1. Mojžišova 2:1–25
2 Tak boli dokončené nebesia a zem a všetko ich vojsko.+
2 A siedmeho dňa dokončil Boh svoje dielo, ktoré urobil, a siedmy deň odpočíval od každého svojho diela, ktoré urobil.+
3 A Boh potom požehnal siedmy deň a urobil ho svätým, lebo v ňom odpočíva od každého diela, ktoré stvoril Boh, aby bolo urobené.+
4 To sú dejiny nebies a zeme v dobe, keď boli tvorené, v deň, keď Boh Jehova urobil zem a nebo.+
5 A žiaden poľný ker nebol dosiaľ nájdený na zemi a žiadne poľné rastlinstvo dosiaľ nevypučalo, lebo Boh Jehova [predtým] nespôsobil, aby pršalo+ na zem, a nebolo človeka, ktorý by obrábal zem.
6 Ale zo zeme stále vystupoval opar+ a zvlažoval celý povrch zeme.+
7 A Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu+ zeme+ a vdýchol do jeho nozdier dych života+, a človek sa stal živou dušou.+
8 A Boh Jehova vysadil záhradu v Edene,+ na východ, a tam dal človeka, ktorého vytvoril.+
9 Boh Jehova dal, aby vyrástol zo zeme každý strom žiadúci na pohľad a dobrý na jedenie a aj strom života+ uprostred záhrady a strom poznania dobrého a zlého.+
10 A bola tam rieka, ktorá vychádzala z Edenu, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala, a tak sa stala štyrmi hlavnými tokmi.
11 Meno prvého je Píšon; ten obteká celú krajinu Chavila+, kde je zlato.
12 A zlato tej krajiny je dobré.+ Je tam aj živica bdellium+ a kameň onyx+.
13 A meno druhej rieky je Gichon; tá obteká celú krajinu Kúš.
14 A meno tretej rieky je Chiddekel+; tá tečie na východ od Asýrie+. A štvrtá rieka je Eufrates+.
15 A Boh Jehova vzal človeka a osadil ho v záhrade Eden+, aby ju obrábal a staral sa o ňu.+
16 A Boh Jehova uložil tiež človekovi tento príkaz: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti,+
17 ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“+
18 A Boh Jehova ďalej povedal: „Pre človeka nie je dobre, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.“+
19 A Boh Jehova tvoril zo zeme každé divé poľné zviera a každého nebeského lietajúceho tvora a začal ich privádzať k človekovi, aby videl, ako každé nazve; a akokoľvek ju človek nazval, každú živú dušu,+ také bolo jej meno.+
20 Tak človek dal mená všetkým domácim zvieratám a nebeským lietajúcim tvorom a každému divému poľnému zvieraťu, ale pre človeka sa nenašla pomocníčka ako jeho doplnok.
21 Boh Jehova teda uviedol na človeka hlboký spánok+, a kým spal, vzal jedno z jeho rebier a potom nad jeho miestom telo uzavrel.
22 A potom Boh Jehova z rebra, ktoré vzal z človeka, vybudoval ženu a priviedol ju k človekovi.+
23 Tu povedal človek:„To je konečne kosť z mojich kostía telo z môjho tela.+Tá sa bude nazývať Žena,lebo bola vzatá z muža.“+
24 Preto muž opustí svojho otca a svoju matku+ a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.+
25 A obaja boli nahí,+ človek a jeho manželka, a predsa sa nehanbili+.
