1. Mojžišova 19:1–38
19 Večer prišli dvaja anjeli do Sodomy a Lót sedel v sodomskej bráne.+ Keď ich Lót zbadal, vstal, aby im šiel v ústrety, a poklonil sa tvárou k zemi.+
2 A povedal: „Prosím, moji páni, prosím, obráťte sa do domu svojho sluhu a zostaňte cez noc a dajte si umyť nohy.+ Potom zavčasu vstanete a pocestujete ďalej.“+ Nato riekli: „Nie, ale zostaneme cez noc na námestí.“+
3 Ale on na nich veľmi naliehal,+ takže sa obrátili k nemu a vošli do jeho domu. Potom urobil pre nich hostinu+ a upiekol nekvasené chleby+ a jedli.
4 Skôr ako si ľahli, muži mesta, sodomskí muži, obklopili dom,+ od chlapca po starého muža, všetci ľudia [ako] jeden dav.+
5 A vyvolávali na Lóta a hovorili mu: „Kde sú tí muži, ktorí vošli k tebe dnes večer? Vyveď nám ich, aby sme mali s nimi styk.“+
6 Nakoniec Lót vyšiel k nim ku vchodu, ale zavrel za sebou dvere.
7 Potom povedal: „Prosím, moji bratia, nekonajte zle.+
8 Prosím, mám tu dve dcéry, ktoré nikdy nemali styk s mužom.+ Prosím, dovoľte mi, aby som vám ich vyviedol. Potom im urobte, čo je dobré vo vašich očiach.+ Len týmto mužom nič nerobte,+ lebo práve preto prišli pod tieň mojej strechy.“+
9 A tak riekli: „Ustúp!“ A dodali: „Tento jeden muž sem prišiel, aby býval ako cudzí usadlík,+ a napriek tomu sa chce hrať na sudcu.+ Teraz ti urobíme [niečo] horšie ako im.“ A silno sa na toho muža tlačili,+ na Lóta, a priblížili sa, aby vyrazili dvere.+
10 Muži preto vystreli ruky a vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere.
11 Ale ranili slepotou mužov, ktorí boli pri vchode do domu,+ od najmenšieho po najväčšieho,+ takže sa vyčerpali, keď sa pokúšali nájsť vchod.+
12 Vtedy muži povedali Lótovi: „Máš tu niekoho iného? Vyveď z tohto miesta zaťov a svojich synov a svoje dcéry a všetkých tvojich v meste!+
13 Lebo privedieme toto miesto do skazy, pretože krik proti nim zosilnel pred Jehovom,+ takže nás poslal Jehova, aby sme priviedli mesto do skazy.“+
14 Lót preto vyšiel a začal hovoriť svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a hovoril: „Vstaňte! Vyjdite z tohto miesta, lebo Jehova privedie toto mesto do skazy!“+ Ale v očiach svojich zaťov vyzeral ako ten, ktorý žartuje.+
15 Keď však nastal úsvit, tu naliehali anjeli na Lóta a hovorili: „Vstaň, vezmi svoju manželku a svoje dcéry, ktoré sú tu,+ aby si nebol zmetený s previnením mesta!“+
16 Keď stále otáľal+, tak tí muži, lebo Jehova mal s ním súcit,+ chytili jeho ruku a ruku jeho manželky a ruky jeho dvoch dcér a vyviedli ho von a postavili ho za mesto.+
17 A sotva ich vyviedli na okraj, stalo sa, že prehovoril: „Unikni pre svoju dušu!+ Neobzeraj sa+ a nezastavuj sa v celej tej Oblasti!+ Unikni do hornatého kraja, aby si nebol zmetený!“+
18 Lót im potom povedal: „Prosím, nie tak, Jehova!
19 Prosím, tvoj sluha teraz našiel priazeň v tvojich očiach,+ takže zvelebuješ svoju milujúcu láskavosť,+ ktorú si mi prejavil, aby si zachoval moju dušu nažive,+ ale ja – ja nie som schopný uniknúť do hornatého kraja, aby ma nedostihlo nešťastie a aby som istotne nezomrel.+
20 Prosím, toto mesto je blízko, aby som tam utiekol, a je to maličkosť.+ Smiem tam, prosím, uniknúť – či to nie je maličkosť? A moja duša zostane nažive.“+
21 Povedal mu preto: „Tu ti tiež prejavím ohľad do tej miery,+ že nerozvrátim mesto, o ktorom si hovoril.+
22 Poponáhľaj sa! Unikni tam, lebo nemôžem urobiť nič, kým tam neprídeš!“+ Preto dal mestu meno Coár+.
23 Slnko vyšlo nad krajinu, keď prišiel Lót do Coáru.+
24 Vtedy spôsobil Jehova, že pršala síra a oheň od Jehovu z nebies na Sodomu a na Gomoru.+
25 Tak začal rozvracať tieto mestá, celú tú Oblasť a všetkých obyvateľov miest a rastliny zeme.+
26 A jeho manželka sa začala spoza neho obzerať a stal sa z nej soľný stĺp.+
27 A Abrahám odišiel zavčas rána na miesto, kde stál pred Jehovom.+
28 Vtedy sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú krajinu tej Oblasti a videl: Zo zeme vystupoval hustý dym ako dym z pece!+
29 A keď priviedol Boh mestá tej Oblasti do skazy, stalo sa, že Boh pamätal na Abraháma, takže podnikol kroky, aby poslal Lóta zo stredu tohto rozvrátenia, keď rozvracal mestá, medzi ktorými býval Lót.+
30 Neskôr vyšiel Lót z Coáru a začal bývať v hornatom kraji a spolu s ním jeho dve dcéry,+ lebo dostal strach bývať v Coáre.+ Preto býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry.
31 A prvorodená riekla mladšej: „Náš otec je starý a v krajine niet muža, ktorý by mohol mať s nami styk podľa spôsobu celej zeme.+
32 Poď, dajme piť nášmu otcovi víno+ a ľahnime si s ním a zachovajme potomstvo zo svojho otca.“+
33 Preto dávali svojmu otcovi v noci piť víno;+ potom vošla prvorodená a ľahla si so svojím otcom; ale on nevedel, kedy si ľahla a kedy vstala.
34 A budúci deň sa stalo, že prvorodená povedala mladšej: „Hľa, minulú noc som ležala so svojím otcom. Dajme mu aj dnes večer piť víno. Potom vojdeš, ľahneš si s ním, a zachovajme potomstvo zo svojho otca.“
35 Tak opakovane dávali otcovi piť víno aj počas tejto noci; potom mladšia vstala a ľahla si s ním, ale on nevedel, kedy si ľahla a kedy vstala.
36 A obe Lótove dcéry oťarchaveli od svojho otca.+
37 Časom sa prvorodená stala matkou syna a dala mu meno Moáb.+ Je otcom Moába až do dnešného dňa.+
38 Tá mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben-ammi. Dodnes je otcom synov Ammóna+.
