1. Kráľov 21:1–29
21 A po tomto sa stalo, že jedna vinica, ktorá patrila Jezreelčanovi Nábotovi, bola v Jezreeli+ vedľa paláca samárskeho kráľa Achaba.
2 Achab teda hovoril Nábotovi a povedal: „Daj+ mi svoju vinicu,+ aby mi slúžila ako zeleninová záhrada+, lebo je blízko môjho domu; a dám ti za ňu lepšiu vinicu ako túto. [Alebo] ak je to dobré v tvojich očiach,+ dám ti peniaze v jej cene.“
3 Ale Nábot povedal Achabovi: „Z Jehovovho stanoviska+ je pre mňa nemysliteľné+, aby som ti dal dedičné vlastníctvo svojich predkov.“+
4 Achab teda vošiel do svojho domu namrzený a skľúčený zo slova, ktoré mu povedal Jezreelčan Nábot, keď povedal: „Nedám ti dedičné vlastníctvo svojich predkov.“ Potom si ľahol na ležadlo a držal tvár odvrátenú+ a nejedol chlieb.
5 Nakoniec vošla k nemu jeho manželka Jezábel+ a povedala mu: „Prečo je tvoj duch smutný+ a neješ chlieb?“
6 Na to jej povedal: „Pretože som hovoril s Jezreelčanom Nábotom a povedal som mu: ‚Daj mi svoju vinicu za peniaze. Alebo ak dáš tomu prednosť, nechaj, aby som ti namiesto nej dal inú vinicu.‘ Ale povedal: ‚Nedám ti svoju vinicu.‘“+
7 Vtedy mu jeho manželka Jezábel povedala: „Si to ty, kto teraz kraľuje nad Izraelom?+ Vstaň, zjedz chlieb a nech je tvoje srdce veselé. Sama ti dám vinicu Jezreelčana Nábota.“+
8 Napísala teda listy+ Achabovým menom a zapečatila ich jeho pečaťou+ a poslala listy starším mužom+ a urodzeným, ktorí bývali s Nábotom v jeho meste.
9 V listoch však napísala:+ „Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu.
10 A nechajte dvoch mužov+, naničhodníkov+, aby sa posadili pred ním, a nech svedčia proti nemu+ a povedia: ‚Preklínal si Boha a kráľa!‘+ A vyveďte ho a ukameňujte ho, aby zomrel.“+
11 Muži z jeho mesta, starší muži a urodzení, ktorí bývali v jeho meste, teda urobili tak, ako im Jezábel odkázala, tak ako to bolo napísané v listoch, ktoré im poslala.+
12 Vyhlásili pôst+ a posadili Nábota do čela ľudu.
13 Potom vyšli dvaja z mužov, naničhodníci, a posadili sa pred ním; a tí naničhodníci začali svedčiť proti nemu, totiž proti Nábotovi, pred ľudom a hovorili: „Nábot preklínal Boha a kráľa.“+ Vtedy ho vyviedli na okraj mesta a ukameňovali ho kameňmi, takže zomrel.+
14 Teraz poslali k Jezábel a povedali: „Nábot bol ukameňovaný, takže je mŕtvy.“+
15 A hneď ako počula Jezábel, že bol Nábot ukameňovaný, takže zomrel, stalo sa, že Jezábel ihneď povedala Achabovi: „Vstaň, vezmi do vlastníctva vinicu Jezreelčana Nábota,+ ktorú ti odmietol dať za peniaze; lebo Nábot už nežije, ale je mŕtvy.“
16 A keď Achab počul, že Nábot je mŕtvy, stalo sa, že Achab ihneď vstal, aby zišiel na vinicu Jezreelčana Nábota, a tak ju vzal do vlastníctva.+
17 A Jehovovo slovo+ prišlo k Eliášovi+ Tišbenskému a povedalo:
18 „Vstaň, zíď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii.+ Je tam na Nábotovej vinici, kam zišiel, aby ju vzal do vlastníctva.
19 A prehovoríš k nemu povediac: ‚Tak povedal Jehova: „Zavraždil si+ a aj si vzal do vlastníctva?“‘+ A budeš mu hovoriť a povieš: ‚Tak povedal Jehova: „Na mieste+, kde psy lízali Nábotovu krv, budú psy lízať tvoju krv, áno, tvoju.“‘“+
20 A Achab povedal potom Eliášovi: „Našiel si ma, môj nepriateľ?“,+ na čo on povedal: „Našiel som ťa. ‚Keďže si sa zapredal, aby si konal to, čo je zlé v Jehovových očiach,+
21 hľa, privádzam na teba nešťastie;+ a istotne za tebou čisto zametiem+ a odrežem od Achaba každého, kto močí na stenu,+ a bezmocného a bezcenného v Izraeli.
22 A istotne urobím tvoj dom podobný domu Jeroboáma+, syna Nebatovho, a podobný domu Bášu,+ syna Achijaha, pre urážky, ktorými si urážal a potom spôsobil, že Izrael hrešil.‘+
23 A aj o Jezábel hovoril Jehova a povedal: ‚Psy budú žrať Jezábel na kuse jezreelskej zeme.+
24 Toho, kto z Achabových zomrie v meste, zožerú psy; a toho, kto zomrie na poli, zožerie nebeské vtáctvo.+
25 Bez výnimky, nikto nebol ako Achab,+ ktorý sa zapredal, aby robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, ktorého nabádala+ jeho manželka Jezábel+.
26 A počínal si veľmi odporne tým, že chodil za zahnojenými modlami+, podľa všetkého, čo konali Amorejčania, ktorých vyhnal Jehova pred synmi Izraela.‘“+
27 A keď počul Achab tie slová, stalo sa, že roztrhol svoj odev a obliekol si na telo vrecovinu+; a začal sa postiť a líhal vo vrecovine a chodil malomyseľne+.
28 A Jehovovo slovo prišlo k Eliášovi Tišbenskému hovoriac:
29 „Videl si, ako sa Achab kvôli mne pokoril?+ Preto, že sa kvôli mne pokoril, neprivediem nešťastie za jeho dní.+ Nešťastie na jeho dom privediem za dní jeho syna.“+
