1. Kráľov 3:1–28
3 A Šalamún sa potom spriaznil sobášom+ s egyptským kráľom, faraónom, a vzal si faraónovu dcéru+ a priviedol ju do Mesta Dávidovho+, skôr ako dokončil stavbu svojho domu+ a Jehovovho domu+ a jeruzalemského múru všade dookola.+
2 Lenže ľud obetoval na výšinách,+ lebo až do tých dní nebol postavený dom Jehovovmu menu.+
3 A Šalamún stále miloval+ Jehovu, takže chodil v ustanoveniach svojho otca Dávida.+ Lenže pravidelne obetoval a nechával dymiť na výšinách+ obetné dary.
4 V súlade s tým šiel kráľ do Gibeonu+, aby tam obetoval, lebo to bola veľká výšina.+ Šalamún obetoval tisíc zápalných obetí na onom oltári.+
5 V Gibeone sa Šalamúnovi v noci vo sne+ zjavil+ Jehova; a Boh riekol: „Žiadaj, čo ti mám dať.“+
6 Na to Šalamún povedal: „Sám si prejavoval veľkú milujúcu láskavosť+ môjmu otcovi, tvojmu sluhovi Dávidovi, ktorý chodil pred tebou v pravde a v spravodlivosti+ a v priamosti srdca s tebou; a stále si zachovával túto veľkú milujúcu láskavosť voči nemu, takže si mu dal syna, aby sedel na jeho tróne, ako v tento deň.+
7 A teraz, Jehova, môj Bože, sám si urobil svojho sluhu kráľom na mieste môjho otca Dávida, a ja som iba malý chlapec.+ Neviem, ako vychádzať a ako vchádzať.+
8 A tvoj sluha je uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil,+ mnohého ľudu, ktorý sa pre množstvo nedá spočítať ani vyčísliť.+
9 A dáš svojmu sluhovi poslušné srdce, aby súdil+ tvoj ľud a aby rozlišoval medzi dobrým a zlým;+ veď kto je schopný súdiť+ tento tvoj ťažký ľud+?“
10 A tá vec sa páčila Jehovovým očiam, pretože Šalamún požiadal o túto vec.+
11 A Boh mu povedal ďalej: „Pretože si žiadal túto vec a nežiadal si si mnoho dní, ani si si nežiadal bohatstvo,+ ani si nežiadal dušu svojich nepriateľov, a žiadal si si porozumenie, aby si vypočúval právne prípady,+
12 hľa, istotne urobím podľa tvojich slov.+ Hľa, istotne ti dám múdre a rozumejúce srdce,+ takže pred tebou nebol nikto ako ty a po tebe nepovstane nikto ako ty.+
13 A aj to, čo si nežiadal, ti dám,+ bohatstvo+ i slávu, takže po všetky tvoje dni nebude medzi kráľmi nikto ako ty.+
14 A ak budeš chodiť po mojich cestách tým, že budeš dodržiavať moje predpisy a moje prikázania,+ tak ako chodil tvoj otec Dávid,+ ja predĺžim tiež tvoje dni.“+
15 Keď sa prebudil+ Šalamún, hľa, bol to sen. Potom prišiel do Jeruzalema a postavil sa pred truhlu+ Jehovovej zmluvy a obetoval zápalné obete a dal obetný dar spoločenstva+ a prestrel hostinu+ pre všetkých svojich sluhov+.
16 V tom čase prišli ku kráľovi dve ženy, prostitútky+, a postavili sa pred ním.+
17 Jedna žena potom povedala: „Prepáč mi, môj pane+, ja a táto žena bývame v jednom dome, takže som porodila v dome blízko nej.
18 A na tretí deň po tom, čo som porodila, stalo sa, že porodila i táto žena. A boli sme spolu. Nebol s nami v dome nijaký cudzí človek, nikto, len my dve v dome.
19 A neskôr syn tejto ženy v noci zomrel, pretože ho zaľahla.
20 Vstala preto uprostred noci a vzala z [miesta] vedľa mňa môjho syna, zatiaľ čo tvoja otrokyňa spala, a vložila si ho do náručia a svojho mŕtveho syna položila do náručia mne.
21 Keď som vstala ráno, aby som nakojila+ svojho syna, hľa, bol mŕtvy. Dôkladne som si ho teda ráno preskúmala, a hľa, ukázalo sa, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.“
22 Ale druhá žena povedala: „Nie, ale môj syn je ten živý, a tvoj syn je ten mŕtvy!“ Táto žena stále hovorila: „Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten živý.“ A stále hovorili pred kráľom.+
23 Nakoniec povedal kráľ: „Táto hovorí: ‚To je môj syn, ten živý, a tvoj syn je ten mŕtvy!‘, a tamtá hovorí: ‚Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten živý!‘“
24 A kráľ povedal ďalej:+ „Muži, prineste mi meč.“ Priniesli teda pred kráľa meč.
25 A kráľ povedal: „Muži, rozseknite živé dieťa vo dvoje a dajte jednu polovičku jednej žene a druhú polovičku druhej.“
26 Žena, ktorej syn bol ten živý, ihneď riekla kráľovi (lebo jej vnútorné city+ sa roznietili voči jej synovi,+ takže povedala): „Prepáč mi,+ môj pane! Muži, dajte jej to živé dieťa. V žiadnom prípade ho neusmrcujte.“ Kým tá druhá žena zatiaľ hovorila: „Nebude ani môj, ani tvoj. Muži, sekajte!“+
27 A tak kráľ odpovedal a riekol: „Muži, dajte jej to živé dieťa a neusmrťte ho. Ona je jeho matka.“
28 A celý Izrael sa dopočul o sudcovskom rozhodnutí,+ ktoré vydal kráľ; a dostali pred kráľom bázeň,+ lebo videli, že je v ňom Božia múdrosť+ na vykonávanie sudcovského rozhodnutia.
