1. Kroník 29:1–30
29 Kráľ Dávid teraz povedal celému zboru+: „Môj syn Šalamún, [ktorého] si vyvolil Boh,+ je mladý+ a útly, ale dielo je veľké; lebo hrad nie je pre človeka+, ale pre Boha Jehovu.
2 A podľa celej svojej sily+ som pripravil pre dom svojho Boha zlato+ na prácu so zlatom+ a striebro na prácu so striebrom a meď na prácu s meďou, železo+ na prácu so železom a trámy+ na tesársku prácu; onyxové+ kamene a kamene, ktoré sa majú zasadiť do tvrdej malty, a mozaikové kamienky a každý drahokam a alabastrové kamene vo veľkom množstve.
3 A pretože mám zaľúbenie+ v dome svojho Boha, je tu ešte môj zvláštny majetok,+ zlato a striebro; ja ho dávam domu svojho Boha navyše a nad to, čo som pripravil pre svätý dom:+
4 tritisíc talentov zlata z ofirského+ zlata a sedemtisíc talentov prečisteného striebra na pokrytie stien domu;
5 zlata na prácu so zlatom a striebra na prácu so striebrom a na všetku prácu rukami remeselníkov. A kto sa dnes dobrovoľne ponúkne, že naplní svoju ruku [darom] pre Jehovu?“+
6 A kniežatá+ otcovských domov+ a kniežatá+ kmeňov Izraela a velitelia tisícov+ a stoviek+ a velitelia kráľových záležitostí+ potom dobrovoľne ponúkali.
7 Dali totiž k službe domu [pravého] Boha zlato v cene päťtisíc talentov a desaťtisíc dárikov a striebro v cene desaťtisíc talentov a meď v cene osemnásťtisíc talentov a železo v cene stotisíc talentov.+
8 A akékoľvek kamene sa u niekoho našli, dali do pokladu Jehovovho domu pod dohľad Jechiela+ Geršonského+.
9 A ľud začal plesať nad svojimi dobrovoľnými darmi, lebo celým srdcom darovali dobrovoľné dary Jehovovi;+ a aj kráľ Dávid plesal veľkou radosťou.+
10 Potom požehnal+ Dávid Jehovu pred očami celého zboru+ a Dávid povedal: „Buď požehnaný,+ ó, Jehova, Bože Izraela,+ náš otec, od neurčitého času až na neurčitý čas.
11 Tvoja, ó, Jehova, je veľkosť+ a moc+ a krása+ a znamenitosť+ a dôstojnosť+; lebo všetko v nebesiach a na zemi je [tvoje].+ Tvoje je kráľovstvo,+ ó, Jehova, Ty, ktorý sa dvíhaš ako hlava nad všetkým.+
12 Bohatstvo+ a sláva+ sú kvôli tebe, a ty všetko ovládaš+; a v tvojej ruke sú sila+ a moc+ a v tvojej ruke je [schopnosť] urobiť veľkým+ a dávať silu všetkým.+
13 A teraz, ó, náš Bože, ďakujeme+ ti a chválime+ tvoje prekrásne+ meno.
14 A tak, kto som ja+ a kto je môj ľud, aby sme si uchovávali silu na dávanie takých dobrovoľných darov?+ Veď všetko je od teba+ a dali sme ti z tvojej vlastnej ruky.
15 Sme totiž pred tebou cudzími usadlíkmi a osadníkmi+ rovnako ako všetci naši predkovia. Ako tieň sú naše dni na zemi,+ a niet nádeje.
16 Ó, Jehova, náš Bože, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme ti postavili dom pre tvoje sväté meno, je z tvojej ruky, a to všetko patrí tebe.+
17 A dobre viem, ó, môj Bože, že skúmaš srdce+ a že máš záľubu v čestnosti.+ Ja, ja som dobrovoľne obetoval to všetko v priamosti svojho srdca, a teraz som videl s potešením, ako ti tvoj ľud, ktorý je tu poruke, dobrovoľne prináša obete.
18 Ó, Jehova, Bože našich predkov, Abraháma, Izáka a Izraela,+ zachovaj to na neurčitý čas ako sklon myšlienok srdca svojho ľudu,+ a obracaj ich srdce k sebe.+
19 A môjmu synovi Šalamúnovi daj celé srdce+, aby dodržiaval tvoje prikázania+, tvoje svedectvá+ a tvoje predpisy+, a aby konal všetko a postavil hrad+, pre ktorý som urobil prípravu.“+
20 A Dávid povedal ďalej celému zboru+: „Žehnajte+ teraz Jehovu, svojho Boha.“ A celý zbor žehnal Jehovu, Boha svojich predkov, a hlboko sa klaňal+ a vrhal sa k zemi pred Jehovom a pred kráľom.+
21 A ďalej obetovali+ obete Jehovovi a obetovali zápalné obete+ Jehovovi nasledujúceho dňa po tom dni, tisíc mladých býkov, tisíc baranov, tisíc baránkov a ich tekuté obete+, aj obete vo veľkom počte za celý Izrael.+
22 A ďalej toho dňa jedli a pili pred Jehovom s veľkým plesaním;+ a po druhý raz potom urobili Dávidovho syna Šalamúna kráľom+ a pomazali ho Jehovovi za vodcu+, a tiež Cádoka+ za kňaza.
23 A Šalamún sadol na Jehovov trón+ ako kráľ namiesto svojho otca Dávida a mal v tom úspech,+ a všetci Izraelčania ho poslúchali.
24 Všetky kniežatá+ a mocní muži+ a tiež všetci synovia Kráľa Dávida,+ tí sa podriadili kráľovi Šalamúnovi.
25 A Jehova robil+ ďalej Šalamúna výnimočne veľkým pred očami celého Izraela a kládol naňho takú kráľovskú dôstojnosť, aká nespočinula na žiadnom kráľovi nad Izraelom pred ním.+
26 Dávid, syn Izaiho, ten vládol nad celým Izraelom;+
27 a dní, keď vládol nad Izraelom, bolo štyridsať rokov.+ V Hebrone vládol sedem rokov+ a v Jeruzaleme vládol tridsaťtri [rokov].+
28 A nakoniec zomrel v dobrej starobe,+ nasýtený dní, bohatstva+ a slávy+; a začal namiesto neho vládnuť jeho syn Šalamún.+
29 Čo sa týka záležitostí kráľa Dávida, prvých a posledných, sú tam zapísané medzi slovami vidiaceho+ Samuela a medzi slovami proroka Nátana+ a medzi slovami vidiaceho Gáda+,
30 spolu s celým jeho kraľovaním a jeho mocou a s časmi+, ktoré prešli nad ním a nad Izraelom a nad všetkými kráľovstvami krajín.+
