1. Kroník 17:1–27
17 A ihneď ako začal Dávid bývať vo svojom dome,+ stalo sa, že Dávid povedal prorokovi Nátanovi+: „Ja tu bývam v dome z cédrov,+ ale truhla+ Jehovovej zmluvy je pod stanovými plátnami.“+
2 Nátan povedal na to Dávidovi: „Čokoľvek je v tvojom srdci, urob,+ lebo [pravý] Boh je s tebou.“+
3 A stalo sa tej noci, že k Nátanovi prišlo Božie slovo+ hovoriac:
4 „Choď, a povieš môjmu sluhovi Dávidovi: ‚Toto povedal Jehova: „Ty nepostavíš dom, v ktorom by som býval.+
5 Lebo som nebýval v dome odo dňa, keď som vyviedol Izrael, až do tohto dňa,+ ale pokračoval som od stanu k stanu a od jedného bydliska+ [k druhému].+
6 Či som azda prehovoril počas celého času, keď som sa prechádzal+ v celom Izraeli, jediné slovo s jedným z izraelských sudcov, ktorým som prikázal, aby pásli môj ľud, takže by som povedal: ‚Prečo ste mi nepostavili dom z cédrov?‘“‘+
7 A teraz toto povieš môjmu sluhovi Dávidovi: ‚Toto povedal Jehova vojsk: „Sám som ťa vzal z pastviny od nasledovania stáda,+ aby si sa stal vodcom+ nad mojím ľudom Izraelom.
8 A dokážem, že som s tebou, kamkoľvek len pôjdeš,+ a odrežem spred teba všetkých tvojich nepriateľov+ a istotne ti urobím meno+ ako meno veľkých, ktorí sú na zemi.+
9 A istotne ustanovím miesto pre svoj ľud Izrael a zasadím ich,+ a budú skutočne bývať, kde sú, a už nebudú znepokojovaní; a už ich nebudú vyčerpávať synovia nespravodlivosti+, ako [to] robili predtým,+
10 dokonca odo dní, keď som dosadzoval do velenia nad svojím ľudom Izraelom sudcov+. A istotne pokorím všetkých tvojich nepriateľov.+ A hovorím ti: ‚Jehova ti tiež postaví dom.‘+
11 A keď sa naplnia tvoje dni, [aby si] šiel [a bol] so svojimi predkami,+ stane sa, že určite po tebe vzbudím tvoje semeno, ktorým bude jeden z tvojich synov+, a skutočne pevne založím jeho kraľovanie.+
12 To on mi postaví dom,+ a určite pevne založím jeho trón na neurčitý čas.+
13 Ja sám sa stanem jeho otcom,+ a on sám sa stane mojím synom;+ a neodnímem od neho svoju milujúcu láskavosť,+ tak ako som ju odňal tomu, čo bol pred tebou.+
14 A spôsobím, aby stál v mojom dome+ a v mojom kraľovaní+ na neurčitý čas, a jeho trón+, ten bude trvať na neurčitý čas.“‘“
15 A podľa všetkých týchto slov a podľa celého tohto videnia hovoril Nátan Dávidovi.+
16 Potom Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Jehovom+ a povedal: „Kto som ja,+ Bože Jehova, a čo je môj dom,+ že si ma priviedol až sem?+
17 Ako by to bolo niečo malé v tvojich očiach,+ Bože,+ ešte hovoríš o dome svojho sluhu až do vzdialeného budúceho času,+ a pozrel si na mňa priaznivo, ako na človeka, ktorý je na vzostupe,+ Bože Jehova.
18 Čo viac by ti mohol povedať Dávid o poctení tvojho sluhu,+ keď sám dobre poznáš svojho sluhu?+
19 Jehova, kvôli svojmu sluhovi a v zhode so svojím srdcom+ si urobil všetky tieto veľké veci, takže si urobil známymi všetky veľké skutky.+
20 Jehova, nie je nikto ako ty+ a niet nijakého Boha okrem teba+ v súvislosti so všetkým, čo sme počuli svojimi ušami.
21 A aký iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael,+ ktorý si [pravý] Boh vykúpil ako ľud,+ aby si si urobil meno veľkých skutkov+ a bázeň vzbudzujúcich vecí tým, že si vyhnal národy pred svojím ľudom,+ ktorý si vykúpil z Egypta?
22 A urobil si zo svojho ľudu Izraela svoj ľud+ na neurčitý čas a sám, Jehova, si sa stal ich Bohom.+
23 A teraz, Jehova, nech sa slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a o jeho dome, ukáže ako verné na neurčitý čas, a urob tak, ako si hovoril.
24 A nech sa tvoje meno+ ukáže ako verné a stane sa veľkým+ na neurčitý čas, a povie sa: ‚Jehova vojsk+, Boh Izraela+, je Izraelu Bohom‘,+ a nech je dom tvojho sluhu Dávida pred tebou trvalý.+
25 Veď ty sám, môj Bože, si zjavil svojmu sluhovi zámer, že mu postavíš dom.+ Preto si tvoj sluha našiel príležitosť, aby sa pred tebou modlil.
26 A teraz, Jehova, ty si [pravý] Boh+ a sľubuješ túto dobrotu vzhľadom na svojho sluhu.+
27 A teraz to vezmeš na seba a požehnáš dom svojho sluhu, [aby] pred tebou trval na neurčitý čas;+ veď ty sám, Jehova, si požehnal, a je požehnaný na neurčitý čas.“+
