1. Kráľov 8:1–66
8 V tom čase zhromaždil+ Šalamún+ izraelských starších+ mužov, všetky hlavy kmeňov,+ náčelníkov otcov synov Izraela,+ ku kráľovi Šalamúnovi v Jeruzaleme, aby vyniesli truhlu Jehovovej zmluvy+ z Mesta Dávidovho+, čiže zo Siona.+
2 Všetci izraelskí muži sa teda zhromaždili ku kráľovi Šalamúnovi v lunárnom mesiaci etanim, vo sviatok,+ čiže v siedmom mesiaci.+
3 Prišli teda všetci izraelskí starší muži a kňazi začali niesť+ Truhlu+.
4 A vyniesli Jehovovu truhlu a stan+ stretnutia+ a všetko sväté náčinie, ktoré bolo v stane; a kňazi a Léviti+ ich vyniesli.+
5 A kráľ Šalamún a s ním celé izraelské zhromaždenie, tí, ktorí dodržali schôdzku s ním, boli pred Truhlou a obetovali+ ovce a dobytok, čo sa pre množstvo nedalo sčítať ani vyčísliť.+
6 Potom vniesli kňazi truhlu+ Jehovovej zmluvy na jej miesto,+ do najvnútornejšej miestnosti domu, do Najsvätejšej, pod krídla cherubínov.+
7 Lebo cherubíni rozprestierali svoje krídla nad miestom Truhly, takže cherubíni Truhlu a jej tyče zastierali zhora.+
8 Ale tyče+ boli dlhé, takže konce tyčí bolo vidieť zo Svätej pred najvnútornejšou miestnosťou, ale zvonku ich vidieť nebolo. A tam zostávajú až do tohto dňa.+
9 V Truhle nebolo nič iba dve kamenné tabule,+ ktoré tam uložil+ Mojžiš na Chorebe, keď uzavrel+ Jehova zmluvu so synmi Izraela, zatiaľ čo vychádzali z egyptskej krajiny.+
10 A keď vyšli kňazi zo svätého miesta, stalo sa, že oblak+ naplnil Jehovov dom.
11 A kňazi+ neboli schopní pre ten oblak stáť, aby konali+ svoju službu, lebo Jehovova sláva+ napĺňala Jehovov dom.+
12 Vtedy povedal Šalamún: „Sám Jehova povedal, že hodlá bývať v hustej temnote.+
13 Úspešne som postavil pre teba dom vznešeného príbytku,+ stanovené miesto+, aby si tam býval na neurčitý čas.“+
14 Potom kráľ obrátil tvár a začal žehnať+ celý izraelský zbor, kým celý izraelský zbor stál.
15 A ďalej povedal: „Požehnaný je Jehova+, Boh Izraela, ktorý svojimi vlastnými ústami hovoril s mojím otcom Dávidom+ a svojou vlastnou rukou dával splnenie+ a povedal:
16 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud Izrael z Egypta, nevyvolil+ som si mesto zo všetkých izraelských kmeňov na stavbu domu+ pre svoje meno+, aby tam zostávalo; vyvolím však Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.‘+
17 A bolo to blízke srdcu môjho otca Dávida, aby postavil dom menu Jehovu, Boha Izraela.+
18 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Keďže to bolo blízke tvojmu srdcu, aby si postavil dom môjmu menu, robil si dobre, lebo to bolo blízke tvojmu srdcu.+
19 Lenže dom nepostavíš ty sám, ale tvoj syn, ktorý vychádza z tvojich bedier, postaví dom môjmu menu.‘+
20 A Jehova uskutočnil svoje slovo+, ktoré hovoril, že povstanem na mieste svojho otca Dávida a posadím sa na izraelský trón,+ ako hovoril Jehova, a že postavím dom menu Jehovu, Boha Izraela,+
21 a že tam vyhradím miesto pre Truhlu, kde je Jehovova zmluva+, ktorú uzavrel s našimi predkami, keď ich vyvádzal z egyptskej krajiny.“
22 A Šalamún sa postavil pred Jehovov oltár+ pred celým izraelským zborom a roztvoril dlane k nebesiam;+
23 a ďalej povedal: „Ó, Jehova, Bože Izraela,+ ani hore v nebesiach, ani dolu na zemi nie je žiaden Boh ako ty+, ktorý zachovávaš zmluvu a milujúcu láskavosť+ voči svojim sluhom+, ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom,+
24 ty, ktorý si voči môjmu otcovi, svojmu sluhovi Dávidovi, dodržal to, čo si mu sľúbil, takže si urobil sľub svojimi vlastnými ústami a svojou vlastnou rukou si spôsobil splnenie, ako v tento deň.+
25 A teraz, ó, Jehova, Bože Izraela, dodrž voči svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, to, čo si mu sľúbil, keď si povedal: ‚Z tvojich nebude odrezaný muž spredo mňa, takže by nesedel na izraelskom tróne,+ kým len budú tvoji synovia dbať o svoju cestu tým, že budú chodiť predo mnou tak, ako si chodil predo mnou ty.‘
26 A teraz, ó, Bože Izraela, nech sa, prosím, tvoj sľub+, ktorý si sľúbil môjmu otcovi, svojmu sluhovi Dávidovi, preukáže ako dôveryhodný.
27 Bude však Boh naozaj bývať na zemi?+ Hľa, nebesia+, áno, nebo nebies+ ťa nemôžu obsiahnuť;+ o čo menej potom tento dom,+ ktorý som postavil!
28 A obrátiš sa k modlitbe+ svojho sluhu a k jeho žiadosti o priazeň,+ ó, Jehova, môj Bože, aby si počúval úpenlivé volanie a modlitbu, ktorú sa modlí dnes tvoj sluha pred tebou;+
29 aby tvoje oči boli dňom a nocou otvorené voči tomuto domu,+ voči miestu, o ktorom si povedal: ‚Moje meno bude tam‘,+ aby si počúval modlitbu, ktorú sa modlí tvoj sluha smerom k tomuto miestu.+
30 A budeš počuť žiadosť o priazeň zo strany svojho sluhu a svojho ľudu Izraela,+ ktorý sa modlí smerom k tomuto miestu; a kiež sám počuješ na mieste svojho bývania, v nebesiach,+ a kiež počuješ a odpustíš.+
31 Keď muž zhreší proti svojmu blížnemu+ a on naňho skutočne vloží prekliatie, aby ho podrobil kliatbe+, a skutočne príde [pod] kliatbu pred tvoj oltár v tomto dome,
32 kiež potom sám počuješ z nebies a zasiahneš a rozsúdiš svojich sluhov tým, že zlého vyhlásiš za zlého, takže uvedieš jeho cestu na jeho vlastnú hlavu,+ a tým, že spravodlivého vyhlásiš za spravodlivého,+ takže mu dáš podľa jeho vlastnej spravodlivosti.+
33 Keď bude tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom,+ lebo hrešili proti tebe,+ a skutočne sa vrátia k tebe+ a budú chválorečiť tvojmu menu+ a modliť+ sa a žiadať ťa o priazeň v tomto dome,+
34 potom kiež sám počuješ z neba a odpustíš hriech svojho ľudu Izraela+ a privedieš ho späť+ na zem, ktorú si dal ich predkom.+
35 Keď bude zavreté nebo, takže nebude dážď,+ lebo hrešili+ proti tebe, a skutočne sa budú modliť smerom k tomuto miestu+ a chválorečiť tvojmu menu a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich stále trápil,+
36 potom kiež sám počuješ z nebies a odpustíš hriech svojich sluhov, áno, svojho ľudu Izraela, lebo ich vyučuješ+ dobrej ceste, ktorou majú chodiť;+ a dáš dážď+ na svoju krajinu, ktorú si dal svojmu ľudu do dedičného vlastníctva.
37 Ak v krajine nastane hlad+, ak nastane mor+, ak nastane obilná hrdza a sneť,+ kobylky+, šváby+; ak v krajine ich brán bude ich obliehať nepriateľ – pohroma každého druhu, neduh každého druhu –,
38 akákoľvek modlitba+, akákoľvek žiadosť o priazeň+ by prišla zo strany ktoréhokoľvek človeka [alebo] celého tvojho ľudu Izraela,+ pretože poznajú každý pohromu svojho srdca,+ a skutočne roztvoria dlane k tomuto domu,+
39 kiež potom sám počuješ z nebies+, svojho ustanoveného miesta bývania,+ a odpustíš+ a zasiahneš+ a dáš každému podľa všetkých jeho ciest,+ lebo poznáš jeho srdce+ (veď jedine ty sám dobre poznáš srdce všetkých ľudských synov),+
40 aby sa ťa báli+ po všetky dni, kým budú živí na povrchu zeme, ktorú si dal našim predkom.+
41 A tiež cudzinec+, ktorý nie je časťou tvojho ľudu Izraela a ktorý skutočne príde zo vzdialenej krajiny kvôli tvojmu menu+
42 (oni totiž budú počuť o tvojom veľkom mene+ a o tvojej silnej ruke+ a o tvojom vystretom ramene), a skutočne príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu,+
43 kiež sám vypočuješ z nebies, svojho ustanoveného miesta bývania,+ a urobíš podľa všetkého, o čo volá k tebe cudzinec,+ aby všetky národy zeme poznali tvoje meno,+ aby sa ťa báli rovnako ako tvoj ľud Izrael a aby poznali, že tvoje vlastné meno sa vzýva nad týmto domom, ktorý som postavil.+
44 Ak tvoj ľud vytiahne do vojny+ proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ich posielaš,+ a skutočne sa budú modliť+ k Jehovovi smerom k mestu, ktoré si vyvolil,+ a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+
45 budeš počuť tiež z nebies ich modlitbu a ich žiadosť o priazeň, a vykonáš pre nich súd.+
46 Ak proti tebe zhrešia+ (veď niet človeka, ktorý by nehrešil),+ a budeš sa musieť proti nim popudiť a zanecháš ich nepriateľovi, a ich uchvatitelia ich naozaj odvedú zajatých do krajiny nepriateľa, vzdialenej alebo blízkej,+
47 a spamätajú sa v krajine, kam boli odvedení do zajatia,+ a navrátia sa+ a budú ťa žiadať+ o priazeň v krajine svojich uchvatiteľov+ a povedia: ‚Zhrešili sme+ a previnili sme sa,+ počínali sme si skazene‘,+
48 a skutočne sa navrátia celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich odviedli zajatých, a budú sa modliť k tebe smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+
49 tiež budeš počuť z nebies, svojho ustanoveného miesta bývania,+ ich modlitbu a ich žiadosť o priazeň, a vykonáš pre nich súd+
50 a odpustíš+ svojmu ľudu, ktorý zhrešil+ proti tebe, a všetky ich prehrešky,+ ktorými sa proti tebe prehrešili;+ a urobíš ich predmetom zľutovania+ pred ich uchvatiteľmi, a zľutujú sa nad nimi
51 (sú totiž tvojím ľudom a tvojím dedičstvom,+ ktorých si vyviedol z Egypta,+ z vnútra železnej pece),+
52 aby tvoje oči boli otvorené k žiadosti tvojho sluhu o priazeň a k žiadosti tvojho ľudu Izraela o priazeň,+ takže ich vypočuješ vo všetkom, o čo k tebe volajú.+
53 Lebo sám si ich oddelil ako svoje dedičstvo zo všetkých národov zeme,+ ako si hovoril prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša,+ keď si vyvádzal našich predkov z Egypta, ó, Zvrchovaný Pán Jehova.“
54 A akonáhle Šalamún dokončil celú túto modlitbu a žiadosť o priazeň k Jehovovi, stalo sa, že vstal pred Jehovovým oltárom z pokľaknutia+ s dlaňami roztvorenými k nebesiam;+
55 a postavil sa+ a žehnal+ celý izraelský zbor silným hlasom a hovoril:
56 „Buď požehnaný, Jehova,+ ktorý dal miesto odpočinku svojmu ľudu Izraelu podľa všetkého, čo sľúbil.+ Nezlyhalo jediné slovo+ z celého jeho dobrého sľubu, ktorý sľúbil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša.+
57 Kiež dokazuje Jehova, náš Boh, že je s nami,+ tak ako dokázal, že bol s našimi predkami.+ Kiež nás ani nezanechá, ani neopustí,+
58 aby naklonil naše srdcia+ k sebe, aby sme chodili po všetkých jeho cestách+ a dodržiavali jeho prikázania+ a jeho predpisy+ a jeho sudcovské rozhodnutia,+ ktoré prikázal našim predkom.
59 A kiež sa tieto moje slová, ktorými som žiadal o priazeň pred Jehovom, preukážu ako blízke+ Jehovovi, nášmu Bohu, dňom a nocou, aby vykonal súd pre svojho sluhu a súd pre svoj ľud Izrael, tak, ako by to bolo nutné deň+ čo deň,
60 aby všetky národy zeme poznali,+ že Jehova je [pravý] Boh.+ Niet žiadneho iného.+
61 A nech vaše srdce dokáže, že je celé+ s Jehovom, naším Bohom, tým, že budete chodiť v jeho predpisoch a dodržiavať jeho prikázania tak, ako tohto dňa.“
62 A kráľ a s ním celý Izrael obetovali pred Jehovom veľkolepú obeť.+
63 A Šalamún začal obetovať obete spoločenstva+, ktoré mal obetovať Jehovovi, dvadsaťdvatisíc [kusov] dobytka a stodvadsaťtisíc oviec,+ aby kráľ a synovia Izraela zasvätili+ Jehovovi dom.
64 Toho dňa musel kráľ posvätiť stred nádvoria, ktoré je pred Jehovovým domom,+ lebo tam musel dávať zápalnú obeť a obilnú obeť a tučné kusy obetí spoločenstva; lebo medený oltár+, ktorý je pred Jehovom, bol príliš malý, aby obsiahol zápalnú obeť a obilnú obeť a tučné kusy+ obetí spoločenstva.
65 A Šalamún v tom čase slávil sviatok+ a s ním celý Izrael, veľký zbor+, od vstupu z Chamatu+ dolu po egyptské údolie bystriny,+ pred Jehovom, naším Bohom, sedem dní a ešte sedem dní,+ štrnásť dní.
66 Ôsmeho dňa poslal ľud preč;+ a začali žehnať kráľa a išli do svojich domovov, plesajúci+ a s rozveseleným srdcom+ pre všetku dobrotu,+ ktorú Jehova vykonal pre svojho sluhu Dávida a pre svoj ľud Izrael.
