju cestu tým, že budú predo mnou chodiť+ v pravde+ celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou, nebude odrezaný tvoj muž tak, [aby nesedel] na izraelskom tróne.‘+
5 A sám tiež dobre vieš, čo mi urobil+ Joáb, syn Ceruje, tým, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk, Abnérovi+, Nerovmu synovi, a Amasovi+, Jeterovmu+ synovi, keď ich zabil a zaniesol do mierového času krv+ vojny a uviedol krv vojny na opasok, ktorý mal cez boky, a do sandálov, ktoré mal na nohách.
6 A budeš si počínať podľa svojej múdrosti+ a nenecháš jeho šediny zísť do šeolu+ v pokoji+.
7 A synom Barzillaiho+ Gileádskeho máš prejaviť milujúcu láskavosť, a budú medzi tými, ktorí jedávajú pri tvojom stole;+ tak sa totiž priblížili+ ku mne, keď som utekal pred tvojím bratom Abšalómom.+
8 A hľa, je pri tebe Šimei+, Gerov syn, Benjaminec z Bachúrima+, a ten zvolával na mňa zlo bolestným zlorečením+ v deň, keď som šiel do Machanajima+; a prišiel mi v ústrety k Jordánu,+ takže som mu prisahal pri Jehovovi a riekol som: ‚Neusmrtím ťa mečom.‘+
9 A nenechaj ho teraz bez trestu,+ lebo si múdry+ muž a dobre vieš, čo by si mu mal urobiť, a privedieš jeho šediny+ do šeolu s krvou.“+
10 Potom ľahol Dávid k svojim predkom+ a bol pochovaný v Dávidovom Meste.+
11 A dní, keď vládol Dávid nad Izraelom, bolo štyridsať rokov.+ Sedem rokov vládol+ v Hebrone+ a v Jeruzaleme vládol tridsaťtri rokov.+
12 Šalamún, ten sadol na trón svojho otca Dávida;+ a postupne bolo jeho kraľovanie veľmi pevne založené.+
13 Časom prišiel Adonijah, Chaggitin syn, k Šalamúnovej matke Bat-šebe+. A tak mu povedala: „Je tvoj príchod pokojný?“+ Na to povedal: „Je pokojný.“
14 A ďalej povedal: „Mám niečo pre teba.“ Teda povedala: „Hovor.“+
15 A pokračoval: „Sama dobre vieš, že kraľovanie malo pripadnúť mne a že celý Izrael obrátil svoju tvár na mňa, aby som sa stal kráľom;+ ale kraľovanie sa obrátilo a pripadlo môjmu bratovi, lebo to bolo od Jehovu, že mu pripadlo.+
16 A teraz mám k tebe jednu žiadosť. Neodvracaj moju tvár.“+ Povedala mu teda: „Hovor.“
17 A ďalej riekol: „Prosím ťa, povedz kráľovi Šalamúnovi (tvoju tvár totiž neodvráti), aby mi dal za manželku Abišag+ Šunamitskú+.“
18 Bat-šeba na to povedala: „Dobre. Sama za teba prehovorím s kráľom.“
19 Bat-šeba teda vošla ku kráľovi Šalamúnovi, aby sa s ním porozprávala kvôli Adonijahovi.+ Kráľ ihneď vstal,+ aby jej vyšiel v ústrety, a poklonil sa jej.+ Potom sa posadil na svoj trón a nechal pristaviť trón pre kráľovu matku, aby sedela po jeho pravici.+
20 A povedala: „Mám k tebe jednu malú žiadosť. Neodvracaj moju tvár.“ Kráľ jej teda povedal: „Predlož ju, matka; veď tvoju tvár neodvrátim.“
21 A povedala ďalej: „Nech je Abišag Šunamitská daná za manželku tvojmu bratovi Adonijahovi.“
22 Kráľ Šalamún teda odpovedal a riekol svojej matke: „A prečo žiadaš pre Adonijaha Abišag Šunamitskú? Požiadaj preňho i o kraľovanie+ (pretože je môj brat, starší ako ja),+ áno, preňho a pre kňaza Abiatára+ a pre Joába+, syna Ceruje+.“
23 A tak kráľ Šalamún prisahal na Jehovu a povedal: „Kiež mi tak učiní Boh a kiež tak k tomu pridá+, ak Adonijah nehovoril tú vec proti vlastnej duši.+
24 A teraz, akože žije Jehova,+ ktorý ma pevne založil+ a udržiava ma usadeného na tróne môjho otca Dávida+ a ktorý urobil pre mňa dom+ tak, ako hovoril,+ Adonijah bude dnes usmrtený.“+
25 Kráľ Šalamún ihneď poslal prostredníctvom Benajaha+, Jehojadovho syna; a napadol ho, takže zomrel.+
26 A kňazovi Abiatárovi+ povedal kráľ: „Choď do Anatótu+ na svoje polia! Zasluhuješ totiž smrť;+ ale neusmrtím ťa v tento deň, lebo si nosil truhlu Zvrchovaného Pána Jehovu+ pred mojím otcom Dávidom+ a preto, že si znášal trápenie po celý čas, keď znášal trápenie môj otec.“+
27 Šalamún teda vyhnal Abiatára zo služby Jehovovho kňaza, aby sa splnilo slovo Jehovu, ktoré hovoril v Šíle+ proti domu Éliho+.
28 A správa samotná prišla až k Joábovi+ – Joáb sa totiž priklonil k nasledovaniu Adonijaha,+ hoci k nasledovaniu Abšalóma sa nepriklonil+ – a Joáb utiekol k Jehovovmu stanu+ a pridŕžal sa rohov oltára.+
29 Potom povedali kráľovi Šalamúnovi: „Joáb utiekol k Jehovovmu stanu a je tam vedľa oltára.“ Šalamún teda poslal Benajaha, Jehojadovho syna, a povedal: „Choď, napadni ho!“+
30 Benajah teda prišiel k Jehovovmu stanu a riekol mu: „Tak povedal kráľ: ,Vyjdi!‘“ Ale on riekol: „Nie, lebo zomriem tu+.“ A tak Benajah priniesol slovo späť ku kráľovi a povedal: „Tak hovoril Joáb a tak mi odpovedal.“
31 Kráľ mu potom povedal: „Urob presne, ako hovoril, a napadni ho; a pochováš ho a odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nezaslúžene preliatu krv+, ktorú vylial Joáb.+
32 A Jehova istotne privedie jeho krv späť na jeho hlavu,+ lebo napadol dvoch mužov spravodlivejších a lepších, ako bol on,+ a zabil ich mečom, keď o tom môj otec Dávid nevedel;+ totiž veliteľa izraelského vojska+ Abnéra,+ Nerovho syna, a veliteľa judského vojska+ Amasu+, Jeterovho syna.
33 A ich krv príde späť na Joábovu hlavu a na hlavu jeho potomstva na neurčitý čas;+ ale pre Dávida+ a pre jeho potomstvo a pre jeho dom a pre jeho trón príde od Jehovu pokoj na neurčitý čas.“+
34 Vtedy Benajah, Jehojadov syn, vyšiel+ a napadol ho a usmrtil ho,+ a bol pochovaný pri svojom dome v pustatine.
35 A tak kráľ dosadil Benajaha+, Jehojadovho syna, namiesto neho nad vojskom;+ a kňaza Cádoka dosadil kráľ na Abiatárovo miesto.+
36 Nakoniec kráľ poslal a zavolal Šimeiho+ a povedal mu: „Postav si dom v Jeruzaleme, a budeš tam bývať a nebudeš odtiaľ vychádzať sem a tam.
37 A stane sa, že v deň, keď vyjdeš a keď naozaj prekročíš údolie bystriny Kidron+, máš nepochybne vedieť, že určite zomrieš.+ Vina krvi za teba spočinie na tvojej vlastnej hlave.“+
38 A tak povedal Šimei kráľovi: „To slovo je dobré. Ako hovoril môj pán, kráľ, tak urobí tvoj sluha.“ A Šimei býval v Jeruzaleme mnoho dní.
39 A na konci troch rokov sa stalo, že dvaja Šimeiho otroci+ utiekli ku gátskemu+ kráľovi Achišovi+, synovi Maachu; a ľudia prišli povedať Šimeimu a hovorili: „Hľa, tvoji otroci sú v Gáte.“
40 Šimei okamžite vstal a osedlal si osla a šiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich otrokov; potom Šimei šiel a priviedol svojich otrokov z Gátu.
41 Vtedy povedali Šalamúnovi: „Šimei vyšiel z Jeruzalema do Gátu a je späť.“
42 Kráľ teda poslal a zavolal+ Šimeiho a povedal mu: „Nezaviazal som ťa prísahou na Jehovu, aby som ťa varoval,+ a nepovedal som: ‚V deň, keď vyjdeš von a keď naozaj budeš chodiť sem a tam, máš nepochybne vedieť, že určite zomrieš‘, a či si mi nepovedal: ‚Slovo, ktoré som počul, je dobré‘?+
43 Prečo si teda nedodržal Jehovovu prísahu+ a príkaz, ktorý som ti slávnostne uložil?“+
44 A kráľ povedal ďalej Šimeimu: „Sám istotne vieš o celej urážke, ktorú, [ako] dobre vie tvoje srdce, si spôsobil môjmu otcovi Dávidovi;+ a Jehova istotne tebou [spôsobenú] urážku vráti na tvoju hlavu.+
45 Ale kráľ Šalamún bude požehnaný+ a Dávidov trón bude pevne založený pred Jehovom navždy.“+
46 Kráľ teda prikázal Benajahovi, Jehojadovmu synovi, ktorý potom vyšiel a napadol ho, takže zomrel.+
A kráľovstvo bolo v Šalamúnovej ruke pevne založené.+
