1. Mojžišova 18:1–33
18 Potom sa mu zjavil Jehova+ medzi veľkými stromami Mamreho,+ keď sedel počas dennej horúčavy+ pri vchode do stanu.
2 Keď zodvihol oči,+ tu videl, že traja muži stáli v určitej vzdialenosti od neho. Keď ich zbadal, rozbehol sa im v ústrety od vchodu do stanu a poklonil sa k zemi.+
3 Potom povedal: „Jehova, ak som teraz našiel priazeň v tvojich očiach, prosím, neobíď svojho sluhu.+
4 Nech sa, prosím, prinesie trochu vody a budú vám umyté nohy.+ Potom spočiniete pod stromom.+
5 A dovoľte mi priniesť kúsok chleba a osviežte si srdcia.+ Potom môžete ísť ďalej, lebo preto ste prechádzali touto cestou k svojmu sluhovi.“ A tak riekli: „Dobre. Môžeš urobiť tak, ako si povedal.“
6 Tak sa ponáhľal Abrahám do stanu a povedal Sáre: „Poponáhľaj sa, vezmi tri sey jemnej múky, zamies cesto a urob okrúhle bochníky.“+
7 Potom Abrahám bežal ku stádu a vzal útleho a dobrého mladého býka a dal ho sluhovi a [ten] sa ponáhľal, aby ho pripravil.+
8 Potom vzal maslo a mlieko a mladého býka, ktorého pripravil, a predložil im to.+ Potom sám pri nich stál pod stromom, keď jedli.+
9 Tu mu povedali: „Kde je tvoja manželka Sára?“+ Nato povedal: „Tu v stane!“+
10 A on pokračoval: „Istotne sa vrátim k tebe na budúci rok o tomto čase, a hľa, tvoja manželka Sára bude mať syna.“+ A Sára počúvala pri vchode do stanu, a ten bol za mužom.
11 A Abrahám a Sára boli starí, pokročilého veku.+ Sára prestala mať menštruáciu.+
12 Sára sa preto rozosmiala v sebe+ a povedala: „Keď som zodratá, a okrem toho je môj pán starý, budem mať ešte rozkoš?“+
13 Potom Jehova povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smiala a hovorila: ‚Skutočne porodím, hoci som zostarla?‘?+
14 Je pre Jehovu niečo príliš neobyčajné?+ V ustanovený čas sa k tebe vrátim, na budúci rok o tomto čase, a Sára bude mať syna.“
15 Ale Sára to začala popierať, povediac: „Nesmiala som sa!“ Bála sa totiž. A tak povedal: „Nie, ale ty si sa smiala!“+
16 Neskôr sa muži odtiaľ zodvihli a pozerali na Sodomu,+ a Abrahám chodil s nimi, aby ich sprevádzal.+
17 A povedal Jehova: „Či zakrývam pred Abrahámom, čo robím?+
18 Veď Abrahám sa istotne stane veľkým a mocným národom, a všetky národy zeme sa budú žehnať jeho prostredníctvom.+
19 Lebo som sa s ním zoznámil, aby prikázal svojim synom a svojej domácnosti po sebe, aby sa držali Jehovovej cesty a tak konali spravodlivosť a súd,+ aby istotne priviedol Jehova na Abraháma to, čo o ňom hovoril.“+
20 Preto povedal Jehova: „Krik sťažnosti na Sodomu a Gomoru,+ áno, ten je hlasný, a ich hriech, áno, ten je veľmi ťažký.+
21 Som pevne rozhodnutý zostúpiť, aby som videl, či konajú podľa kriku, čo ku mne prišiel, a ak nie, môžem sa to dozvedieť.“+
22 Nato sa muži odtiaľ obrátili a šli k Sodome; ale Jehova+, ten ešte stál pred Abrahámom.+
23 Abrahám sa potom priblížil a hovoril: „Či zmetieš spravodlivých so zlými?+
24 Predpokladajme, že je päťdesiat spravodlivých uprostred mesta. Zmetieš ich preto a neodpustíš tomu miestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, ktorí sú v ňom?+
25 Je nemysliteľné, aby si konal týmto spôsobom a usmrtil spravodlivého so zlým, takže by sa muselo stať so spravodlivým to isté, čo so zlým!+ To je nemysliteľné pre teba.+ Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“+
26 Vtedy povedal Jehova: „Ak nájdem v Sodome päťdesiat spravodlivých uprostred mesta, pre nich odpustím celému tomu miestu.“+
27 Ale Abrahám odpovedal a riekol: „Prosím, podujal som sa prehovoriť k Jehovovi, hoci som prach a popol.+
28 Predpokladajme, že by do päťdesiatich spravodlivých chýbali piati. Privedieš pre tých piatich celé mesto do skazy?“ A tak povedal: „Neprivediem ho do skazy, ak tam nájdem štyridsaťpäť.“+
29 Ale ešte ďalej mu hovoril a povedal: „Predpokladajme, že sa tam nájde štyridsať.“ Zase povedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“
30 Ale on pokračoval: „Nech sa, prosím, Jehova nerozpáli hnevom,+ ale dovolí mi ďalej hovoriť:+ Predpokladajme, že sa tam nájde tridsať.“ Zase povedal: „Neurobím to, ak tam nájdem tridsať.“
31 Ale on pokračoval: „Prosím, podujal som sa hovoriť s Jehovom:+ Predpokladajme, že sa tam nájde dvadsať.“ Zase povedal: „Neprivediem ho do skazy pre dvadsať.“+
32 Nakoniec povedal: „Nech sa, prosím, Jehova nerozpáli hnevom,+ ale dovolí mi hovoriť ešte tento raz:+ Predpokladajme, že sa tam nájde desať.“ Zase povedal: „Kvôli tým desiatim ho neprivediem do skazy.“+
33 Potom Jehova+ odišiel, keď skončil rozhovor s Abrahámom, a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.
